náhľad|265x265bod|Maľba Venuša so zrkadlom (asi 1555) od Titiana so zobrazením Venuše, ktorá personifikuje ženskosť Ženskosť„ženskosť“. In: Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s. (autorský kolektív: J. Doruľa, J. Kačala, M. Marsinová, I. Masár, Š. Michalus, Š. Peciar, M. Pisárčiková, M. Považaj, V. Slivková, E. Smiešková, E. Tibenská, M. Urbančok) alebo feminita„feminita“. In: PETRÁČKOVÁ, V.; KRAUS, J. a kol. Slovník cudzích slov (akademický). 2., dopl. a preprac. vyd. Preklad Ľ. Balážová, J. Bosák, J. Genzor, I. Ripka, J. Skladaná. Ed. Ľ. Balážová – J. Bosák. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1054 s. ISBN 80-10-00381-6. (, v slovenčine nesprávne nazývaná aj ženstvo) je súhrn vlastností, znakov, objektov a rolí, ktoré sa spoločensky posudzujú a sú typické pre ženy„ženskosť“. In: Slovník slovenského jazyka. V. V – Ž. Red. Š. Peciar. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. 848 s.(autorský kolektív: V. Budovičová, K. Buzássyová, J. Kačala, O. Kajanová, V. Šulcová, F. Kočiš, Š. Peciar, Š. Michalus, M. Pisárčiková, V. Slivková, E. Smiešková, M. Šalingová, M. Urbančok, J. Kačala, Š. Vragaš). a dievčatá. Koncept ženskosti skonštruovala spoločnosť a niektoré typy správania, ktoré sa považujú za ženské, dokazujú vplyv kultúrnych aj biologických faktorov. Predmetom otvorenej diskusie však ostáva, do akej miery má na ženskosť vplyv biológia alebo spoločnosť. Každý človek, bez ohľadu na to, akého je pohlavia alebo rodu, môže mať črty ženy aj muža. Preto sa ženskosť koncepčne odlišuje od ženského biologického pohlavia aj od ženstva.

Medzi vlastnosti, ktoré spoločnosť považuje za tradične ženské, patrí pôvab, jemnosť, empatia, pokora a citlivosť. Tieto vlastnosti sa odlišujú v závislosti od spoločnosti alebo jednotlivca a ovplyvňujú ich rôzne sociálno-kultúrne faktory.

Prehľad a história 300px|náhľad|Maľba Zrodenie Venuše (1486, Uffizi) od Sandra Botticelliho je klasickým zobrazením ženskosti.Manifestations of Venus: art and sexuality pg 93 By Katie Scott, Caroline Arscott pg 93-"...began its consideration of Venus by describing her as .... who presided over all feminine charms, for..."The Pacific muse pg 49 By Patty O'Brien "The young beautiful Venus wringing water from her tresses was a configuration of exotic femininity that was…" Venuša bola rímskou bohyňou, ktorá sa spája najmä s láskou, krásou a plodnosťou.

Hoci sú pojmy „ženskosť“ a „mužskosť“ súčasťou bežnej komunikácie, len minimum vedcov sa zhodlo v tom, čo v skutočnosti znamená ženskosť a mužskosť. Ženskosť vedecká komunita vyjadruje rozličnými jazykovými formami.

V roku 2011 profesorka angličtiny Tara Williamsová naznačila, že už počas stredoveku, približne v 14. storočí, v čase bubonického moru sa v anglicky hovoriacej spoločnosti objavili prvé moderné predstavy o ženskosti. Stredoveké ženy sa nazývali jednoducho a podľa tradičných rolí ženského pohlavia, čiže panna, manželka alebo vdova. Po tom, čo čierna smrť v Anglicku vyhubila takmer polovicu populácie, nastala zmena v tradičných rodových rolách, ktorá ženám priniesla nové príležitosti. Už okolo roku 1380 boli v dielach básnika Geoffreyho Chaucera po prvýkrát použité slova femininity (ženskosť) a womanhood (ženstvo).

