Gustáv Appel (celým menom: Gustáv Adolf Jozef Appel, ; * 25. máj 1804, Mojmírovce, Habsburská monarchia† 26. marec 1903, Šalgočka, Rakúsko-Uhorsko) bol uhorský poľnohospodár, priekopník v živočíšnej výrobe a veľkostatkár z rodiny Appelovcov.
Ako prvý v Uhorsku zaviedol cieľavedomé pestovanie krmovín a podvojný systém. „Jeho meno sa stalo symbolom vzorového hospodárenia v krajine.“ V čase svojej smrti bol považovaný za „najpovolanejšieho nestora uhorského poľnohospodárstva“. Jeho plemená boli veľmi pozitívne oceňované aj na zahraničných výstavách. Bol rytierom Radu Františka Jozefa.
Život Jeho otcom bol nobilitovaný statkár a poľnohospodársky reformátor Karol Appel a matkou Anna Appelová, rodená Staderová. Bol najmladším z troch synov, bratia Jozef Appel a Karol Appel sa podobne ako ostatní členovia rodiny venovali poľnohospodárstvu.
V rokoch 1807 až 1810 navštevoval Gustáv súkromnú školu v kaštieli v Mojmírovciach, následne piaristické gymnázium v Nitre (1812 až 1818), no jeden ročník strávil aj na bratislavskom lýceu (1815/16). Po štúdiách niekoľkých predmetov na Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity študoval na Lekárskej fakulte, kde sa venoval štúdiu veterinárstva a špeciálnej liečby koní. Neskôr študoval na Hospodárskom inštitúte v Hohenheime, kde navštevoval prednášky Jána Nepomuka Huberta von Schwerza.
Po návrate domov pôsobil ako správca esterháziovských a huňadiovských majetkov. Sám mal statok s koňmi v Šalgočke a majetky v okolitých obciach. Pokračoval v úsilí svojho otca o rozvoj živočíšnej výroby. Organizáciou práce a plemenárskou prácou dosiahol vynikajúce výsledky v chove bernského plemena hovädzieho dobytka, oviec merino a koní. Založil prvé mliečne hospodárstva na území dnešného Slovenska: na majeri Hetmeň pri Šali, v Poľnom Kesove a v Šalgočke. Vlastné skúsenosti uplatňoval aj v rámci statkov v Sasinkove, Pate, Zemianskych Sadoch a Nitrianskej Blatnici. Bol členom Uhorského hospodárskeho spolku. Bol spoluzakladateľom a správcom Sereďsko-komárňasnského vážskeho družstva proti povodniam na Váhu.
V čase jeho smrti, v roku 1903, patril k najváženejším a najstarším poľnohospodárom v Uhorsku. Patril k uznávaným odborníkom na živočíšnu i rastlinnú výrobu. Nikdy sa nevenoval politike.
Úspechy a ocenenia Vlna z jeho mojmírovského chovu získala viacero ocenení na výstavách v Uhorsku (zlato v Székesfehérvári, 1879; zlato na krajinskej výstave v Budapešti, 1894) i v zahraničí (Antverpy, 1894). Jeho bernský hovädzí dobytok bol ocenený na výstave v Zürichu (1882).
Vďaka kontaktom s anglickou firmou Clayton, John Shuttleworth et Comp. sa mu podarilo priniesť do Mojmíroviec viacero parných strojov. Na svojich majetkoch v Šalgočke a v Pate dosiahol vynikajúce výsledky v kultivovaní cukrovej repy. V Šalgočke založil nový žrebčín a obnovil chov arabských koní, ktorý pred tým zanikol v Mojmírovciach. Krížením koní z mojmírovského žrebčína založil vlastné plemeno typické dobrými fyzickými vlastnosťami a elegantnou formou.
Bol rytierom Radu Františka Jozefa.
Referencie
Kategória:Osobnosti z Mojmíroviec Kategória:Nositelia Radu Františka Jozefa Kategória:Uhorské osobnosti Kategória:Uhorskí šľachtici Kategória:Agronómovia Kategória:Absolventi Viedenskej univerzity