Partizánska brigáda Klement Gottwald, alebo aj Osobitná partizánska brigáda Klementa Gottwalda, Kvitinského partizánska brigáda bola jediná špecializovaná diverzná partizánska brigáda vyslaná na územie Slovenska Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia v Kyjeve. Brigáda prešla na Slovensko 9. augusta a až do spojenia s Červenou armádou 31. januára v Heľpe sa sústreďovalo na diverzie na železničných a cestných komunikáciách, telefónnej a elektrickej sieti a priemyselných podnikoch.
História brigády Partizánska organizačná diverzná skupina bola sformovaná na základe uznesenia ÚV KS(b) o poskytnutí pomoci spriatelenej Československej republike pri rozvoji partizánskeho hnutia na jej území. Skupinu zostavil Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia v partizánskej škole v Obarove z partizánov-diverzantov zo zväzkov, ktoré pôsobili na území Ukrajiny a po jej oslobodení boli rozpustené. Oddiel mal byť vysadený pôvodne do tylu nepriateľa v priestore Humenného, tam však neboli partizánske oddiely, ktoré by mohli zabezpečiť príjem výsadkárov a nákladu. Preto bolo prijaté rozhodnutie vysadiť oddiel na partizánsku základňu oddielu Šukajeva v priestore Turky v Drohobyčskej oblasti. Z letiska v Rivne bol oddiel v noci z 27. na 28. júna 1944 na dvoch lietadlách „C-47" vysadený v priestore Čiernej Gury. Zloženie oddielu:
+Partizánska organizátorská skupina V. A. Kvitinského meno a priezviskofunkcia1.kapitán Kvitinskij V. A.veliteľ oddielu2.kapitán Denisov N. V.komisár3.Rachmanovnáčelník štábu4.Nikolajenko V. V. náčelník prieskumu5.poručík Vutrik A. S.náčelník spojenia6.kapitán Svetlakov I. J. náčelník zdravotníckej služby7.poručík Ostrovskij O. K.lekár8.st. seržant Olejnik A. I. 9.staršina Troickij M. P. 10.Lozovoj V. S. 11.Ostapčuk N. F.12.Labunec N.13.Čujkov V. A.14.poručík Abušov M. Z. 15.Nevmeržickij F.16.Aristarchov17.Davidovič V. N.18.Zacharčuk P. F. 19.Kobeľov S. 20.Dorošek V. 21.Tupikov P. S.22.Konevič I. A.23.Mironov V. N.
Výzbroj oddielu tvorili 2 guľomety, 28 samopalov, granáty a náboje. Oddiel mal jednu rádiostanicu typu „RPO". Zoskok sa uskutočnil úspešne. Na základni zväzku Šukajeva oddiel zostal do 7. júla 1944. Následne sa dal na pochod do priestoru určeného v rozkaze (14 km východne od Humenného na Slovensku).
Zahájenie diverzných akcií Za pochodu 13.15. júla 1944 vyhodil oddiel do povetria prvé dve vlakové súpravy nepriateľa na železničnej trati UžhorodTurka: skupina V. V. Nikolajenka pri obci Sokolyky 13. júla vyhodila do povetria prvú súpravu (zničený bol 1 rušeň a 2 vagóny) a 15. júla druhú vlakovú súpravu (zničený rušeň. a 5 vagónov s vojakmi). V tomto období sa k skupine pridalo prvých 8 vojakovdezertérov z jednotiek Východoslovenskej armády rozmiestnených na poľskej strane Karpát pod vedením Petra Bielika.
Skupina Lozového uskutočnila počas presunu prvý prepad 20. júla 1944 pri (dnes zaniknutej) obci Habkowce na ceste JablonkiCisna. 6 mužov vykonalo palebný prepad pochodovej kolóny maďarských vojakov. Po odpútaní počkali do zotmenia v lese a v noci zničili 1.5 km telefónneho vedenia prepílením 31 stĺpov. Na položených mínach vyleteli do povetria 2 nákladné autá. Celkovo bolo hlásených 53 zabitých alebo zranených Nemcov.
