Slovenskí Američania () sú občania Spojených štátov Amerických slovenského pôvodu. Podľa sčítania obyvateľstva v USA z roku 2020 tvorili slovenskí Američania tretí najvačší podiel slovanských etnických skupín. V súčasnosti žije v Spojených štátoch zhruba 650 000 ľudí slovenského pôvodu.
Dejiny
17. a 18. storočie Isaac Ferdinand Šaroši bol prvým známym prisťahovalcom z územia dnešného Slovenska, vtedy súčasťou Kráľovského Uhorska. Šaroši prišiel 22. apríla 1695 do náboženskej kolónie Germantown v Pensylvánii, kde pracoval ako učiteľ a kazateľ. Podľa všetkého sa po dvoch rokoch vrátil do Európy.
Po jeho vyhlásení za kráľa Madagaskaru a obdržaní doporučujúcich listov od Benjamina Franklina a financií od potomka Fernãoa de Magalhãesa prišiel Móric Beňovský do Ameriky, kde bojoval spolu s americkými vojskami v Americkej vojne za nezávislosť. Pridal sa k jazdectvu generála Pulaskiho a bojoval s nimi pri obliehaní Savannah. Beňovský zomrel v Madagaskare v roku 1786; jeho žena, Zuzana Hönschová zostala v Spojených štátoch od roku 1784 až do jej smrti v roku 1815. náhľad|Kartogram slovenských Američanov, 2024 Ďalší Slovák ktorý bojoval v americkej revolúcii, Major Jan Polerecky, ktorý sa vycvičil na francúzskej kráľovskej vojenskej akadémii v Saint Cyr, prišiel do Ameriky z Francúzska aby bojoval vo vojskách Georgea Washingtona vo vojne o nezávisosť. Bol v spoločnosti 300 „modrých husárov“, ktorým sa vzdali britské vojská pri porážke v Yorktowne. Po vojne sa Polerecky usadil v Dresdene v Maine, kde zastával niekoľko verejných funkcií.
19. storočie Počas americkej občianskej vojny schválil Abraham Lincoln požiadavku na vytvorenie vojenskej spoločnosti menom „Lincoln Riflemen of Slavonic Origin“ (). Prvá dobrovoľnícka jednotka z Chicaga, kde pôsobilo veľa Slovákov, bojovala v občianskej vojne a neskôr bola inkorporovaná do 24. pešieho pluku Illinois. Slovesnký imigrant Samuel Figuli bojoval v občianskej vojne, vlastnil plantáž vo Virgínii a neskôr sa pripojil k objaviteľskej ceste na Severný pól.
Slováci začali vo veľkom imigrovať do Spojených štátov v 70. rokoch 19. storočia kvôli maďarizačnej politike vtedajšej uhorskej vlády. Keďže si americkí imigrační funkcionári neuchovávali oddelené záznamy pre každú etnickú skupinu z Rakúsko-Uhorska, je nemožné určiť presný počet Slovákov, ktorý sa prisťahoval do Spojených štátov. Predpokladá sa, že medzi 80. rokmi 19. storočia a polovicou 20. rokov 20. storočia prišlo do Spojených štátov zhruba 500 000 Slovákov. Viac ako polovica z nich sa usadila v Pensylvánii. Medzi iné obľúbené destinácie patrili Ohio, Illinois, New York a New Jersey. V štáte Arkansas bola taktiež Slovenskou kolonizačnou spoločnosťou založená obec Slovak.
20. storočie náhľad|Slovenskí Američania podľa sčítania obyvateľstva z roku 2000
Organizácia, politický aktivizmus a vznik Československa Keďže im bolo v Uhorsku zakázané používať vo verejných priestranstvách ich materskú slovenčinu a boli vylúčení z politiky, Slováci v Spojených štátoch boli společensky a politcky aktívni; zakladali svojpomocné spolky a bratské organizácie (Sokol, Slovenská liga v Amerike, Prvá katolícka slovenská jednota) a noviny (Slovenský denník a Jednota) a lobovali americkú vládu, predovšetkým administratívu Woodrowa Wilsona, aby sa zasadzovala pre väčšiu slobodu pre Slovákov utláčaných maďarskou nadvládou.
V roku 1910 slovenskí a iní etnickí predstavitelia úspešne presvedčili federálne úrady, aby osoby klasifikovali podľa ich jazyka namiesto ich krajiny pôvodu. Na príkaz prezidenta boli nahradené staré formuláre novými a Slováci už neboli kategorizovaní v sčítaní obyvateľstva z roku 1910 ako Rakúšania alebo Maďari.
