Joseph Anton Koch (* 27. júl 1768, Elbigenalp† 12. január 1839, Rím) bol rakúsky maliar klasicizmu a neskôr nemeckého romantizmu.

Životopis vľavo|náhľad| Krajina s Abrahámom a tromi anjelmi v údolí Mambre, Getty Center, 1797 Tirolský maliar sa narodil v Elbigenalpe. V ranom veku sa venoval pástvu dobytka. Na odporúčanie biskupa Umgeldera (1785) získal akademické vzdelanie na Karlsschule Stuttgart, prísnej vojenskej akadémii. V roku 1791 utiekol a cestoval cez Francúzsko a Švajčiarsko. Do Ríma prišiel v roku 1795. Koch mal blízko k maliarovi Asmusovi Jacobovi Carstensovi a pokračoval v Carstensovom „hrdinskom“ umení, spočiatku doslovne. Vyleptal stránky Carstensových Les Argonautes, selon Pindar, Orphée et Apollonius de Rhode (Rím, 1799). náhľad| Vodopády v Subiacu (18121813, Stará národná galéria) Po roku 1800 sa Koch rozvíjal ako krajinár. V Ríme sa hlásil k novému typu „heroickej“ krajiny, pričom prepracoval klasické kompozície Poussina a Lorraina drsnejšou, hornatou scenériou. V roku 1812, nútený nedostatočným príjmom z práce alebo na protest proti francúzskej invázii, odišiel do Viedne, kde intenzívne pracoval. Vo Viedni zostal až do roku 1815. Počas tohto obdobia do svojej tvorby začlenil viac neklasických tém. Vo Viedni ho ovplyvnil Friedrich Schlegel a nadšenci starého nemeckého umenia. V reakcii na to sa jeho štýl stal drsnejším. náhľad| Krajina s Bileámom, 1834, Germanisches Nationalmuseum Koch sa vrátil do Ríma a stal sa významnou postavou v nemeckej umeleckej kolónii. Okrem iného namaľoval štyri fresky v Danteho miestnosti Vily Massimo (18241829). Jeho prítomnosť a osobnosť mali značný vplyv na mladšiu generáciu v umeleckom živote Ríma a jeho nový prístup mal široký vplyv na nemeckých krajinárov, ktorí Rím navštívili.

Napísal Moderná umelecká kronika (Moderne Kunstchronik oder die rumfordische Suppe gekocht und geschrieben von JA Koch (Stuttgart, 1834)), ktorý bol vtipne namierený proti neospravedlniteľnej kritike a falošnému znalectvu.

Koch strávil posledné roky vo veľkej chudobe. Zomrel v Ríme, kde bol pochovaný na teutónskom cintoríne, ktorý sa nachádza vedľa Baziliky svätého Petra vo Vatikáne.

Dielo Krajina s Noemom, cca. 1803 – olej na plátne [86 × 116 cm] (Städel Museum, Frankfurt) Schmadribašský vodopád, 1811 Noemova obeta, 1813 Grimselský priesmyk, 1813 Výhľad v Sabinských horách, 1813 Kláštor San Francesco di Civitella, 1814 Krajina s Rút a Boazom, cca. 1823/1825 – olej na plátne Grindelwaldský ľadovec v Alpách, 1823, Národné múzeum vo Vroclave Pohľad na Naupliu, 1830 Výhľad blízko Subiaca Macbeth a čarodejnice

Vyryl 20 talianskych krajiniek a veľký list s názvom Prísaha Francúzov v Millesime; 14 strán podľa Danteho, neskôr pridal ďalších 30 strán (vydané vo Vicenze v roku 1904) a 36 strán podľa Ossiana. Do diel Alexandra von Humboldta (1805) prispel americkými krajinnými scénami.

Galéria

Referencie

Vaughan, William (1980). Nemecké romantické maliarstvo. New Haven a Londýn: Yale University Press; s. 37–38. ISBN 0-300-02387-1

Literatúra Strauss, Kleine Schriften (Bonn, 1877) Frimmel, v Dohme, Kunst und Künstler des neunzehnten Jahrhunderts (Lipsko, 1884)

Iné projekty

Externé odkazy článok o Josephovi Antonovi Kochovi na stránke Encyclopaedie Beliany Diela Josepha Kocha v múzeu Nového Zélandu Te Papa Tongarewa Nemeckí majstri devätnásteho storočia: maľby a kresby zo Spolkovej republiky Nemecko, katalóg výstavy s plným textom z Metropolitného múzea umenia, ktorý obsahuje materiál o Josephovi Antonovi Kochovi (č. 38 – 40)

Zdroj

Kategória:Osobnosti z okresu Reutte Kategória:Rakúski maliari Kategória:Rakúski grafici Kategória:Rakúski ilustrátori Kategória:Maliari nazarenizmu Kategória:Rakúski krajinári Kategória:Klasicistickí maliari Kategória:Maliari romantizmu