3. augusta skupina seržanta Olejnika na hradskej DuklaTylawa na úseku TylawaTrzciana vyhodila do povetria mínami MZD-5 2 nákladné autá. Zabitých bolo 5 a ranených 7 Nemcov. 5. augusta 1944 na tom istom úseku hradskej skupina staršinu Troického vyhodila do povetria 1 nákladné auto. Zabitých bolo 7, ranených 5 Nemcov. Zo zálohy bol zničený 1 motocykel, pritom boli zabití 2 Nemci.
5. augusta 1944 sa ku Kvitinského oddielu pridala skupina v počte 17 ľudí, zložená väčšinou z ruských zajatcov a 3 Rusínov, z Dranišnikovovho miestneho partizánskeho oddielu, ktorý pôsobil v Poľsku pri obci Myscowa v obvode DuklaGorliceHrabSanok.
7. augusta 1944 skupina Dorošeka zničila na hradskej DuklaHrab pri Hyrove a Poľane prepílením 60 stĺpov telefónne spojenie v celkovej dĺžke 2 km.
Prechod na Slovensko 6. augusta 1944 Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia uložil oddielu presunúť sa do priestoru Prešova. V obci Myscowa na území Poľska bol zanechaný A. Ostrovský zranený v akcii na doliečenie s inštrukciou organizovať po vyliečení partizánov spomedzi miestnych antifašistov. Oddiel prekročil slovenskú hranicu v noci z 8. na 9. augusta v priestore Šarbova, 16 km na juh od Dukly. Pri prekročení hranice mal postupným prijímaním sovietskych utečencov z nemeckých táborov a poľských antifašistov už 68 členov. Po osi ŠarbovNižná PisanáVyšná PisanáNižný a Vyšný OrlíkZborovBardejov sa presunul 13. augusta 1944 a utáboril sa v Čergove medzi obcami Kríže a Livovská Huta. Po oznámení pozície Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia boli nasledovný deň zhodené oddielu z 2 lietadiel Polikarpov Po-2 zásoby. Na výšine 6 km oproti táboril v tom čase partizánsky zväzok KarasjovaStepanova. Spojky oddielu nadviazali kontakt aj s partizánskym oddielom Čapajev. Keď oddiel dorazil do stanoveného priestoru Livovskej Huty, mal už 88 ozbrojených partizánov. Rozdelení boli na tri diverzné čaty a prieskumnú čatu. Veliteľom 1. čaty bol Myhajlo Tatur, pomocníkom staršina Myhajlo Troickyj, čata bola poslaná do priestoru Spišská Nová VesPoprad. Veliteľom 2. čaty poručík Michejev I. F., jeho pomocníkom Lozovoj. Čata pôsobila v okolí Bardejova. Veliteľom 3. čaty podporučík Dranišnikov V. I,, jeho pomocníkom starší seržant Mironov V. N. Čata bola vyslaná RožňavaSmolníkGelnica. Veliteľom prieskumnej čaty bol Níkolajenko V. V., jeho pomocníkom poručík Abušov M. Z.
Oddiel sa rozrastal nielen náborom civilistov. Do oddielu prešlo v auguste 116 vojakov Východoslovenskej armády aj so zbraňami pod velením mjr. Kučeru a pridala sa aj rota npor. Jána Daňu. Podporovateľom oddielu sa stal napríklad aj Peter Židovský, zámožný roľník a poslanec predvojnového československého Národného zhromaždenia. A. Ostrovskij, ktorý bol ako ranený ponechaný spolu s Čujkovom v poľskej dedine Myscowa, vytvoril z ruských zajatcov, ktorí ušli zo zajatia, z vojakov a dôstojníkov slovenskej armády a z miestneho obyvateľstva nový partizánsky oddiel. Oddiel zorganizoval súčasne pasce na hradských DuklaŻmigród a ŻmigródKrempna, kde zničili 5 nemeckých áut, zabili a zranili 14 nemeckých vojakov a dôstojníkov. 26. augusta 1944 sa vydal oddiel Ostrovského na pochod, aby sa spojil zo základným oddielom kapitána Kvitinského v Čergove. 1. septembra 1944 dorazil oddiel Ostrovského do Livovskej Huty v počte 76 ľudí vyzbrojených 12 guľometmi, 7 samopalmi a 57 puškami.
