Vojaci slobody je štvordielny výpravný vojnový veľkofilm z roku 1977, natočený spoločne niekoľkými štátmi socialistickej východnej Európy, ktorý režíroval Jurij Ozerov. Ide o historickú drámu z druhej svetovej vojny, ktorá nadväzuje na film Oslobodenie z rokov 197071 a ktorá nekriticky adoruje účasť komunistických partizánov a komunistických vodcov (viacerí z nich, ako Leonid Brežnev, Gustáv Husák, Todor Živkov, Nicolae Ceaușescu boli v čase uvedenia filmu na čele príslušných štátov) na oslobodení východnej Európy a celkovo sú udalosti vykresľované zo sovietskeho uhla pohľadu. 3. a 4. epocha sa venujú (aj) príprave a priebehu Slovenského národného povstania a Karpatsko-duklianskej operácii. Vo filme účinkovali mnohí slovenskí herci. Filmovalo sa aj v nasledovných lokalitách: Strečno, Banská Bystrica, Martin, Vrátna dolina, Liptovská Osada, Mošovce, Bratislava. Nakrúcania sa zúčastnili jednotky južnej a ústrednej skupiny vojsk sovietskej armády prikarpatského vojenského okruhu, československej, bulharskej a rumunskej armády, ako aj šiesta výsadková divízia poľskej armády

Dej

1. epocha Pohľad na zničený Stalingrad. Hitlerove vojská pri Stalingrade kapitulovali. Zajatý poľný maršal Paulus sa pri stretnutí s tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Nemecka Wilhelmom Pieckom v Rokossovského veliteľstve vyhýba rozhovorom o budúcnosti Nemecka. Na zasneženom námestí Stalingradu však vmietne jeden z nemeckých zajatcov Paulusovi do tváre kliatbu na Hitlera.

Večer v Moskve. V rodine generálneho tajomníka Kominterny Georgiho Dimitrova pribudla adoptívna dcéra. U Dimitrova sa zišli vodcovia komunistických strán: Wilhelm Pieck, Maurice Thorez, Palmiro Togliatti. Klement Gottwald prichádza s krutou správou: ďalší ilegálny ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska bol rozbitý. Stalingrad bol rozhodujúcim zlomom vo vojne. Vo svete sa vyvíjala nová situácia. To si vyžadovalo nový kurz v taktike komunistických strán. Hlavným cieľom je zjednotiť všetky vlastenecké sily, vytvoriť v bojujúcich krajinách národný antifašistický front...

V rannom šere na jednom z letísk pri Moskve Klement Gottwald odprevádza na nebezpečnú cestu člena ÚV Komunistickej strany Československa Karla Šmidkeho. Má na dohodnutom mieste vyskočiť padákom a nadviazať kontakt s komunistickým podzemím na Slovensku. V Bratislave sa Karol Šmidke stretáva s členmi Gustávom Husákom a Lacom Novomeským. Na Slovensku sa spájajú antifašistické sily, pripravuje sa ľudové povstanie.

Vo Varšave boli neúspešné rokovania medzi komunistami a delegátmi exilovej poľskej vlády generála Sikorského, ktorý bol v exile v Londýne. Generálny tajomník Ústredného výboru Poľskej robotníckej strany Pawel Finder a členovia Władysław Gomułka a Malgorzata Fornalska argumentovali za potrebu zjednotenia všetkých síl pre spoločný boj proti okupantom. V Londýne sa to však stretlo s rozhodným odporom podpredsedu vlády Mikolajczyka; Sikorski váhal s konečným rozhodnutím. A čoskoro lietadlo, na ktorom Sikorski letel, explodovalo pri Gibraltári vo vzduchu.

V Bulharsku vznikol Národný výbor Vlasteneckého frontu. Obeťou policajného teroru sa stali Anton Ivanov, básnik Nikola Vaptsarov, generál Zaimov. V horách operovali partizánske oddiely a komunisti vrátane Todora Živkova pripravovali ozbrojené povstanie hlboko v podzemí. Rýchly postup sovietskych vojsk na Ukrajine vyvolal paniku u bulharského cára Borisa, ktorý sa rozhodol hľadať zmierenie s Anglickom. Cárov tajný agent sa vydáva do Turecka, aby odtiaľ poslal list anglickému kráľovi, listu sa však zmocnili nemeckí agenti. Na stretnutí HitlerBoris III. vo führerovom hlavnom veliteľstve prebieha búrlivé vysvetľovanie. Po tomto stretnutí Boris III. umiera, údajne na ťažký infarkt.

Úspešná ofenzíva Sovietskej armády na všetkých frontoch znemožnila ďalšie odďaľovanie otvorenia druhého frontu. Na Quebeckej konferencii Winston Churchill navrhuje Rooseveltovi udrieť na Nemecko cez Balkán, do „mäkkého podbruška Európy“. Plán britského vodcu mal smerovať k povojnovej izolácii Sovietskeho zväzu.

