Andrija Buvina (/Guvina/Gavina/Gruvina, /Guvina/Gavina/Gravina/Gruvina; 12.13. storočie) bol stredoveký rezbár, sochár a maliar, ktorý pôsobil v Dalmácií. Všeobecne je považovaný za popredného predstaviteľa románskeho umenia na území dnešného Chorvátska. Jediným zachovaným dielom sú vyrezávané drevené dvere katedrály v Splite.
Život Zachovalo sa len niekoľko strohých informácií o Andrijovom živote. Pôsobil v 1. polovici 13. storočia v okolí Splitu, čo potvrdzuje zápis v kódexe Historia Salonitana od splitského archidiakona Tomáša. V tomto rukopise je Andrija Buvina označený ako splitský maliar (pinctor de Spaleto), ktorý zhotovil nástennú maľbu svätého Krištofa na peristyle Diokleciánovho paláca. O tom, že Buvina vytvoril maľbu svedčí aj súdny spis z roku 1411, v ktorom je zaznamenaný spor o vlastníctvo tohto obrazu. V historiografii bol Andrija Buvina predmetom diskusie o správnej podobe jeho mena. Niektorí starší historici, vrátane Rudolfa Eitelbergera, Thomasa Grahama Jacksona a Ivana Kukuljevića Sakcinského, navrhovali varianty ako Guvina alebo Gavina či Gruvina. Naproti tomu chorvátsky historik Frane Bulić dospel k záveru, že jeho meno má pravdepodobne slovanský pôvod.
Dielo náhľad|Dvere splitskej Katedrály svätého Domnia, 1214, Split In: KOWALCZYK, Georg, et al. Denkmäler der Kunst in Dalmatien. Wien : Verlag von Franz Malota, 1910. Andrija Buvina bol popredným predstaviteľom, ktorý zohral významnú kľúčovú rolu pri formovaní románskeho umenia na území dnešného Chorvátska. Jeho tvorbu, charakterizovanú zjednodušením drobných plastických foriem do podoby nízkeho reliéfu a lineárnou štylizáciou detailov, predstavuje významný medzník vo vývoji umenia na Dalmácii. Buvinova tvorba sa vyznačuje inovatívnym prístupom k vyobrazeniam scén. V niektorých motívoch sa rozhodol zbaviť tradičných ikonografických dôležitých detailov, čím vytvoril originálne interpretácie scén. Vo figurálnych kompozíciách uplatňoval hieratickú perspektívu, ktorá zohľadňovala význam vyobrazených prvkov a zároveň reflektovala spoločenský status postáv. Andrija Buvina ovplyvnil nielen miestnych umelcov v okolí Splitu, ale prispel k predzvesti rozkvetu románskeho umenia v Dalmácii, ktoré je zastúpené na portáli Katedrály svätého Vavrinca v Trogire od majstra Radovana z roku 1240. Buvinov vplyv je rozpoznateľný na rezbárskej výzdobe chórových lavíc, sochárskej výzdobe priečelia a zvonici splitskej katedrály.
Jeho doteraz zachovaným dielom sú drevené dvere Katedrály svätého Domnia v Splite, zhotovené v roku 1214. Dvere dosahujú výšku 5,3 m a šírku 3,6 m. Konštrukcia pozostáva z dvoch orechových krídel na dubovom základe. Jednotlivé krídla sú spojené kolíkmi, ktorých konce zdobia drevené gule, imitujúce klince. Každé krídlo je rozdelené na dva rady, pričom každý rad obsahuje sedem kaziet celkovo 28 polí zdobených reliéfmi. Kazety sú 38 cm vysoké a 44 cm široké. Tie ohraničujú rámy doplnené o akantové a pletencové vzory. Medzi jednotlivými poliami sú vyrezávane pásy široké 14 cm, ktoré vizuálne oddeľujú jednotlivé kazety. Dekoratívne prvky rezby rytmicky striedajú dva základné motívy. Prvým z nich je vinič so srdcovitými úponkami, z ktorých visí strapec hrozna. V tomto znázornení sú zakomponované ľudské postavynajčastejšie zberači ovocia, ktorí držia alebo trhajú strapce. Prípadne sú zobrazené zvieratá, prevažne vtáky. Druhým motívom je vinič ovinutý do kruhu, na ktorom sú umiestnené zvieratá, ľudské alebo mytologické postavy.