V trojuholníku železničných tratí a hradských BardejovPrešovMuszyna rozvinul oddiel diverznú činnosť (podľa hlásenia brigády v tomto priestore bolo celkovo vyhodených do povetria 18 vlakových súprav a zničených asi 20 áut).
9. augusta 1944 Taturovova skupina zničila pri dedine Malcov dve autá a jeden motocykel. 16. augusta pri dedinke Mokroluh skupina Lozového zničila zo zálohy jedno osobné auto. Zabití 2, ranený jeden. 18. augusta 1944 na úseku ZborovBardejov zničila skupina Lozového zo zálohy jedno osobné auto. Zabití 2, ranení 3 Nemci.
23. augusta na úseku ZborovBardejov pri Bardejovských kúpeľoch zničila Lozového skupina 2 osobné autá. Zabití 4, ranený 1. Medzi zabitými bol veliteľ bardejovského gestapa aj s manželkou.
27. augusta 1944 na hradskej SabinovStará Ľubovňa Olejnikova skupina vyhodila do povetria mínou PMS-2 nákladné auto: podľa hlásenia bolo zabitých 28 nemeckých vojakov a dôstojníkov.
Dňa 30. augusta skupina Vladimíra Mironova pri Krivanoch vyhodila vlak. Podľa partizánskeho hlásenia išlo o vojenský transport, zničená bola lokomotíva, 3 vagóny a usmrtených bolo 70 Nemcov. V reáli Nemci vymenili poradie súprav a zničený bol osobný vlak, počet obetí (civilisti, slovenský vojak Š. Fiľ zo Stariny) sa udáva 6 až 12.
31. augusta 1944 Aminovova skupina na hradskej PlavnicaStará Ľubovňa zničila 1 osobné auto. Zabití 4 Nemci.
30. augusta do Čergova uniklo údajne až 5 000 slovenských vojakov z Nemcami odzbrojovanej Východoslovenskej armády aj s výzbrojou a spojili sa s Karasjovovými a Kvitinského partizánmi. 1. septembra slovenskí vojaci a partizáni odrazili nemecký útok na Čergov. Časť slovenských vojakov následne prešla spolu s Karasjovovým oddielom Alexander Nevský na stredné Slovensko, časť sa rozišla domov.
Počet členov Kvitinského oddielu narástol na 360 a tak bol oddiel preformovaný k 1. septembru na partizánsku brigádu. Veliteľom brigády bol menovaný V. A. Kvitinskij, komisárom N. Denisov, zástupcom veliteľa Ján Džunda, náčelníkom štábu A. Matvejev, náčelníkom rozviedky V. Nikolajenko. Brigáda mala 5 diverzných a štábnu rotu: 1. diverzná rota: veliteľ Myhajlo Tatur, komisár Myhajlo Troickyj, náčelník štábu Anton Olijnyk. Rota dostala rozkaz presunúť sa do priestoru PopradKežmarokSpišská Nová Ves a neskôr sa rozrástla na oddiel s troma rotami a prieskumnou čatou. Myhajlo Tatur padol vo Vikartovciach 24. septembra 1944 pri prepade obce nemeckou jednotkou. 2. diverzná rota: veliteľ I. Michejev, komisár Vasyľ Lozovoj,, náčelník štábu Mykola Labunec. Rota dostala rozkaz presunúť sa do priestoru PrešovBardejov.
