Ján Jozef de Camillis (* 7. december 1641, ostrov Chios, Osmanská ríša, dnes Grécko† 22. august 1706, Ruská Nová Ves, Habsburská monarchia, dnes Slovensko) bol grécko-katolícky eparcha a apoštolský vikár Mukačevskej eparchie od roku 1690. Pochádzal z gréckeho ostrova Chios. Stal sa autorom prvých rusínskych učebníc.
Životopis Pôvodom bol Grék. Narodil sa 7. decembra 1641 na ostrove Chios. Študoval na gréckom kolégiu v Ríme. Na kňaza bol vysvätený v roku 1666. Nejakú dobu pôsobil ako misionár v Albánsku. Dochádzalo k stálemu boju o vplyv na Mukačevskú eparchiu medzi Egerským eparchom a Ostrihomským eparchom.
Nestály vývoj v únii na Podkarpatskej Rusi narúšal proces rekatolizácie vedenej kardinálom Leopoldom Koloničom, podľa ktorého tzv. ruskí eparchovia konali nepredvídateľne. Leopold Kolonič navrhol rímskemu pápežovi a panovníkovi, aby za mukačevského eparchu bol vymenovaný Ján Jozef de Camillis. Ján Jozef de Camillis získal vzdelanie vo Vatikáne a prejavoval sa ako spojenec katolicizmu a ako šikovný organizátor cirkevných záležitostí. V marci 1690 sa stal mukačevským eparchom a zároveň aj cisárskym radcom cisára Leopolda I. To mu malo zabezpečiť autoritu ako hlavnému predstaviteľovi gréckokatolíkov na Podkarpatskej Rusi.
V roku 1670 došlo k roztržke medzi ním a majiteľom mukačevského panstva Františkom II. Rákoczim, ktorý ho z Mukačeva vyhnal. Preto bola rezidencia eparchu premiestnená do františkánskeho kláštora v Prešove.
V rokoch 1689 a 1690 pôsobil na pozícii vikára Mukačevskej eparchie. Na miesto pôsobenia ho ako sekretár a prekladateľ sprevádzal Adrijan Kosakovskyj, ktorého odporcovia otrávili v roku 1695. Pracoval vo vatikánskej knižnici a pôsobil ako generálny prokurátor baziliánov v Ríme. 5. novembra 1689 ho pápež Alexander VIII. menoval na pozíciu apoštolského vikára v Mukačeve a titulárneho biskupa v Sebastii a v Kilikii v Malej Ázii.
Ján Jozef de Camillis ako hlavný predstaviteľ zjednotenej cirkvi a cisársky radca sa usiloval o zlepšenie pozície cirkvi v regióne. Dosiahol rad privilégií pre grécko-katolícke duchovenstvo a sľúbil ochranu pre tých sedliakov, na ktorých by bolo vyvíjané násilie. Oproti svojim predchodcom častejšie navštevoval bežných ľudí v mestách aj na vidieku a vyzýval ich, aby prešli na stranu Užhorodskej únie. Často organizoval zhromaždenia duchovenstva, od členov ktorého požadoval, aby zvyšovali úroveň svojho vzdelania a kultúry, ako aj zdvorilo pristupovali k veriacim. To, malo viesť k zvýšeniu autority grécko-katolíckej cirkvi. Keď však s týmto prístupom ľudia neprijímali jeho kroky, eparcha vyvíjal aj nátlak. Rozšíreniu únie v eparchii venoval značné úsiliekoncom 17. storočia sa tak únia rozšírila do Berežskej, do Ugočskej aj do Marmarošskej župy.
Hoci bol pôvodom Grék, ovládal a podporoval cirkevnú slovančinu. Ako prvý začal publikovať knihy v cirkevnej slovančine, resp. v rusínčineKatechyzm (po slovensky Katechizmus) a Azbuka.
Ján Jozef de Camillis zomrel 22. augusta 1706 v Ruskej Novej Vsi. Údaje o mieste úmrtia sa líšia. Ivan Pop označuje ako miesto úmrtia Ruskú Novú Ves. Po jeho smrti došlo k zmenám kyjevsko-haličského vplyvu v histórii Mukačevskej eparchie. Zatiaľ čo uhorské vedenie rímskokatolíckej cirkvi v Ostrihome dovtedy „využívalo“ Haličanov, tak po apoštolskom vikariáte Mukačevskej eparchie vyhľadávali kandidátov na biskupov a podporu kanonického vzniku samostatnej Mukačevskej eparchie medzi Kyjevsko-Haličskými úniovými metropolitmi, pričom eparchia mala predstavovať nástroj na vymanenia sa spod latinského Egeru.
Referencie
Zdroje
Kategória:Gréckokatolícki biskupi Kategória:Biskupi Mukačevskej eparchie Kategória:Baziliáni