V roku 1949 francúzska intelektuálka Simone de Beauvoir napísala, že „žiadny biologický, psychologický ani ekonomický osud neurčuje figúru, ktorú v spoločnosti predstavuje ľudská žena“ a že „človek sa ňou nerodí, ale skôr sa ňou stáva“. V roku 1959 túto myšlienku prevzal kanadsko-americký sociológ Erving Goffman a v roku 1990 americká filozofka Judith Butlerová, ktorá teoretizovala, že rod nie je fixný ani vrodený, ale skôr súbor praktík a vlastností definovaný spoločnosťou, ktoré sa časom začali označovať ako ženské alebo mužské. Goffman tvrdil, že ženy sú socializované tak, aby prezentovali samé seba ako „vzácne, ozdobné a krehké, neinštruované a nevhodné na čokoľvek, čo vyžaduje námahu ich svalstva“ a aby prejavovali „plachosť, rezervovanosť a prejavy krehkosti, strachu a neschopnosti“.

V 30. rokoch 20. storočia psychológovia Lewis Terman a Catherine Cox Milesová iniciovali snahy vedcov odmerať ženskosť a mužskosť. Dôležitú úlohu medzi výskumníkmi a psychológmi zohral Termanov a Milesovej model mužskosti a ženskosti, pretože formoval rané štúdium rodovej rovnosti. Model predpokladal, že ženskosť a mužskosť sú vrodené a stabilné vlastnosti človeka, ktoré je náročné odmerať a sú zásadne protichodné. Tiež naznačoval, že odchýlky alebo nerovnováha medzi týmito vlastnosťami by mohli prispieť k poruchám duševného zdravia. Moderná psychológia túto myšlienku vo veľkej miere spochybňuje.

Popri feminizme 70. rokov 20. storočia sa výskumníci začali odkláňať od pôvodného modelu mužskosti a ženskosti a začali sa zaujímať o androgýniu. Inventár pohlavných rolí Sandry Bemovej a dotazník Personal Attributes Questionnaire (PAQ) vznikli na to, aby v samostatných škalách dokázali odmerať ženskosť a mužskosť. Pomocou týchto testov výskumníci zistili, že tieto dve dimenzie sa menili nezávisle od seba. To spochybňuje skorší pohľad na ženskosť a mužskosť, kde boli zistené protichodné vlastnosti.STETS, Jan E.; BURKE, Peter J. Femininity/Masculinity. In: BORGATTA, Edgar F.; MONTGOMERY, Rhonda (eds.). Encyclopedia of Sociology, Volume 2 (2. vyd.). Macmillan Reference USA. s. 997–1005. .

Feministky druhej vlny, ktoré ovplyvnila Beauvoirová, verili, že hoci sú biologické rozdiely medzi ženami a mužmi vrodené, koncepty ženskosti a mužskosti skonštruovala kultúra. Ženám sa pripisovali vlastnosti ako pasivita a nežnosť, mužom sa pripisovali vlastnosti agresivita a inteligencia. Podľa feministiek druhej vlny sa následne dievčatá, aby sa prispôsobili ženským hodnotám a správaniu, socializovali pomocou hračiek, hier, televízie a školy. V roku 1963 americká feministka Betty Friedanová vo svojej významnej knihe The Feminine Mystique napísala, že kľúč k podmaneniu žien spočíva v sociálnej konštrukcii ženskosti, ktorá je podobná deťom, pasívna a závislá, a volala po „drastickej zmene zobrazovania ženskosti v kultúre“.

Referencie

Literatúra HOLMES, Janet; MARRA, Meredith (Eds.). Femininity, Feminism and Gendered Discourse: A Selected and Edited Collection of Papers from the Fifth International Language and Gender Association Conference (IGALA5). Cambridge Scholars Publishing, 2010. .

Pozri aj butch a femme efeminácia femboy ideál ženskej krásy ženská psychológia feminizmus feminizácia (sociológia) rodové vyjadrenie rodová identita rodová rola štúdium rodu girly girl lipstick feminism lipstick lesbian marianizmus mužnosť prirodzenosť versus výchova otokonoko rozlišovanie medzi pohlavím a rodom sociálna konštrukcia rodu sociológia rodu transfeminita

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Žena Kategória:Psychológia Kategória:Feminizmus