Slováci v Amerike boli pobúrení a motivovaní k väčšej činnosti po Černovskej tragédii. 27. októbra 1907 chceli členovia farnosti v Černovej, aby Andrej Hlinka, rodák z obce, posvätil kostol, ktorý pomohol postaviť, čo bolo zamietnuté cirkevnými autoritami. V deň sa pokúsili miestni zastaviť maďarské duchovenstvo, ktoré prišlo posvätiť kostol. Kvôli tomuto začali žandári do ľudí strieľať: 9 ľudí zomrelo na mieste, dokopy 15 do konca dňa. Viac ako 60 ľudí bolo zranených. Táto udalosť podnietila britského historika a akademika Roberta Williama Setona-Watsona, aby odsúdili politiku Budapešti k národnostným menšinám v jeho knihe Rasové problémy v Uhorsku, ktorú vydal v roku 1908 pod pseudonymom Scotus Viator.
V roku 1915 predstavitelia Českého Národného Združenia a Slovenskej ligy v Amerike podpísali Clevelandskú dohodu, v ktorej sa zaviazali k spolupráci k spoločnému cieľu nezávislého štátu pre Čechov a Slovákov. Päťbodový program ustanovil základy budúceho spoločného štátu týchto dvoch národov. O tri roky neskôr bola v americkom oddelení Československej národnej rady v Pittsburghu predstaviteľmi Čechov a Slovákov uzavretá Pittsburská dohoda. Dohoda podporila program pre úsilie vzniku spoločného česko-slovenského štátu a odsúhlasila, že nový štát bude demokratickou republikou, v ktorej bude mať Slovensko vlastnú administratívu, legislatívu a súdy. 18. októbra 1918 vyhlásil vo Philadelphii na schodoch k Independence Hall hlavný autor dohody Tomáš Garrigue Masaryk, ktorého otec bol Slovák a matka Moravanka, nezávislosť Československa. V roku 1920 bol Masaryk zvolený za prvého prezidenta nezávislého Československa. Svoj sľub o slovenskej autonómii však nesplnil.
V roku 1970 bol New Yorku založený Slovenský svetový kongres. Stala sa z neho najvýznamnejšia organizácia Slovákov žijúcich v zahraničí a zastupovala spolky, inštitúcie a jedlotlivcov.
Komunistická kontrola nad Československom V roku 1948 sa československej vlády zmocnili komunisti, čo viedlo masívnej migrácii slovenskej Inteligencie a povojnových politických osobností. Ďalšiu vlnu slovenskej migrácie priniesla invázia vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968, ktorá bola odpoveďou sovietského režimu na kultúrnu a politckú liberalizáciu Pražskej jari. Veľa jednotlivcov z tejto vlny patrilo do inteligencie.
Demokracia a nezávislosť Obdobie od roku 1989 do roku 1993 je opisované ako obdobie demokracie a nezávislosti, ktoré vyústilo vo vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 s novou vlajkou a ústavou. V anglicky-hovoriacich krajinách je toto obdobie známe aj ako Nežný rozvod (podľa Nežnej revolúcie), pričom bolo významné pre západné vplyvy na krajinu. V roku 2002 bolo Slovensko spolu so 6 stredoeurópskymi krajinami pozvané pridať sa k NATO; Česko, Maďarsko aj Poľsko vstúpili do aliancie už v roku 1999.
Demografia Najviac Slovákov emigrovalo do miest, hlavne do tých, kde sa rozrastal priemysel a bola potrebná lacná a nekvalifikovaná pracovná sila. Pre tento dôvod sa väčšina Slovákov usadila vo východných Spojených štátoch, predovšetkým v Pensylvánii, kde sa viac ako polovica z nich usadila v západnom regióne štátu, v mlynových mestečkách a regiónoch, kde sa ťažilo uhlie. Dnes žije takmer polovica slovenských Američanov v Pensylvánii (182 997) a Ohiu (108 461). Iné dôležité oblasti, kde sa usadili Slováci, zahŕňajú New York, New Jersey a Illinois. Väčšina Slovákov sa nasťahovala do miest, kde už žili iní Slováci. Medzi rokmi 1908 a 1910 bol podiel Slovákov, ktorí sa usadili do miest, kde už žila rodina alebo priatelia, 98,4%.
