Pŕhľaviar veľký () je druh spevavca z čeľade muchárikovité (Muscicapidae).
Hniezdi v južnej Sibíri (najmä pohorie Altaj) a v západnom a centrálnom Mongolsku. Počas zimného obdobia sa zdržiava predovšetkým v severnej Indii a Nepále. Záznamy z východného Kazachstanu sú považované za sporné.
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov patrí medzi zraniteľné druhy, pričom sa predpokladá mierny, ale pretrvávajúci pokles populácie. Dôvodom je najmä strata a degradácia biotopov v zimoviskách, najmä v nížinách severnej Indie a Nepálu. Hoci chýbajú aktuálne údaje o trende populácie, úbytok vhodného prostredia pravdepodobne pokračuje. V pesimistickom scenári by globálna populácia mohla klesnúť pod 1 000 jedincov.
Rozšírenie a početnosť Celková populácia sa odhaduje na 3 500 až 15 000 jedincov, čo zodpovedá približne 2 500 až 9 999 dospelým jedincom. Tento odhad vychádza z analýzy nedávnych pozorovaní a terénnych výskumov organizácie BirdLife International z roku 2001. V nedávnom prehľade bolo zmapovaných 47 lokalít výskytu, pričom len v jedenástich z nich boli zaznamenané pozorovania po roku 1980. Niektoré z lokalít výskytu na hniezdiskách (spolu 18) síce nemajú presné dátumy, no predpokladá sa, že ide o relatívne nedávne záznamy. Druh nebol zaznamenaný vo východnom Kazachstane od 30. rokov 20. storočia. Na juhu Ruska pri hraniciach s Mongolskom bola v 70. rokoch objavená malá populácia (do štyroch párov), ktorá však pravdepodobne vyhynula. Pomerne veľká populácia bola zaznamenaná v pohorí Changaj v Mongolsku v roku 1929 a menšie počty aj v Mongolskom Altaji v roku 1979. Údaje z provincie Khovd naznačujú, že druh môže byť v tejto oblasti rozšírenejší.
Zimujúca populácia v Indii môže dosahovať len okolo 100 jedincov; v nesledovaných oblastiach štátu Ásam sa môžu vyskytovať ďalšie jedince, ale druh je zriedkavý a nepravidelný aj v národných parkoch Kazironga a Manás. Kedysi bol v Nepále v zime považovaný za bežný druh, no výskum z roku 1998 odhadol počet zimujúcich jedincov len na približne 110, väčšina z nich sa sústreďuje v rezervácii Suklaphanta.
Hlavnou hrozbou je rýchla a rozsiahla strata a degradácia trávnatých biotopov na zimoviskách, spôsobená odvodňovaním, premenou na poľnohospodársku pôdu, nadmerným pasením, zberom trávy, nevhodným hospodárením a intenzívnymi záplavami, ktoré sú čiastočne dôsledkom odlesňovania povodí.
Zimujúce jedince sa pravidelne vyskytujú v niekoľkých chránených územiach, vrátane Národného parku Jim Corbett v Indii a rezervácií Lumbini Crane Sanctuary, Kosi Tappu a Národného parku Chitwan v Nepále. Navrhuje sa ďalší prieskum hniezdnych lokalít a zlepšenie správy trávnatých biotopov na zimoviskách.
Opis Pŕhľaviar veľký dosahuje dĺžku približne 17 cm, čo z neho robí najväčšieho zástupcu rodu Saxicola.
Samce v období hniezdenia majú čiernu hlavu siahajúcu až po líca a ušné krovky, čierny chrbát, krídla a chvost. Hrdlo, zátylok a horná časť hrude sú biele, výrazný je aj biely zadok a nápadné biele dvojité škvrny na krídlach. Prsia zdobí sýto gaštanovohnedý pás, spodná časť tela je biela. V čerstvom šate je zvršok tela okrovo hnedý, zadok sýto oranžovookrový a oranžové sfarbenie sa tiahne od dolnej časti hrdla po boky.
Samice sú na zvršku tela tmavohnedé s nevýrazným okrovým nadočnicovým pásikom. Hrdlo a boky krku sú belavé, krídla majú biele škvrny. Spodná časť tela, boky a zadok sú okrovo oranžové. V čerstvom šate je sfarbenie celkovo bledšie, chrbát pokrýva tmavý kosoštvorcový vzor a spodok tela vrátane hrdla je jednotne žltohnedý.
Mláďatá neboli doteraz podrobne opísané.
Hniezdenie Hniezdne obdobie prebieha od júna do júla. Možné sú aj dve hniezdenia, keďže boli súčasne zaznamenané hniezda s čerstvými vajcami aj mláďatá krátko po opustení hniezda – nie je však vylúčené, že išlo o náhradné znášky.
Druh sa javí ako polospoločenský, hniezdi v malých agregáciách párov s individuálnymi, ale neveľkými teritóriami. V jednom prípade boli hniezda vzdialené len 300 metrov od seba a v inom prípade boli páry s mláďatami len niekoľko desiatok metrov od seba.
Hniezdo je mohutný, hrubostenný pohár, širší pri základni než hore, zhotovený z usušenej trávy a vystlaný vlnou, perím a suchým machom. Umiestňuje sa do zárezu v zemi alebo skalneho výklenku v plytkej rokline či žliabe, zvyčajne v tieni previsnutej trávnatej vegetácie.
Znáska obsahuje 4 až 5 vajec. Na vajciach sedí iba samica, ale o mláďatá sa starajú obaja rodičia.
Potrava Pŕhľaviar veľký sa živí najmä zemným hmyzom, napríklad Tenebrionidae, a tiež rôznymi lietajúcimi druhmi, vrátane motýľov a ich húseníc. Informácie o potrave z hniezdnych lokalít nie sú k dispozícii. V zime, napríklad v Nepále, často sedáva na rastlinách vo výške 3–5 metrov a obhajuje si malé, ale stabilné teritórium na vyhľadávanie potravy. Potravu hľadá typickým spôsobom – spúšťa sa zo striežky na zem, kde korisť chytá, prípadne vzlietne a uloví hmyz počas letu. Je pozoruhodné, že trávi pomerne veľa času na zemi, pričom 30-sekundové obdobia sú bežné. Niekedy nasleduje veľké cicavce, ako sú jeleň barasinga (Cervus duvauceli, Rucervus duvauceli) alebo dokonca ľudí, pravdepodobne v nádeji, že im vyrušený hmyz uľahčí lov.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Muchárovité Kategória:Zraniteľné druhy