Anglicko-španielska vojna bola ozbrojený konflikt v rokoch 1585 až 1604 medzi loďstvom Španielskeho impéria na jednej strane a Anglického kráľovstva na strane druhej. Išlo konflikt medzi dvoma námornými veľmocami, spočiatku iba symbolický, spojený s osobnými animozitami. Španieli boli od čias 2. polovice 16. storočia sužovaní anglickými pirátmi a pašerákmi, akými boli John Hawkins, Francis Drake a ďalší. Práve oni komplikovali svojimi lúpežnými prepadmi pohyb na transatlantickej trase medzi pobrežím Španielska a jeho americkými kolóniami. Zároveň išlo aj o konfesijný spor, keďže bigotný katolík Filip II. ako španielsky kráľ sa nedokázal zmieriť so skutočnosťou, že sa Angličania vzďaľovali od katolíckeho sveta. Okrem iného bol španielsky panovník pobúrený vojenskou podporou anglickej kráľovnej voči nizozemským/holandským povstalcom v boji proti španielskej nadvláde dynastie Habsburgovcov. Rabovania a sprisahania Španielska účasť v sprisahaní, ktorého cieľom bolo zvrhnutie anglickej kráľovnej Alžbety I. a jej nahradenie škótskou kráľovnou Máriou I., podnietila diplomaciu z Londýna na jar roku 1572 k otvorenej podpore anglických korzárov, ktorí útočili na španielske lode a prístavy na území Nového sveta. V rokoch 1577 až 1580 viedol korzársky kapitán menom Francis Drake námornú výpravu okolo sveta, počas ktorej úspešne vyplienil mnoho španielskych miest vo vodách tichomorského pobrežia amerického kontinentu. Navyše časť koristi odovzdal po návrate anglickej korune, vďaka čomu sa dočkal povýšenia do šľachtického stavu.

Roku 1580 však Španieli uskutočnili odvetu a to podporou povstania írskych katolíkov proti nadvláde Anglicka. Po relatívne kratšom čase, presnejšie roku 1584, začala španielska diplomacia z Madridu oficiálne podporovať francúzskych katolíkov uprostred náboženských vojen vo Francúzskom kráľovstve, zatiaľ čo francúzski protestanti získali finančnú podporu z Anglického kráľovstva.

V období leta roku 1585 sa anglická kráľovná Alžbeta I. rozhodla pre uzavretie spojeneckej dohody s nizozemskými provinciami, ktoré viedli odboj proti španielskej nadvláde. Práve tento akt označila diplomacia Španielskeho impéria za dôvod vypuknutia ozbrojeného konfliktu. V tom istom roku sa navyše podarilo anglickému korzárovi a šľachticovi Francisovi Drakeovi a jeho vojskám úspešne vyplieniť španielske koloniálne osady Santo Domingo, Cartadena de Indias a San Augustín na Floridskom polostrove. Rozhnevaný španielsky kráľ Filip II. Habsburský pochopil tento skutok ako vyhlásenie vojny, pričom začal hneď pripravovať vojenskú inváziu smerom do Anglicka.

Vo februári roku 1587 došlo k poprave kráľovnej Márie I. Stuartovej, čím sa pridal ďalší olej do ohňa.

Predohra v zbrojení a „kto z koho“ V novembri roku 1587 dostal Don Alvaro de Bazán poverenie pre organizovanie loďstva známeho po čase ako „Neporaziteľná Armada“. Hlavným sídlom jeho ozbrojených výprav sa stalo mesto Lisabon. Invázne bojové jednotky Španielskeho impéria na pôde Nizozemska mali za úlohu prepraviť sa smerom do Anglického kráľovstva.

Vo februári roku 1588 museli vojenskí predstavitelia z Madridu riešiť zložitú situáciu. V tom čase skonal admirál de Bazán, vojvoda zo Santa Cruz, pričom ho nahradil Alonso Peréz de Guzmán, vojvoda de Medina Sidonia. Ten bol známy ako schopný administrátor, no neskúsený veliteľ na mori.

Koncom mája roku 1588 vyplávali hlavné námorné sily „Armady“ smerom z prístavov mesta Lisabon. Krátko po tom sa k nim pripojili lode z radu španielskych a portugalských prístavov. Plavba bola dosť pomalá, keďže daždivé počasie komplikovalo výpravu; v dôsledku čoho museli lode zakotviť v prístave La Coruna. Práve to skrížilo anglické vojenské plány.

Začiatkom júna roku 1588 sa podarilo anglickým lodiam vyplávať na more s cieľom zastaviť španielsky postup, pričom v tej istej chvíli sa podarilo nizozemskému loďstvu zablokovať prístavy v Španielskom Nizozemsku (súčasné Belgicko).

V polovici júla roku 1588 sa anglické loďstvo muselo vrátiť späť do prístavov a následne španielske lode vyplávali z prístavu La Coruna bez toho, aby anglickí informátori túto skutočnosť zistili. Až 29. júla roku 1588 flotilu blížiacu sa k anglickým brehom spozorovala anglická hliadková loď. Boj Bojový plán anglických lodí pod velením admirála Howarda sa zameriaval na znepokojovanie a prepady španielskych lodí vo vodách Lamanšského prielivu. Španielske loďstvo pod velením vojvodu Mediny de Sidonia sa rozhodlo pre úplné zablokovanie anglických lodí v prístave Plymouth.

