Ivan Ivanovyč Ozarkevyč (* 5. december 1826, Hlyboke, do roku 2018 Hlyboka, Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina† 9. február 1903, Bolechiv, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina) bol gréckokatolícky kňaz, občiansky a politický činiteľ rusínskej, resp. ukrajinskej národnosti pôsobiaci na Haliči v období 2. polovice 19. storočia.
Životopis Ivan Ivanovyč Ozarkevyč sa narodil 5. decembra 1826 v obci Hlyboke. Jeho otec Ivan Hryhorovyč Ozarkevyč bol ukrajinský cirkevno-osvetový činiteľ a gréckokatolícky kňaz patriaci medzi zakladateľov ochotníckeho divadla v meste Kolomyja, ktorý uskutočnil prvé verejné ukrajinské predstavenie na Haliči. Jeho ženou bola Teofila z Okunevských. Mal tri deti2 synov a 1 dcéru. Volodymr, najstarší z nich, bol gréckokatolícky kňaz a kultúrno-občiansky činiteľ, ktorý patril medzi aktívnych členov tovarišstva Prosvita (po slovensky Osveta). Ako druhé dieťa sa im narodila dcéra Natalija (po svadbe Natalija Ivanivna Kobrynska)ukrajinská spisovateľka a zakladateľka organizovaného feminizmu na Ukrajine, ktorá vytvorila prvý ukrajinský ženský spolokTovarystvo ruskych ženščin (žinok) (po slovensky Tovarišstvo ukrajinských žien). Prostredný syn Lonhyn bol advokát, ktorý udržiaval mnohé kontakty s osobami pôsobiacimi v kultúre. Jevhen, najmladší syn, bol lekár, ktorý inicioval a redigoval vydanie prvého ukrajinského medicínskeho periodikaLikarskyj zbirnyk, začal vytvárať prvý ukrajinský slovník medicínskej terminológie. Jeho synovcami boli advokát a diplomat Teofil Ipolytovyč Okunevskyj a Jaroslav Ipolytovyč Okunevskyj, ktorí mali šľachtický pôvod.
Ivan Ivanovyč Ozarkevyč získal vyššie vzdelanie v Ľvovskom duchovnom seminári. V roku 1848 bol vysvätený za kňaza, a tak v tom istom roku začal pôsobiť ako kňaz v obci Beleluja. Ovládal viacero európskych jazykov. Zostavil veľkú knižnicu s rozsiahlou tematikou (teológia, filozofia, história, ekonomika, sociológia, umelecká literatúra). Bol členom spolkovRuska besida (po slovensky Ruská beseda), Halycko-Ruska matycia (po slovensky Haličsko-Ruská matica), Tovarystvo im. M. Kačkovskoho (po slovensky Spoločnosť M. Kačkovského), ako aj organizácie Narodnyj dim (po slovensky Národný dom) a ďalších.
V roku 1861 sa stal dekanom ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi v meste Sňatyn. Od roku 1884 pôsobil ako kňaz v meste Bolechiv. Bol poslancom sňatynskej okresnej rady aj bolechivskej okresnej rady. Medzi rokmi 1868 až 1884 zastával funkciu námestníka starostu okresnej rady okresu Sňatyn. Pôsobil aj ako školský inšpektor. Zasadal v obecnej rade v obciach Beleluja a Krasnostavci.
Ako známy občiansky činiteľ sa stal poslancom krajského snemu (na pozícii pôsobil v rokoch 18671876), neskôr medzi rokmi 18731891 bol poslancom Ríšskej rady. V parlamente zastupoval provládny rusínsky blok. Ten v roku 1873 mal 15 alebo 16 poslancov (poslanec Stepan Kaczała sa pohyboval medzi rusínskym a poľským táborom poslancov). Ozakevyč patri medzi desiatich rusínskych poslancov v rady gréckokatolíckych klérov. Rusíni spočiatku v roku 1873 tvorili iba voľnú skupinu, ktorá v parlamente vystupovala ako spojenec nemecko-rakúskej centralisticky a liberálne orientovanej strany Deutsche Verfassungspartei. Čoskoro vznikol samostatný Rusínsky klub. Ozarkevyč sa ako člen Rusínskeho klubu uvádza aj v roku 1878. Viackrát podával návrhy zákona na ochranu a na rozšírenie občianskych a národnostných práv Rusínov a Ukrajincov za účelom zlepšenia podmienok vzdelávania na Haliči. Prejavil iniciatívu zvlášť po tom, čo starosta mesta Pidhajci odmietol poskytnúť sálu Demianovi Savčakovi na stretnutie s voličmi a Julianovi Romančukovi neboli umožnené predvolebné stretnutia.
V rámci literárnej činnosti písal poéziu a scénické predstavenia.
Zomrel 9. februára 1903 v obci Bolechiv.
Referencie
Iné projekty
Zdroje
Kategória:Ukrajinskí kňazi Kategória:Náboženské osobnosti rusínskeho pôvodu Kategória:Ukrajinskí politici Kategória:Politici rusínskeho pôvodu Kategória:Poslanci rakúskej Ríšskej rady Kategória:Rakúsko-uhorskí politici