Maliar Io je konvenčné meno atického maliara červenofigúrových váz, pôsobiaceho približne v 3. štvrtine 5. storočia pred Kr.
Maliara Io, atického neskorého manieristu, britský historik umenia John Beazley pomenoval podľa jeho maľby Io, zdobiacej červenofigúrové peliké, datované do rokov 450 – 440 pred Kr., uložené v neapolskom múzeu (Museo Nazionale, Sp. 2041). Maliarovi Io na základe maliarskej štylistiky okrem tohto peliké pripisujú aj losangelskú hydriu (County Museum of Art 50.8.9) so scénou z domácnosti maľovanej na ramene vázy a jeden stĺpikový kratér z Tarquinie (Tarquinia 684) so zobrazením Apolóna a múz.
Na neapolskom peliké sa na oboch stranách nachádzajú dve zobrazenia, ktoré sa vzťahujú k tomu istému mýtu, čo je v tradícii vázových malieb dosť nezvyčajné. Na strane A je zobrazená Io s rohmi a hovädzími ušami, oblečená v bohato zdobených šatách (podobných oblečeniu hercov), prenasledovaná Diom, ktorý má na hlave korunu z brečtanu, na pleciach látku a drží žezlo/palicu; boh jemne položil ľavú ruku na rameno Io, ktorá sa zdá byť rozrušená. Na strane B by sa dala zahalená postava vľavo identifikovať ako Argos, zobrazený s čiapkou posiatou malými očami, držiaci v rukách tenkú pastiersku palicu, zatiaľ čo Hermes, identifikovateľný podľa okrídlených sandálov, kérykeionu a petasu, má na pleci položený meč (Io je tu zobrazená v ľudskej podobe, nie v obvyklom vzhľade jalovice). Tieto scény pravdepodobne zobrazujú Sofoklovu satyrskú hru Inachos, ktorej fragmenty sa našli na papyruse (P Oxy 2369) v egyptskom Oxyrhynchu. Maliar Io bol zrejme prvým, kto túto mytologickú scénu zobrazil v tejto podobe (bol teda prvým ikonografom)
Referencie
Kategória:Maliari starovekého Grécka