Dňa 2. augusta roku 1588 došlo k masívnemu útoku väčšiny španielskych lodí južne od ostrova Portland. Následne v dňoch 3. až 4. augusta roku 1588 sa niekoľkokrát bojovalo pri ostrove Wight. Španielska Armada mohla relatívne bez problémov opustiť vody Lamanšského prielivu a následne dňa 6. augusta roku 1588 zakotvila pred francúzskym prístavom v Calais. Práve tu sa rozhodol vojvoda de Sidonia počkať na transportné lode s vojskom, ktoré viedol vojvoda z Parmy. Netušil však, že jeho lode sú zablokované v prístavoch nizozemským loďstvom. Zakotvenie španielskych lodí využil anglický admirál Howard, ktorý vyslal dňa 7. augusta roku 1588 dovedna až osem lodí naložených zápalným materiálom.

Horiace bandery prenikli smerom do španielskej zostavy, lenže španielske jednotky zareagovali a presekli všetkým lodiam kotevné laná, čím sa anglickým zápalným plavidlám vyhli. Na druhej strane však stratili kotvy a nemohli sa už vrátiť pre silu morských prúdov späť do Calais. Tieto okolnosti využila anglická flotila, ktorá dňa 8. augusta roku 1588 začala útok na rozptýlené lode v blízkosti Gravelines.

Dňa 9. augusta roku 1588 uprostred rána došlo k zosilneniu vetra, ktorý začal hnať obidve flotily smerom na sever. Španielske loďstvo malo pre poškodené lode obmedzené manévrovacie schopnosti. Ostali teda dve možnosti: buď zanechať poškodené lode Angličanom a prebiť sa so zvyškom vojakov späť do Calais, alebo sa plaviť s celým loďstvom smerom ďalej na sever, čo by však znamenalo koniec plánov na inváziu do Anglického kráľovstva.

Epilóg boja Odvážny španielsky pokus však nepočítal s tým, že práve vo vodách Atlantického oceánu zúrili silné búrky, ktoré znamenali totálnu skazu samotnej Armady. Dňa 21. augusta roku 1588 loďstvo preplávalo medzi Orknejami a Shetlandmi. Poškodené lode španielskej flotily naberali vodu a museli zakotviť pri írskom pobreží. Tam boli potopené a ich posádky zlikvidované. O mesiac neskôr, presnejšie 21. septembra1588, dorazil vojvoda de Medina Sidonia s jadrom španielskeho loďstva v počte takmer 50 lodí do severošpanielskeho prístavu Santandner, lenže prišiel o ostatné lode, ktoré mu ostali.

Vojenská porážka „Nepremožiteľnej Armady“ a jej odozva Vojenská porážka „Nepremožiteľného loďstva“ posilnila pozície nizozemských povstalcov na pôde európskej pevniny a zároveň viedla k oslabeniu pozícií španielskeho panovníka Filipa II. Habsburského na území Francúzskeho kráľovstva, kde sa Henrich Bourbonský zriekol kalvinizmu a snažil sa o všeobecné uzmierenie Francúzov pod svojou vládou.

Konečný mier Dňa 28. augusta roku 1604 bola podpísaná mierová zmluva v meste Londýn za účasti predstaviteľov najvyššej diplomacie Španielskeho impéria na jednej strane a Anglického kráľovstva na strane druhej. Obidva štáty boli značne vyčerpané, navyše mali obrovské problémy s potláčaním povstaní na vlastných perifériách. Mier priniesli taktiež akutálne okolnosti na obidvoch kráľovských stolcoch. Jakub I. Stuart bol menej bojovný než jeho predchodkyňa Alžbeta I., pričom rovnaké správanie mal na diplomatickej pôde aj nový španielsky kráľ Filip III. Habsburský. Mierové podmienky boli predsa len kompromisné a v určitom slova zmysle výhodnejšie pre Španielske impérium. Anglické kráľovstvo sa uznieslo, že nebude podporovať nizozemských povstalcov a otvorí Lamanšský prieliv, kadiaľ budú môcť plávať španielske lode. Zároveň bolo stanovené, že anglická koruna skoncuje s podporou anglických korzárov, ktorí v predošlých rokoch napádali španielske lode vo vodách Atlantického oceánu. Španielska diplomacia prisľúbila, že sa už viac nepokúsi o vojenskú inváziu smerom na Britské ostrovy. Okrem iného bolo dané, že Španielske impérium a Anglické kráľovstvo sa nebudú miešať do vnútropolitických a náboženských záležitostí na ostrovoch.

Referencie

Literatúra ARTERA, Ubieto Antonio. (1995). Dějiny Španělska. Praha: Nakladatelství lidové noviny, s.r.o. ISBN 80-7106-117-4. FIDLER, Jiří. (2018). Osudové bitky dejín. Praha: OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, s.r.o. ISBN 978-80-7451-692-4. CHALUPA, Jiří. (2011). Dějiny Španělska v datech. Praha: Libri, s.r.o. ISBN 978-80-7277-482-1.

Zdroj

Kategória:Vojny Španielska Kategória:Vojny Anglicka