Vizuálna jednota kaziet zodpovedá ikonografickej schéme: na ľavom krídle zhora nadol sú motívy z Kristovho detstva, verejného účinkovania, Zvestovania až po vzkriesenie Lazára; na pravom krídle zhora nadol sú motívy Kristovho umučenia a smrti až po Nanebovstúpenie. Usporiadanie jednotlivých scén ilustruje základný program kresťanskej ikonografie a symboliku Nového zákona ako celku, čo v kontexte románskeho umenia nemá obdobu. Autorom ikonografickej schémy bol pravdepodobne splitský arcibiskup Bernard z Perugie. Vyobrazenia scén sú charakterizované nepriestorovosťou. Postavy sú nešikovne zoskupené, takmer vtlačené do kaziet. Väčšina z nich je komponovaná bez detailného pozadia. Prípadne pozadie slúžilo len na indikáciu deja. Samotné postavy sú ploché, bez individuality a s relatívne veľkými hlavami. Vlasy tvoria kompaktnú hmotu padajúcu z temena hlavy na ramená. Črty tváre sú slabšie vymodelované: ústa sú naznačené jednoduchým zárezom, a oči predstavujú oválne kruhy so sotva ohraničenou zrenicou. Pohyby a gestá sú zdržanlivé a prispôsobené všeobecnej kompozičnej schéme románskeho umenia. Pri zobrazení nahého ľudského tela, ako je to vidieť v scénach Kristovho krstu alebo Ukrižovania Ježiša Krista, využíva Andrij Buvina súhrnné a kompaktné formy. Detailné prvky sú naznačené len okrajovo – ide napríklad o vyobrazenie rebier alebo pupka, pričom nie sú zdôraznené ďalšie anatomické detaily. Odev postáv je spracované v súlade s konvenciami románskeho umenia, avšak technické prevedenie odevov zaostáva v porovnaní s Buvinovými súčasníkmi. Drapéria pôsobí ťažko a nemotorne. V scéne zobrazujúcej zajatie Krista a Krista pred Pilátom sú vojaci vyobrazení v tradičnom odeve rímskeho legionára. Zbrane, ako napríklad kopija, sekera alebo meč, majú podobu dobových zbraní. Interiérové vybavenie (stoličky, stoly a ďalšie úžitkové predmety) je zobrazené v jednoduchom prevedení.
Celá rezbárska výzdoba dverí vytvára živú hru svetla a tieňa. Živosť dojmu umocňovala polychrómia, prevažne červenou, pričom pričom jej jemné stopy sú viditeľné na ornamentálnych pásoch. Reliefy, ktoré boli pravdepodobne v minulosti pozlátené, svedčia o vysokej hodnote a prestíži diela. Okrem vynikajúceho remeselného spracovania možno v rezbárskej výzdobe identifikovať viaceré inšpiračné zdroje. Predlohou pre jednotlivé vyobrazenia boli najmä miniatúry, sochárska výzdoba Diokleciánovho paláca a reliéfy na antických sarkofágoch v Dalmácii. Reliéfy sú usporiadané tak, aby reflektovali konzervatívne rámce románskeho umenia, pričom však obsahujú aj prvky, ktoré sú prítomné v byzantskej a západnej umeleckej tradícii. Niektoré scény a detaily sú koncipované podľa byzantských predlôh s dôrazom na formálnu statiku, zatiaľ čo iné zodpovedajú štruktúre západnej ikonografie, čo sa prejavuje naratívnosťou a malebnosťou vyobrazených scén, podobne ako to možno pozorovať na umeleckých dielach na Sicílii. Detaily čerpali z lokálnych scenérií až k vzorom typickým pre začiatok 13. storočia v Zaalpí. Dvere sú typickým a významným dielom v sérii chrámových dverí, ako sú drevené dvere (začiatok 5. storočia) v Chráme Santa Sabina v Ríme alebo bronzové dvere (1175) v Bazilike Nanebovzatia Panny Márie a svätého Vojtecha v Gniezne či magdeburské dvere (11521154) v Chráme svätej Sofie vo Veľkom Novgorode.
Referencie
Ďalšia literatúra
Heslá v encyklopédiách a slovníkoch
Iné projekty
Externé odkazy Andrija Buvina
Kategória:Narodenia v 12. storočí Kategória:Úmrtia v 13. storočí Kategória:Chorvátski maliari Kategória:Chorvátski sochári Kategória:Rezbári