1. a 2. rota boli umiestené na úsekoch nepriateľových hlavných komunikácií v priestore činnosti našej brigády: PrešovOrlov, PrešovSpišská Nová Ves, Spišská Nová VesPoprad. Preto boli tieto diverzné roty upriamené najmä na železničnú diverziu. 2. rota sa neskôr rozdelila, jedna časť ostala v Čergove a vznikol z nej samostatný oddiel Kirov. Druhá časť oddielu pod vedením komisára Lozového prešla do Slovenského rudohoria a pripojila sa k Ostrovského oddielu.
3. diverzná rota: veliteľ Dranišnikov, komisár Ivan Siľčenkov, náčelník štábu Stepan Ivachno. Rota dostala rozkaz presunúť sa do priestoru Spišská Nová VesRožňavaSmolníkGelnica. Smer jej bojovej a diverznej činnosti bol obrátený na cestné komunikácie a čiastočne na priemyselné podniky, pretože v tomto priestore boli činné závody nemeckých firiem a koncernov, vyrábajúce vojnový materiál. 4. diverzná rota: npor. Hámor, komisár Sergej Volkov, náčelník štábu Iskandar Jenikejev. Rota dostala rozkaz presunúť sa do priestoru Spišská Nová VesPlešivecKošice. No 4. rota pre dezerciu veliteľa roty npor. Hámora nesplnila uloženú úlohu. Veliteľstvo brigády menovalo následne veliteľom 4. roty npor. Jána Daňu a rote bola uložená táto úloha: „Na prísun živej sily a bojovej techniky k frontu, ako aj na odvoz štátneho majetku do Nemecka využíva nepriateľ beztrestne komunikáciu PopradLípt. Sv. Mikuláš. Treba všetkými silami a prostriedkami túto nepriateľovu komunikáciu paralyzovať. Tým treba súčasne poskytnúť citeľnú pomoc pohybu našej Červenej armády i ochrane československého majetku. Rozkazujem: 4. rote môjho oddielu okamžite sa presunúť do trojuholníka PopradLipt. Sv. Mikuláš—Brezno.“ 5. diverzná rota: veliteľ mjr. Kučera komisár Sergej Kobelev. Rozkaz určoval rote pôsobisko Spišská Nová VesPlešivecBrezno. Štábna rota: veliteľ Ivan Konevič
Samostatné diverzné roty takto pôsobili v okruhu: PrešovBardejovĽubotínKežmarokPopradLipt. Sv. MikulášBreznoTisovecRožňavaSmolníkGelnicaPrešov. Brigáda obdržala leteckou cestou zo Sovietskeho zväzu míny a výbušniny. Diverzanti boli rozdelení po rotách nasledovne: 1. diverzná rota Olejnik, Troickij, Dorošek, 2. diverzná rota Lozovoj, Ostapčuk a Labunec, 3. diverzná rota Mironov, 4. diverzná rota Čujkov, Tupikov, 5. diverzná rota Nevmeržickij, Abušov. Okrem toho štáb oddielu usporiadal špeciálny sedemdňový kurz, kde 17 partizánov školili veliteľ oddielu kapitán Kvitinskij a komisár oddielu kapitán Denisov.
Za prvé dva septembrové týždne brigáda hlásila 36 vykonaných diverzií: Len na železničnej trati PrešovOrlov sa vyhodilo 8 vojenských vlakových súprav, pričom sa zničilo 8 rušňov, 42 vagónov, 1 otvorený nákladný vagón, zabitých bolo 83, ranených 46 nemeckých vojakov a dôstojníkov. Vyhodilo sa a zničilo zo zálohy na hradských PrešovBardejov, PrešovOrlov, PrešovSpišská Nová VesPoprad 22 áut, pričom bolo zabitých 184, ranených 115 nemeckých vojakov a dôstojníkov.