náhľad|Zobrazenie židovského rituálneho zabíjania zvierat na konzumáciu, 15. storočie, Cod. Rossian. Nr. 555, fol. 127, dnes Vatikánska apoštolská knižnica, Vatikán Šochet (iné názvy: košerný mäsiar, skôr v historickom kontexte: šachter, , ) je mäsiar, ktorý pre veriacich židov zabíja zvieratá rituálnym spôsobom (šechita), respektíve dohliada nad ich zabíjaním.

Činnosť Výkon rituálneho mäsiarstva si vyžaduje osvedčenie o spôsobilosti od rabínskej autority a musí zodpovedať náboženským predpisom. Zvieratá musia byť usmrtené tak, aby vykrvácali po jedinom prerezaní krčnej tepny a ich mäso bolo správne pripravené na konzumáciu (košer). Šochet týmto úkonom podľa judaizmu oslobodzuje dušu sídliacu v krvi. Úlohou šocheta je tiež prehliadka zabitého zvieraťa a jeho vnútorností, keďže niektoré choroby alebo deformácie nezodpovedajú dietetickým predpisom kašrutu.

náhľad|Šocheti vykonávajú šechitu Predpisy Na základe biblických termínov „šachat“ a „malak“ sa predpokladá, že už v biblických časoch existovali osobitné pravidlá pre šechitu. Podľa traktátu Chulin nemôže byť rituálnym mäsiarom hluchonemá, slabomyseľná a neplnoletá osoba. Tosafot pripúšťa na túto funkciu aj ženy a Samaritánov. Komentáre barajta vyžadujú, aby bol šochet mumche, teda aby vedel narábať s nožom a poznal predpisy týkajúce sa šechity. Šulchan aruch, vychádzajúc z existujúcej obyčaje (minhag), túto profesiu ženám zakázal a rovnako ju zakázal aj osobám, ktoré sa starostlivo nepridŕžajú náboženských požiadaviek. Šochetom sa môže stať iba ten, kto zložil osobitnú skúšku pred príslušnou duchovnou autoritou. Šochet musí viesť bezúhonný život a nesmie požívať alkoholické nápoje.

Spoločenské postavenie Šocheti zastávali v židovskej komunite významné miesto. Na Východe bolo posilnené i tým, že šochet vykonával aj iné spoločenské funkcie: býval chazanom, čitateľom Tóry a učiteľom. Povolanie sa často uvádzalo aj na náhrobných kameňoch. Pre židovskú komunitu bolo významné mať medzi sebou šocheta, pretože inak ich musel raz začas navštíviť šochet z iného sídla a pripravovať im mäso na dlhší čas. O kvalitách a právomociach šocheta sa často viedli spory. V meste mohlo sídliť viacero šochetov, napríklad v Stupave sídlili v roku 1770 štyria, z ktorých traja sa špecializovali na výsek jahňaciny a teľaciny a jeden robil obchôdzky po okolitých dedinách a zarezával hydinu.

Referencie

Kategória:Židia Kategória:Mäsiari Kategória:Profesie