József Kőrösy (pôvodným menom: József Hajduska; * 20. apríl 1844, Pešť, Uhorsko† 23. jún 1906, Budapešť) bol maďarský (a uhorský) štatistik a epidemiológ židovského pôvodu.

Bol členom Uhorskej akadémie vied (korešpondent od 1879, člen od 1903). Bol tiež uvedený do niekoľkých rytierskych rádov. Bol jedným zo zakladateľov Medzinárodného štatistického inštitútu v roku 1885. Je autorom približne 200 monografií a článkov v časopisoch v maďarčine, francúzštine, nemčine a angličtine. Bol horlivým uhorským vlastencom a zástancom maďarizácie. Jeho synom bol lekár Kornél Kőrösy.

Je po ňom pomenovaná ulica v Budapešti (Kőrösy József utca).

Život vľavo|náhľad|Pamätná tabuľa Józsefa Kőrösyho v VI. budapeštianskom obvode, Délibáb utca, č. 30. Narodil sa v roku 1844 v Pešti. Jeho otec Dávid bol židovským obchodníkom, no neskôr sa usadil v Békešskej župe ako roľník. Ako šesťročný prišiel József o matku Nanette Pollákovú a otec ho poslal vyrastať k svojmu švagrovi Henrikovi Pollákovi, lekárovi do Budapešti. Neblahá finančná situácia ho prinútila prerušiť štúdium a zamestnať sa v Prvej uhorskej všeobecnej poisťovni.

vľavo|náhľad|Pamätná tabuľa Józsefa Kőrösyho v XI. obvode Budapešti, Kőrösy József utca, č. 13 V 60. rokoch 19. storočia písal do hospodárskej rubriky Pesti Napló, vďaka čomu sa dostal do povedomia uhorského ministra obchodu Istvána Gorova, ktorý ho v roku 1867 vymenoval za člena Národnej rady pre štatistiku. Barón Zsigmond Kemény ho o rok neskôr poveril vedením ekonomickej rubriky Pesti Napló. Ako 25-ročný si zmenil meno na „Kőrösi“, ktoré si si zvolil aj podľa rieky tečúcej pri osade v Békešskej župe, kde vyrastal. Od roku 1870 bol riaditeľom budapeštianskeho štatistického úradu, ktorý svojou prácou v priebehu troch desaťročí pretvoril na kvalitný vedecký ústav.

Medzitým začal Kőrösy ako úplne prvý človek v Uhorsku vyučovať štatistiku v Budapešti. V roku 1896 sa stal doktorom na univerzite v Koložvári (dnes Kluž v Rumunsku) a získal šľachtický titul a titul szántói a právo používať v mene písmeno „y“ typické pre šľachtické prostredie (1875).

V roku 1886 zriadila Budapešť na Kőrösyho návrh epidemickú nemocnicu. Bol tiež pôvodcom epidemickej profylaxie, požiadavky ohlasovania a izolácie a používania dezinfekčných prostriedkov.

Zomrel v roku 1906.

Dielo Körösy je autorom približne 200 monografií a článkov v maďarčine, francúzštine, nemčine a angličtine. Mnohé z jeho diel hodnotia meniacu sa demografickú situáciu v Uhorsku a zahŕňajú vysoko inovatívne analýzy úmrtnostných podmienok a správania sa v súvislosti s natalitou a sobášnosťou a interakcie medzi týmito premennými. Zbierka jeho demografických štúdií vyšla v roku 1889 v maďarčine a v roku 1892 v nemčine. Ťažkosti s poskytovaním riadneho medzinárodného porovnania štruktúr a trendov, ktoré v týchto štúdiách opísal, ho viedli k obhajobe štandardizácie metód zberu údajov, prijatia jednotnej základnej štatistickej nomenklatúry a prijatia minimálnych štandardov štatistického pokrytia a publikovania. Medzi jeho ciele patrilo medzinárodné prijatie plánu, ktorý vypracoval pre svetové sčítanie ľudu. Tento cieľ sledoval prostredníctvom po sebe nasledujúcich medzinárodných štatistických kongresov. Niektoré z týchto návrhov boli prijaté, najmä tie, ktoré sa týkali jednotných postupov pri zbere a spracovaní údajov zo sčítania ľudu (1899) a štatistického spracovania údajov o natalite v rámci manželských zväzkov (1905). Jeho analýzy úmrtnosti boli zamerané najmä na objasnenie príčin šírenia rôznych nákazlivých chorôb a ich vzťahu k rôznym spoločenským a prírodným javom (ako sú napríklad bytové podmienky) a na posúdenie účinnosti špecifických liečebných postupov, ako je zavedenie očkovania proti kiahňam.

Bol editorom série národohospodárskych spisov a župných monografií. V roku 1898 napísal poplašnú esej o „slavifikácii“ horného Uhorska (dnešné Slovensko).

Výber z diela

1874: Az emberi élettartam és halandóság kiszámításáról. Budapest: Eggenberger. 1881: Projet d’un recensement du monde. Paris: Guillaumin. 1889: Demologiai Tanulmányok. Budapest: Magyar Tudományos Akadémia. 1889: Kritik der Vaccinations-Statistik. Berlin: Puttkammer-Mahlbrecht. 1890: Neue Beiträge zur Frage des Impfschutzes. Berlin: Puttkammer-Buchdruck. 1894: Über den Zusammenhang zwischen Armuth u. infectiösen Krankheiten. Leipzig: Veit. 1894: Mass und Gesetze der ehelichen Fruchtbarkeit. Vienna: Wiener Medicinische Wochenschrift. 1896: An Estimate of the Degree of Legitimate Natality. Philosophical Transactions B. Vol. 186, pp. 781875. London: Royal Society of London. 1897: Die seculäre Weltzählung. Berlin. 1891, 1899, 1900: Le recensement séculaire du monde. Etude de statistique internationale. Bulletin de l’ Institut International de Statistique, Vol. 2. 220251, Vol. 11(1): 220250, Vol. 12 (1): 7879.

Referencie

Iné projekty

Kategória:Osobnosti z Budapešti Kategória:Maďarské osobnosti židovského pôvodu Kategória:Maďarskí štatistici Kategória:Maďarskí autori náučnej literatúry Kategória:Maďarskí vysokoškolskí pedagógovia Kategória:Epidemiológovia Kategória:Členovia Uhorskej akadémie vied Kategória:Nositelia Radu Františka Jozefa Kategória:Nositelia Radu čestnej légie