V Poľsku rastie odpor. Generálny guvernér Frank nariaďuje rázne opatrenia proti poľským partizánom - zastreliť každého, kto sa zdá byť podozrivý! Gestapo zatkne vodcu Poľskej robotníckej strany Pawła Findera a Małgorzatu Fornalskú. Tí vo väzení odolávajú. Na Silvestra 1944 sa pod rúškom novoročného stretnutia zhromaždili zástupcovia poľských progresívnych strán, aby vypracovali jednotnú platformu. V mene komunistov Bolesław Bierut navrhol vytvoriť v ilegalite Ľudový parlament a zjednotiť ozbrojené sily do celoštátnej Ľudovej armády. Na tento Silvester v nacistami okupovanej Varšave pripili na to, aby sa nový rok stal rokom oslobodenia, rokom obrodenia Ľudového Poľska.

2. epocha V roku 1944 Sovietsky zväz preniesol vojnu zo svojho územia na územie nemeckých satelitov. Partizánske hnutie v Bulharsku rastie s čoraz väčšou silou. Jednotlivé oddiely sa rozrastajú do celých brigád. Trestné operácie proti partizánom sa menia na veľké bitky. Komunistické podzemie trpí ťažkými stratami. Veliteľ Ľudovej oslobodzovacej armády, člen politbyra Bulharskej robotníckej strany Hristo Mihailov, padá zranený do rúk bulharskej tajnej polície. Náčelník žandárov nariaďuje, aby krvácajúceho Mihailova poslali do nemocnice, žandári ho cestou v sanitke zastrelia.

Vo führerovom hlavnom veliteľstve Keitel hlási situáciu na fronte. Nemecké armády ustupujú pod údermi sovietskych vojsk. Generál Enecke žiada o povolenie evakuovať jednotky z Krymu, ktorým hrozí obkľúčenie. Hitler zúri a zakazuje ústup pod hrozbou popravy. Himmler hlási spravodajské údaje o očakávanom vylodení angloamerických vojsk vo Francúzsku. Hitler tomu neverí, predpokladá, že Churchill sa pokúsi otvoriť druhý front na Balkáne, aby Rusov udržal vonku. Hitler požaduje, aby sa s Titovou partizánskou armádou v Juhoslávii vysporiadali čo najrýchlejšie.

Zobrazenie operácie Rösselsprungprekvapivý útok nemeckých parašutistov zosadených z klzákov v oblasti Titovho veliteľstva. Partizánke sa podarí varovať stráže veliteľstva. Nemeckí parašutisti narážajú na zúfalý odpor. Titov štáb unikne, no hrozí obkľúčenie. Veliteľ sovietskej vojenskej misie, generál Kornejev, navrhuje leteckú evakuáciu. V noci sovietsky pilot odvážne pristane v horách. Veliteľstvo Ľudovej oslobodzovacej armády Juhoslávie je evakuované a pokračuje vo vedení vojenských operácií.

Sovietska armáda začala jednu z najväčších operácií Veľkej vlasteneckej vojny s krycím názvom „Bagration“. Pod sovietskym náporom sa nemecká skupina armád „Stred“ stiahla a sovietske vojská prekročili poľské hranice. Vojaci 1. poľskej armády vstúpili do svojej rodnej zeme spolu so sovietskymi vojskami. Vojenská prehliadka v Lubline. Sú vítaní s radosťou a slzami. Tisíce ľudí padajú na kolená a vyjadrujú veľkú vďačnosť osloboditeľom. Začaté oslobodenie Poľska a vytvorenie ľudovej vlády v Lubline vyvolávajú hnevlivú reakciu exilovej vlády v Londýne. Mikolajczyk sa obracia o pomoc na Churchilla. „Kto drží radnicu, drží moc,“ odpovedá Churchill poľským príslovím. Londýnska vláda sa rozhodne podstúpiť extrémne riziko – začať ozbrojené povstanie vo Varšave. Táto úloha je pridelená podzemným silám exilovej vlády na čele s generálom Bór-Komorowskim.

Fašistickí okupanti sa ponáhľajú vysporiadať so zatknutými vlastencami. Finder je predvolaný na záverečný výsluch. Osem mesiacov sa gestapu nepodarilo získať nič ani od Findera, ani od Fornalskej. Dôstojník gestapa ponúkne Finderovi dohodu: prepustiť ho pod podmienkou, že mu Finder sľúbi, že ho bude v budúcnosti chrániť. Finder túto ponuku bez váhania odmietne. Nasleduje poprava.

