Cézar Bourbonský (* jún 1594, hrad Coucy – † 22. október 1665, Paríž) bol nemanželským synom francúzskeho kráľa Henricha IV. a jeho milenky Gabriely d’Estrées a zakladateľom vetvy Bourbon-Vendôme. Nosil tituly 4. vojvoda z Vendôme, 2. vojvoda z Beaufortu a 2. vojvoda z Étampes.
Pôvod Cézar prišiel na svet v júni roku 1594 na zámku Coucy v regióne Pikardia na území vtedajšieho Francúzskeho kráľovstva. Pochádzal z manželstva francúzskeho kráľa Henricha IV. a jeho milenky Gabriely d’Estrées a bol ich prvým dieťaťom. Roku 1598 ho jeho otec vymenoval za prvého vojvodu z Vendôme. V tom istom roku sa zasnúbil spolu s Františkou Lotrinskou známou ako „najbohatšia dedička vo Francúzsku“.
Roku 1598 bol Cézar samostatne ustanovený za vojvodu z Vendôme. O rok neskôr zdedil taktiež tituly vojvodu z Beaufortu a vojvodu z Étampes a to v čase skonu vlastnej matky, ktorá umrela na následky pôrodu v Paríži.
Bol prvým synom svojho otca, ibaže pre svoj nemanželský pôvod nemohol byť priamym dedičom kráľovského trónu. V septembri roku 1601 prišiel na svet jeho mladší brat a to budúci kráľ Ľudovít XIII., ktorému sa tešil práve Henrich IV.
Dňa 16. júla roku 1608 sa Cézar na zámku Fontainebleau oženil s Františkou Lotrinskou, bohatou dedičkou Filipa Emanuela, vojvodu z Mercœuru. Františka bola zákonnou dedičkou rozsiahlych a samostatných vojvodstiev Mercœur a Penthièvre. vľavo|náhľad|171x171bod|Erb Cézara, vojvodu z Vendôme. Cézar bol počas vlády svojho nevlastného brata Ľudovíta XIII. na území Francúzskeho kráľovstva zapletený do mnohých šľachtických intríg. Roku 1614 ako guvernér Bretónska krátko podporil Henricha, princa z Condé, v žiadosti o predvolanie generálnych stavov a odvolanie niekoľkých Ľudovítových ministrov. Ešte predtým, než sa mladému kráľovi podriadil, prišiel s vojskom do Nantes. Po krátkom čase bol zapletený do Chalaisovho sprisahania proti kardinálovi Richelieuovi. Roku 1626 bol spolu so svojím bratom Alexandrom, rytierom de Vendôme, uväznený na zámku Vincennes. Bol prepustený v roku 1630.
Roku 1632 sa vrátil späť na územie Francúzskeho kráľovstva, ibaže krátko po tom bol obvinený zo sprisahania za účelom Richelieuovej smrti a bol opäť poslaný do exilu, sprvoti do Nizozemska a následne Anglicka. Vrátil sa až v roku 1642. Krátko po návrate sa spolu so svojím druhým synom Františkom zúčastnil sprisahania proti kardinálovi Mazarinovi. Práve tento akt viedol k ďalšiemu exilu, ktorý trval až do roku 1650. Sobáš jeho syna Ľudovíta s Laurou Mancini viedol k zmiereniu s kardinálom Mazarinom, pričom dôsledne vyjadroval podporu Anne Rakúskej počas Frondy.
So svojím nevlastným bratom sa zmieril až v decembri roku 1642. Udialo sa tak rok pred jeho skonom a nástupom Ľudovíta XIV. ako jeho synovca na francúzsky kráľovský trón.
Cézar viedol kráľovské vojská proti rebelom v Burgundsku, za čo bol roku 1650 vymenovaný na post guvernéra. Rok po tejto udalosti získal hodnosť viceadmirála. V júli roku 1653 viedol ozbrojenú armádu, ktorá si zvolili za vojenský cieľ dobyť povstaleckú baštu Bordeaux. Roku 1655 sa pripojil k francúzskym silám v prebiehajúcej vojne so Španielskym impériom a napokon na čele svojich vojsk porazil španielsku flotilu pri Barcelone.
Začiatkom roku 1665 bol vojvoda z Vendôme vymenovaný za veľmajstra navigácie. Skonal dňa 22. októbra roku 1665 v meste Paríž. Miestom jeho posledného odpočinku sa stala Kaplnka Svätého Juraja na zámku vo Vendôme.
Potomkovia Cézar a jeho manželka Františka Lotrinská priviedli na svet dovedna tri deti:
Ľudovít Bourbonský, druhý vojvoda z Vendôme; ženatý s Laurou Mancini František Bourbonský, druhý vojvoda z Beaufortu Alžbeta de Bourbon, dňa 11. júla roku 1643 sa vydala v Paríži za Karola Amadea Savojského, vojvodu z Nemours
Rodokmeň
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Osobnosti z Hauts-de-France Kategória:Bourbon-Vendôme Kategória:Francúzski šľachtici