Významné osobnosti
Umenie, kultúra a zábava Jon Bon Jovi – rockový spevák, skladateľ a herec (stará matka z otcovej strany slovenského pôvodu) David Boreanaz – herec (matka z polovice slovenského pôvodu) Dove Cameronová – speváčka, herečka Jim Caviezel – filmový herec (stará matka z otcovej strany slovenského pôvodu) Scarlett Chorvat – filmová a televízna herečka Alexandra Daddariová – herečka Matthew Daddario – herec Laco Déczi (Ladislav Déči) – Slovensko-americký jazzový trúbkar a skladateľ, frontman Jazz Celula New York Steve Ditko – autor komiksov, spolutvorca hrdinov Marvel Comics Spider-Mana a Doctora Strangea David Dobrik – youtuber Jackie Evancho – speváčka Patrick Fabian – herec Five for Fighting (Vladimir John Ondrasik III) – spevák-skladateľ Moritz Fuerst – umelec zamestnaný mincovňou Spojených štátov v 19. storočí Dave Grohl – rockový hudobník, multiinštrumentalista, spevák-skladateľ a filmový režisér čiastočného slovenského pôvodu James Haven – herec a producent Steve Ihnat – herec, režisér Justin Jedlica – „ľudská bábika Ken“ Angelina Jolieová – herečka, bývalá módna modelka a ambasadórka Správy OSN pre pomoc a obnovu; dcéra Jona Voighta (starý otec z otcovej strany slovenského pôvodu) Bianca Kajlich – herečka, jej otec Dr. Aurel Jan "Relo" Kajlich bol slovenský prisťahovalec Candace Kroslak – herečka Austin Mahone – spevák-skladateľ Victor S. Mamatey – profesor dejín, aktívny v slovenských prisťahovaleckých organizáciach Luba Mason – speváčka-skladateľka, herečka, tanečníčka MatPat – youtuber, internetová osobnosť Brittany Murphy – herečka Pola Negri – herečka, jej otec Juraj Chalupec bol slovenský prisťahovalec Paul Newman – herec a filmový režisér (matka slovenského pôvodu) Benjamin Orr – hudobník (rusínska matka z dnešného Kojšova a ukrajinský otec) Emil Sitka – herec, rodičia bolo slovenskí prisťahovalci Allisyn Snyder – herečka Sara Tomko – herečka Robert Urich – herec Katarina Van Derham – modelka, herečka a vydavateľka Jon Voight – herec (starý otec z otcovej strany emigroval z Košíc; stará matka z otcovej strany bola taktiež slovenského pôvodu) Kiernan Shipka Melanie Gaydos (z časti slovenského pôvodu) Andy Warhol – (Andrew Warhola) popartový maliar, obaja rodičia boli Rusíni zo Slovenska
Biznis John Dopyera – vynálezca, podnikateľ John D. Hertz – podnikateľ, majiteľ a chovateľ čistokrvných preterkárskych koní a filantrop, jeden z najskorších vlastníkov The Hertz Corporation (narodený v Sklabine) iJustine – blogerka Travis Kalanick – zakladateľ Uberu (starý otec z otcovej strany emigroval z Valaškoviec) Frank Lowy – majiteľ a manažér Westfield-ových nákupných centier Anna Olson – majiteľka reštaurácií
Právo a politika Michael Badnarik – softvérový inžinier, politická osobnosť, libertariánsky kandidát na prezidenta v roku 2004 Mark Critz – bývalý demokratický člen Snemovne reprezentantov za 12. obvod Pensylvánie William T. Dzurilla – medzinárodný advokát a spolupracovník sudcu Byrona Whitea z Najvyššieho súdu Spojených štátov Carolyn Forché – profesorka, poetka, redaktorka a obhajkyňa ľudských práv John Mica – bývalý republikánsky člen Snemovne reprezentantov za 7. obvod Floridy Joseph M. Gaydos – bývalý demokratický člen Snemovne reprezentantov za 20. obvod Pensylvánie, prvý Slovák v kongrese Spojených štátov Peter P. Jurchak – právny poradca pre United Mine Workers John Katko – bývalý republikánsky člen Snemovne reprezentantov za 24. obvod New Yorku Vincent Obsitnik – diplomat narodený na Slovensku, bývalý Veľvyslanec Spojených štátov na Slovensku Tom Ridge – Republikán, 43. guvernér Pensylvánie a 1. minister vnúternej bezpečnosti Spojených štátov John Roberts – predseda Najvyššieho súdu Spojených štátov Philip Ruppe – bývalý republikánsky člen Snemovne reprezentantov za 11. obvod Michiganu Claudine Schneider – bývalá republikánska členka Snemovne reprezentantov za 2. obvod Rhode Islandu Joe Sestak – bývalý demokratický člen Snemovne reprezentantov za 7. obvod Pensylvánie; námorný viceadmirál vo výslužbe; demokratický kandidát na prezidenta v roku 2020 Steve Sisolak – 30. guvernér Nevady John Slezak – viceminister armády od roku 1954 do roku 1955 Judy Baarová Topinková – republikánska politička v Illinois Jesse Ventura – 38. guvernér Minnesoty, zápasník, televízna osobnosť Pete Visclosky – bývalý demorkatický člen Snemovne reprezentantov za 1. obvod Indiany
Armáda Štefan Banič – vynálezca padákového zariadenia, ktoré daroval armáde Spojených štátov, ale nobol použitý Joseph E. Durik – námorný učeň námornej rezervy Spojených štátov Matej Kocak – seržant námornej pechoty Spojených štátov; dvojnášobný držiteľ Medaily cti