Po prijatí pokynov z Londýna vydáva Bór-Komorowskim rozkaz na začatie povstania, ktoré je odsúdené na neúspech. Je nedostatok zbraní a munície. So Sovietskou armádou, ktorá sa dostávala na východný breh Visly, sa nenadviazalo žiadne spojenie. Toto jasne chápe aj veliteľ podzemných síl Ľudovej armády Boleslav Kowalski. Povstanie však začalo a komunisti sa ho zúčastňujú. Komunisti sa nemôžu vyhnúť osudu svojho ľudu. Veliteľstvo 1. bieloruského frontu sa dozvie o povstaní vo Varšave. Veliteľ frontu, maršal Rokossovskij, zvolal Vojenskú radu, aby prediskutovala situáciu. Po nepretržitých ťažkých bojoch utrpeli vojská veľké straty na ľudskej sile a technike. Na prístupoch k Visle pokračujú intenzívne tankové bitky s protiútokom nepriateľa. Napriek všetkým týmto ťažkostiam sa Vojenská rada vyslovuje za pomoc hrdinsky bojujúcim Varšavčanom. Rokossovskij posiela sovietskych dôstojníkov, aby nadviazali kontakt s Bór-Komorowskim. Kapitán Startsev pristáva v oblasti, kde sa nachádzajú povstalecké jednotky. Zobrazenie tragickej situácie v meste. Nacistické útočné jednotky vyhadzujú do vzduchu dom za domom, strieľajú na zranených zajatých na barikádach, neprejavujú žiadne zľutovanie ženám ani deťom. Medzi ruinami sú roztrúsené tábory a nemocnice pre bezdomovcov. Nekonečné rady na vodu. V polorozpadnutom kostole sa veľmi mladý vojak zasnúbi so svojou priateľkou. Bór-Komorowskim napriek zúfalej situácii odmieta kontaktovať maršala Rokossovského. Vojská Sovietskej armády a 1. poľskej armády sú nútené samostatne pokračovať v útočných operáciách. Napriek prudkému odporu nepriateľa prelomia nemeckú obranu a dostanú sa na okraj Varšavy. Začína sa prechod cez Vislu. Stovky člnov sa rútia k západnému brehu uprostred explodujúcich granátov. Vo Varšave sa nacisti uchyľujú k drakonickým prostriedkom, aby zlomili odpor povstalcovpred postupujúcimi tankami ženú starých ľudí, ženy a deti. Kapitán Startsev sa opäť pokúša presvedčiť Bóra-Komorowského aby koordinoval akcie výsadkových síl a povstalcov, ale opäť naráža na odmietnutie. Bór-Komorowski už prijal myšlienku kapitulácie. Posledné barikády naďalej odolávajú, ale sily obrancov sú už vyčerpané. Hitlerovské velenie slávnostne prijalo Bóra-Komorowského. Dostáva vojenské pocty. Odchádza na nemeckom vojenskom vozidle a výstrely vlastencov, ktorí uprednostnili smrť pred hanbou zajatia, znejú ako „pozdrav“. Poľskí komunisti nezložili zbrane a prebíjajú sa cez Vislu k spojeniu s jednotkami 1. poľskej armády. Kapitán Startsev v tomto poslednom boji zomiera.

Poľskí vojaci vstupujú v januári 1945 do mesta a kráčajú medzi ruinami. Z ruín im vyšla v ústrety stará žena oblečená v handrách. „Čo tu robíte?“ spýtal sa jej prekvapene Boleslav Bierut. „Žijem!“ odpovedala stará žena tvrdohlavo. „A budem žiť!“

3. epocha Kremeľ 31. júla 1944, porada Stavky. Padlo rozhodnutie nepostupovať na Varšavu, aby nebolo ohrozené ľavé krídlo. Treba rozdrviť nemeckú skupinu armád Južná Ukrajina a oslobodiť Balkán. Stalin schválil plán maršala Tolbuchina neočakávaného útoku 37. a 57. armády z iskanského predmostia. Z dôvodu utajenia náčelník štábu Birjuzov navrhuje klamné zoskupenie vojsk vrátane drevených makiet tankov.

Bukurešť, nemecký generál Friesner, veliteľ skupiny armád Južná Ukrajina prízvukuje nemeckej generalite, že Rumuni musia udržať front. Útok začal 20. augusta o 6:00 a úspešne sa rozvíja. 23. august, Bukurešť. Antoneskova vláda je zatknutá. Komunisti organizujú v továrňach oddiely. Člen ÚV KSR Emil Bodneras vysvetľuje vojakom, že pripravili plán obrany Bukurešti.

Berlín 23. augusta, Hitler nadáva, že sa dozvedel o rumunskom povstaní až od kráľa Michala. Debata o rumunských komunistoch. Hitler nariaďuje gen. Friesnerovi zatknúť rumunského kráľa. Ceaušescu bojuje pri obrane mosta. komunisti riadi obranu mosta a rozkazuje vojakom

Kremeľ 24. augusta 1944. Vojská 2. a 3. ukrajinského frontu obkľúčili 6. nemeckú a 3. rumunskú armádu. V Bukurešti vypukne povstanie vojenskej posádky, robotnícke oddiely odrážajú útoky nemeckých vojsk. Sovietske velenie vydáva prehlásenie, že ZSSR nemieni obmedzovať samostatnosť Rumunska a ak Rumuni zastavia boj proti Červenej armáde, nebudú odzbrojení. Sovietske vojská tiahnu na Bukurešť. Ceašescu má prejav.