náhľad|Optogenetická stimulácia pozostáva z niekoľkých krokov: Tri hlavné komponenty v aplikácii optogenetiky sú nasledovné: (A) Identifikácia alebo syntéza svetlocitlivého proteínu (opsínu), ako je kanálrodopsín-2 (ChR2), halorodopsín (NpHR) atď. (B) Návrh systému na zavedenie genetického materiálu obsahujúceho opsín do buniek na expresiu proteínov, ako je aplikácia Cre-rekombinázy alebo adeno-asociovaného vírusu (C) Aplikácia prístrojov emitujúcich svetlo. Optogenetika je experimentálna technika molekulárnej biológie, ktorá do buniek zavádza membránové proteíny, ktoré reagujú na svetlo, čo vedie na ovplyvnenie transmembránového potenciálu tej membrány, do ktorej je svetlocitlivý proteín inkorporovaný. Ako aktuátory sa využívajú prokaryotické a eukaryotické proteíny, ktoré viažu retinál, ako je: baktériorodopsín, halorodopsín, proteorodopsín, kanálrodopsín.
Referencie
Pozri aj baktériorodopsín kanálrodopsín halorodopsín proteorodopsín kanálrodopsín
Iné projekty
Kategória:Neurovedy Kategória:Kybernetika Kategória:Neuroprostetika Kategória:Biomedicínske inžinierstvo Kategória:Optika