Bitka pri Chotyni bola ozbrojeným stretnutím, ku ktorému došlo dňa 11. novembra roku 1673 pri dnešnom ukrajinskom meste Chotyn. Stáli tu proti sebe poľsko-litovské vojsko pod velením hajtmana Jána Sobieskeho na jednej strane a armáda osmanských Turkov pod velením sultána Mehmeda IV. na strane druhej. Napriek vojenskému víťazstvu poľsko-litovského vojska, nedošlo v rokoch 1672 až 1676 v poľsko-tureckej vojne k obratu. Na druhej strane však bola táto bitka chápaná ako odveta za hanebný Bučačský mier, pričom zároveň priniesla obnovenie medzinárodnej prestíže Republiky oboch národov.
Predohra V období leta roku 1672 došlo k vojenskému obľahnutiu pohraničnej pevnosti Kamenec Podolský a to zo strany mohutnej armády Osmanskej ríše. Obliehanie sa skončilo vojenským víťazstvom a ziskom pevnosti a to zásluhou armády osmanských Turkov, ktorá následne dobyla priľahlé mestá a zámky. Ubránila sa však iba vojenská posádka Ľvova.
Hanebný mier ako iskra novej potýčky Bližšie informácie v hlavnom článku: Mier v Bučači
Dňa 18. októbra roku 1672 došlo k uzavretiu mieru medzi poľskou a osmanskou diplomaciou v haličskej Bučači (terajšia Ukrajina). Republika oboch národov tak stratila územnú moc nad Podolím spolu s Kamencom Podolským.
Vzplanutie vojnového ohňa Predstavitelia poľského sejmu však vyjadrili jasný odpor voči podmienkam Bučačskej mierovej zmluvy a rozhodli sa pre ďalšiu vojnu. Poľskí šľachtici, ktorí sa zhromaždili pri Golabe s cieľom ochrany kráľa Wisnovieckeho, vytvorili následne konfederáciu proti hajtmanovi Jánovi Sobieskemu, ktorý však organizoval podobný zväzok v Szczebrzeszyne. Objavila sa tak pravdepodobnosť vypuknutia domácej vojny, ktorý však zažehnala kráľovná spolu s pápežským nunciom a niekoľkými senátormi. Pacifikačný alebo zmiernený snem prinútil pod hrozbou nového ozbrojeného vpádu vojsk osmanských Turkov na jar roku 1673 rozvášnené strany k dohodám a pre schválenie prostriedkov na obranu krajiny. Korunný hajtman menom Ján Sobieski, ktorý sa už v predošlých rokoch osvedčil ako vojvodca na bojiskách proti osmanským Turkom a Tatárom viedol konečný boj. Dňa 11. novembra roku 1673 sa podarilo poľsko-litovskej armáde v sile 4 000 vojakov úspešne zvíťaziť nad armádou osmanských Turkov pri Chotyni. Ján Sobieski bol následne zvolený za poľského kráľa a to práve v tej chvíli, keď skonal panovník Michal Korybut Wisnoviecki. Vojna proti armádam osmanských Turkov však pokračovala ešte ďalšie dva roky.
náhľad|Poľský hajtman menom Ján Sobieski počas bitky pri Chotyni roku 1673. Obraz Andrzeja Stecha.
Referencie
Literatúra FRIEDL, Jiří et al. (2013). Dějiny Polska. Praha: Nakladatelství lidové noviny, s.r.o. ISBN 978-80-7422-306-8. KOSMAN, Marceli. (2011). Dějiny Polska. Praha: Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum. 978-80-246-1842-5. ŘEZNÍK, Miloš. (2010). Dějiny Polska v datech. Praha: Nakladatelství Libri. ISBN 978-80-7277-408-1. RYCHLÍK, Jan et al. (2015). Dějiny Ukrajiny. Praha: Nakladatelství lidové noviny, s.r.o. 978-80-7106-409-1.
Pozri aj Dejiny Poľska Poľsko-turecká vojna (1672 až 1676) Veľká turecká vojna (1683 až 1699) Ján III. Sobieski
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Bitky Osmanskej ríše Kategória:Bitky v Poľsku Kategória:Bitky v 1673