náhľad|Atický červenofigúrový epinétron, pripisovaný Eretrijskému maliarovi, cca 425 pred Kr., Národné archeologické múzeum 1629, Atény Eretrijský maliar je konvenčné meno atického maliara červenofigúrových váz, činného približne v rokoch 440 až 410 pred Kr.
Eretrijský maliar, vo svojej dobe jeden z najtalentovanejších maliarov váz, bol pomenovaný po meste Eretria, ktoré je miestom nálezu jeho rukou zdobeného červenofigúrového epinétronu, vystaveného v Národnom archeologickom múzeum v Aténach (National Archaeological Museum 1629). Tento epinétron našli koncom 19. storočia v miestnej hrobke spolu s ďalšími štyrmi lékythoi, zdobenými na bielom podklade, ktoré sú dielami iných aténskych umelcov. Hoci je epinétron vyrobený z hliny, v skutočnosti nie je vázou: jeho spodná strana je otvorená, aby tesne priliehala k ženskému stehnu a kolenu. Z vyobrazení na iných vázach je známe, že takéto epinétra sa používali pri pradení vlny. Tie, ktoré sa používali v každodennom živote, boli jednoduché nádoby z dreva alebo hliny; epinétron Eretrijského maliara je luxusná verzia, možno svadobný dar, taký vzácny, že nasledoval svoju majiteľku až do hrobu. Na prednej strane je reliéfne zobrazená nahá busta ženy a obe boky a pás nad kolenom sú zdobené mytologickými svadobnými scénami (hoci sú tieto postavy mytologické, svadobný deň aténskej nevesty musel byť veľmi podobný). Vedľa zobrazených postáv sú starostlivo vyryté ich mená. Kresba je veľmi jemná a niektoré detaily, ako napríklad šperky, boli nepochybne pôvodne zdobené zlatými lístkami.
Tento umelec, ktorý ovládal červenofigúrovú techniku maľby ako aj na bielom podklade, zdobil širokú škálu tvarov váz. Hoci je najznámejší svojou tvorbou na čašiach (kylikes), svoje najzaujímavejšie diela vytvoril na menej obvyklé typy váz, na chous, baňatý lékythos, óon, amforiskos, pyxis alebo epinétron. Zobrazoval väčšinou viacfigúrové mytologické scény, ale známy je aj svojím živým záujmom o svet žien (aj jeho epinétron bol často zdobený scénami, ktoré mali pravdepodobne osloviť ženy).Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Eretria, Pittore di Výsledkom jeho kresliarskej techniky s precíznosťou miniaturistu bolo, že jeho malé vázy boli pôsobivejšie ako veľké. Obzvlášť sa zameral na bohaté zriasenia rúch, ktoré jemne priliehali k zobrazeným postavám. Svojím detailným a prepracovaným štýlom kresby ovplyvnil mnohých ďalších maliarov, najmä Meidiovho maliara. Jeho diela sa našli nielen v Grécku (najmä v Aténach a Attike, na Rodose a Cypre), a to vo veľkom počte, ale aj v južnom Rusku a v Taliansku, a to ako v Etrúrii, tak aj na juhu.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka