Chrám svätého Eliáša (), alebo Chrám svätého proroka Eliáša ( je chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi z konca 19. storočia, ktorý sa nachádza sa v meste Sofia v oblasti Sofia v juhozápadnom Bulharsku.

Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.

Chrámový sviatok sa slávi 20. júla.

Lokalita Celkový pohľad na chrám z juhovýchodu|náhľad|vľavo Chrám svätého Eliáša sa nachádza v meste Sofia v rajóne Vitoša v mestskej štvrti Kňaževo na bulváre „Car Boris Treti“ (, doslova bulvár cára Borisa III.) č. 357.

Dejiny Na tabuli v priestore chráme sa je možné dočítať, že základný kameň chrámu bol položený 20. júla 1888, čo však nie je v skutočnosti možné, pretože až v liste z 19. januára 1889, ktorý bol adresovaný vtedajšiemu ministerstvu financií, požiadala Cirkevná a školská správna rada o výstavbu chrámu, ktorý do tej doby v Kňaževe nebol. Rovnako tak v ten istý deň vydala kňaževská vidiecka správa osvedčenie o možnom mieste výstavby v priestore záhrady, kde sa nachádza Turba Bâlîho Efendiho, keďže na tomto mieste sa v minulosti nachádzal monastier zasvätený svätému prorokovi Eliášovi. Návrh miesta, ako aj povolenie na výstavbu boli schválené 24. januára 1889 a následne sa začalo s výstavbou budovy. Za iniciátora výstavby sa pokladá Stefan Zografski a hlavní sponzori výstavby boli Dimităr Šiškov a Ivan Grozev, ktorí patrili k bohatým občanom Kňaževa. Iniciatíva bola podporená významnými predstaviteľmi obce, ktorými boli M. Popov, Gele Mitrev, Spas Mitrev, Andro Todorov, Ivan Poptodorov, V. Stanoev a ďalší. Výstavba bola ukončená v priebehu roku 1893 a 20. júla toho istého roku bol chrám aj vysvätený, pričom svätiteľom bol sofijský metropolita Partenij.

Vysvätenia chrámu sa zúčastnili vtedajší významní politickí predstavitelia ako ministerský predseda Stefan Stambolov, Konstantin Stoilov, ako aj vtedajší starosta Sofie Dimităr Petkov.

V priebehu roku 1918 prebehli na chráme rozsiahle reštauračné práce predovšetkým v dôsledku zemetrasenia, ktoré sa udialo v tom istom roku a poškodilo budovu v jej západnej časti. Po tejto rekonštrukcii prebehlo v rokoch 19191921 vyzdobenie vnútorných stien chrámu freskami. V priebehu 20. rokov 20. storočia bola budova chrámu elektrifikovaná. V roku 1927 bola v chrámovom dvore vybudovaná vodná nádrž, ktorá zbierala vodu zo svahu pri základoch budovy Turby Bâlîho Efendiho a odvádzala ju vybudovanými rúrami do kašny na ceste pred chrámovým dvorom.

V roku 1955 bol budove pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.

V 70. rokoch 20. storočia boli prerušené vodovodné rúry, ktoré napájali kašnu na ceste pri chrámovom dvore a kašna bola napojená na obecný vodovod. V roku 1986 prebehli reštauračné práce na freskovej výzdobe chrámu.

Po začatí rusko-ukrajinskej vojny sa farnosť Chrámu svätého Eliáša aktívne účastnila zbierky na pomoc ukrajinským utečencom a takisto aj zbierky pre ľudí postihnutých zemetrasením, ktoré v roku 2023 zasiahlo Turecko a Sýriu.

Chrám je v súčasnosti (2025) plne funkčným chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi a konajú sa v ňom pravidelne Božské liturgie.

Charakteristika Detailný pohľad na kupolu chrámu|náhľad|vľavo Meno architekta, ktorý zhotovil projekt pre výstavbu chrámu nie je známe, hlavní staviteľskí majstri, ktorí výstavbu viedli boli Vele Dimov, D. Petrov a Aleksi Mirčev. Budova je postavená z kameňa a tehál.

Chrám je krížovo-kupolového typu, je trojloďový s vnútorným pôdorysom v tvare kríža. Budova má jednu veľkú centrálne položenú kupolu a osem menších špicatých kupol v rohoch budovy. Je dlhá 30 metrov, široká 17 metrov a dosahuje výšky 12 metrov.

Chrámový dvor má rozlohu 1,2 hektára.

Výzdoba interiéru V interiéri chrámu sa na stenách nachádza osemdesiat freskových ikon, ktoré boli zhotovené v rokoch 19191921, pričom autormi fresiek boli umelci Kiril Kănčev, Žečko Mandov a Anton Mitov, pričom jednu z nástenných ikon zhotovil aj protojerej Asen Minev. Svojimi rozmermi, ako aj technikou maľby sa vynímajú predovšetkým maľby, ktoré zobrazujú svätého proroka Eliáša a svätých Cyrila a Metoda.

Ikonostas je dielom Aleksiho Mirčeva a jeho syna Nestora Aleksieva. Malé ikony a dvere ikonostasu sú dielom Savu Popova, veľké ikony sú dielom Ivana Dimitrova z Triavny. Ikony ikonostasu sa vyznačujú vysokou umeleckou hodnotou.

Vladársky trón a centrálny prestol sú zhotovené drevorezbou zhotovenou podľa princípov debarskej drevorezbárskej školy, pričom vladársky trón je dielom Nestora Aleksieva.

V chráme sa nachádzajú dva prestoly, jeden centrálny a druhý sa nachádza v chrámovej kaplnke, ktorý je zasvätený svätému prorokovi Jeremiášovi (s chrámovým sviatkom 1. mája).

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu

Dátum zapísania do zoznamu kultúrnych pamiatok: 1955

Dôvod ochrany: architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota stavby

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Stavby v Sofii Kategória:Kostoly zasvätené svätému Eliášovi Kategória:Kostoly postavené po oslobodení Bulharska Kategória:Architektúra z 1893