Kreatínfosfát (tiež fosfokreatín) je ľudský fosfagén, ktorý slúži ako krátkodobý zdroj energie pre bunku. Jeho zásoby vystačia pri ťažkej svalovej práci (cvičení) na 10 sekúnd. Následne je zdrojom energie pre bunku anaeróbna glykolýza za tvorby L-laktátu. Kreatínfosfát vzniká vo svaloch a nervových bunkách za dostatku energie (pri oddychu) z ATP a kreatínu reakciou katalyzovanou kreatínkinázou (CK, ang. creatine kinase). Rovnaký enzým katalyzuje aj fosforyláciu ADP na ATP pri ťažkej svalovej práci. stred|bezrámu|989x989bod Kreatín vzniká v pečeni metyláciou glykokyamínu (tiež nazývaného guanidínacetát), pričom zdrojom metylu je S-adenozylmetionín. Reakcia je katalyzovaná guanidínacetátmetyltransferázou. Guanidínacetát vzniká v obličke z neesenciálnej aminokyseliny glycínu a z esenciálnej aminokyseliny arginínu reakciou, pri ktorej sa prenáša guanidínová skupina z arginínu na glycín. Vedľajším produktom je ornitín, ktorý sa regeneruje na arginín v močovinovom cykle.
Kreatínfosfát spontánne, bez prítomnosti enzýmov, cyklizuje na kreatinín, ktorý už telo nevie využiť, a preto sa zo svalov uvoľňuje v konštantnom tempe asi 15 mg kreatinínu na kilogram hmotnosti tela denne, i.e. svalnatý človek s hmotnosťou 100 kg bude teda močom vylučovať 1 500 mg (1,5 gramu) kreatinínu denne.
Referencie
Pozri aj fosfagén kreatín kreatinín kreatínkináza
Iné projekty
Kategória:Karboxylové kyseliny Kategória:Guanidíny Kategória:Organofosfáty