Mária Hollósyová (často neprechýlene: Mária Hollósy, prezývaná frajlenka Hol(l)óška; * 1. február 1858, Opoj, Rakúske cisárstvo† 15. apríl 1945, Cífer, ČSR) bola slovenská úradníčka, výšivkárka a kresliarka, ktorej umelecké dielo sa stalo na prelome 19. a 20. storočia známe v Európe. Bola hlavnou návrhárkou a výšivkárkou spolku Izabella. Vo výšivkárkej škole vybudovala systém vzdelávania a zdokonaľovaním techník priviedla výšivkárstvo na vysokú profesionálnu úroveň.
V roku 1891 bola vyznamenaná striebornou medailou na výstave v Komárne, 1892 zlatou medailou v Trnave, 1896 striebornou medailou v Budapešti a v roku 1900 striebornou medailou v Paríži.
Milan Zelinka o nej napísal román Frajlenka Hollóška.
Život Narodila sa v roku 1858 v Opoji. Pochádzala zo zemianskeho rodu Hollósyovcov. Jej otcom bol Ľudovít Hollósy a matkou Mária, rodená Menyigádová. Študovala na umeleckopriemyselnej škole v Budapešti. V mladosti zažila nešťastnú lásku a rozišla sa so svojou rodinou a osamostatnila sa. Nikdy sa nevydala. Do roku 1892 pracovala ako poštová úradníčka, následne ako učiteľka a vedúca výšivkárskej dielne a školy. Bola tiež spolupracovníčkou spolku Izabella (18951918).
V roku 1888, v čase, keď pracovala na pošte v Križovanoch nad Dudváhom, si jej krojované bábiky všimli grófky Majláthová a Šarlota Zičiová. Grófka Zichyová si vyžiadala Hollósyovej bábiky pre kráľovnú Alžbetu. Následne Hollósyová vystavovala bábiky na výstave v Pešti, kde zožali veľký úspech. Zaujali aj uhorského ministra obchodu, grófa Gabriela Baroša. Hollósyová sa stala vedúcou výšivkárskej školy spolku Izabella v Cíferi. Cíferské výšivky získali ocenenia na viacerých domácich i európskych výstavách a dostali sa na šľachtické dvory v Rakúsko-Uhorsku, Španielsku, Francúzsku či v Belgicku. V roku 1918 spolok Izabella zanikol a jeho dielne prešli pod správu družstva Detva. Hollósyová preto ďalej nepracovala na šľachtických a sakrálnych zákazkách a nahradil ich textil skôr profánneho charakteru. Zomrela v zabudnutí a bez prostriedkov v roku 1945 v Cíferi.
Dielo Hollósyová pokračovala vo výšivkárskej tradícii trnavskej oblasti. Inšpirovala sa starými vzorkovnicami a prírodnými motívmi používanými na rôznych textíliách. Výšivky tvorila hodvábnymi, bavlnenými, zlatými i striebornými niťami na batiste a hodvábe. Striedala množstvo techník. Práce lemovala paličkovou čipkou, kovovými krútenými strapcami alebo zlatými stužkami. Vytvorila aj viacero monumentálnych textílií, svetských i cirkevných zástav. Často pracovala aj na odevoch, ako napríklad zlatý ornát v Kostole svätého Mateja v Budapešti či replika zlatého ornátu pre faru. V Kostole svätého Mateja v Budapešti sa nachádza aj zástava od nej. Vytvorila tiež zástavy pre Mariánsku kongregáciu, spolok Orol a Spolok hasičov v Cíferi či obraz tancujúcich Cíferčanov. Nadregionálny význam mali jej práce na ornáte pre ostrihomskú baziliku či časť korunovačného oblečenia pre kráľovnú Zitu. Model dvojdielnych dámskych šiat bol publikovaný časopise Die Modenwelt (1895, č. 18) a stal sa obľúbeným módnym dielom v Európe. Jej posledným dielom bola obojstranná zástava pre kostol vo Velehrade (1927).
Výstavy Martin (1887) Komárno (1891) Trnava (1892) Brusel, Madrid, Viedeň (1893) Praha (1895) Budapešť (1897, Miléniová výstava) Paríž (1900, strieborná medaila a najvyššie ocenenie Grand Prix pre spolok Izabella) Bratislava (1901, 20002001)
Odkaz Márii Hollósyovej sa venuje román V rokoch 2000 až 2001 sa na Bratislavskom hrade uskutočnila výstava, v ktorej súvislosti vyšiel obsiahly katalóg Hollósyovej diel realizovaný vďaka podpore programu Phare.
V Cíferi sa pravidelne konáva výšivkárska súťaž na jej počesť, v roku 2024 sa uskutočnil už 7. ročník súťaže.
V roku 2001 jej obecné zastupiteľstvo udelilo čestné občianstvo obce Cífer in memoriam.
Referencie
Ďalšia literatúra (1. vyd.: Bratislava : VŠVU a ARTTEX, 2000)
Kategória:Osobnosti z Opoja Kategória:Slovenské umelkyne Kategória:Slovenské výšivkárky Kategória:Slovenskí úradníci