Protipartizánska operácia „Hindenburg“ v Strážovských vrchoch bola akcia nemeckých okupačných síl zahájená 21. novembra 1944 proti partizánskym brigádam Ján Žižka, Stalin a ďalším oddielom sústredeným v Strážovských vrchoch, ktoré sa pripravovali na prechod do Protektorátu Čechy a Morava. 21. novembra operáciu zahájili jednotky brigády SS Dirlewanger. Partizáni sa po bojoch na Okrúhlom vrchu rozdelili na menšie skupiny a unikli z obkľúčenia. Operácia bola sprevádzaná represáliami voči civilnému obyvateľstvu oblasti a hoci zlikvidovala súvislú partizánsku oblasť držiacu sa mesiac po okupácii Banskej Bystrice, nesplnila účel likvidácie partizánov a preto bola nasledovaná 30. novembra protipartizánskou operáciou Wolfsburg v Považskom Inovci.

Predohra Po potlačení Slovenského národného povstania sa v Strážovských vrchoch zhromaždilo viacero partizánskych oddielov a brigád s cieľom prejsť na územie Protektorátu Čechy a Morava. Najväčšou jednotkou bola partizánska brigáda Jána Žižku, ktorá mala v novembri 300 bojovníkov. V novembri po príchode oddielov Jegorovovej brigády pod velením V. I. Klokova, ktoré boli na ceste na Moravu, došlo v brigáde Jána Žižku k reorganizácii, kde Klokov sa stal náčelníkom štábu brigády Jána Žižku. Brigáda bola reorganizovaná do 10 práporov pôsobiacich od Považského Inovca (10. prápor V. Žalmana) až po Rajeckú a Rudniansku dolinu. Partizánskym oddielom z Jegorovovej brigády bola ponechaná organizačná samostatnosť, tvorili 1. prápor (veliteľ L. N. Slavkin), 3. prápor (veliteľ M. M. Baginskij), 4. prápor (veliteľ N. P. Kozačok), 5. prápor (veliteľ V. G. Ivanišin) a 7. prápor (veliteľ N. V. Rylin). V Strážovských vrchoch existovala v októbri a novembri 1944 partizánska oblasť zahŕňajúca 22 obcí.

V tom istom období sa do Strážovských vrchov presunula aj partizánska brigáda Stalin A. A. Martynova, oddiel nemeckých antifašistov z Medzeva V. Müllera, oddiely Vpred J. HečkaHoru a Vorošilov K. G. Ivanova, všetky s cieľom prejsť na Moravu. Údolie Váhu však bolo strážené jednotkami 14. divízie SS Galizien a nemeckej 154. divízie. Už v dňoch 7. až 13. novembra vyčíňala protipartizánska jednotka Josef v Šípkove. Na moravskej strane hraníc od 16. novembra prebiehala protipartizánska operácia Tetrov. 18. novembra bol Nemcami prepadnutý partizánsky oddiel Thälmann v Gápli, pričom zahynulo 17 partizánov vrátane veliteľa oddielu V. Müllera.

Boje Nemecké velenie rozhodlo o generálnom útoku na partizánske územie, ktorý sa začal po 20. novembri 1944. Zo všetkých stránod Trenčína, Bánoviec nad Bebravou, Ilavy, Novák, Topoľčian, Prievidze a Fačkova nastupovali početné jednotky nemeckých vojsk spolu s delostrelectvom a obrnenými vozmi. Ich základom bola nemecká 2. SS brigáda Dirlewanger, ktorá samotná mala okolo 4 tisíc mužov. Akcie sa zúčastnili aj jednotky POHG. Jedna skupina tiahla od Dolných Vesteníc smerom k Jankovmu vŕšku a Uhrovcu. Iná postupovala rudnianskou dolinou k Valaskej Belej. Taktiež sa zistili pohyby vojsk z Bánoviec nad Bebravou do slatinskej doliny. Ďalšie početné nemecké jednotky tiahli obcami od Trenčianskych Teplíc a Ilavy. Počasie v tomto období bolo značne nepriaznivé, daždivé a na horách snežilo, čo partizánom sčasti pomohlo, najmä kvôli častým hmlám, ktoré sťažili orientáciu nemeckých vojsk v horskom teréne a umožnili prevažnej väčšine partizánov uniknúť z obkľúčenia.

K ťažkým bojom došlo 22.23. novembra v priestore Jankovho vŕška, prápory Baginského, Slavkina a T. Lisku brigády J. Žižku a brigáda Stalin sa bránili pod velením A Martynova v priestore Okrúhleho vrchu. Z obkľúčenia sa prebili v dvoch skupinách. Brigáda Stalin pod velením A. Martynova prešla cez Turiec a Veľkú Fatru do Nízkych Tatier. Štáb brigády J. Žižku s časťou jednotiek prešiel do Považského Inovca. Asi 400 mužov brigády sa prebilo z obkľúčenia a uniklo po trase RázdelieČierny vrchRokošOstrý vrchMiezgovceRybanyrieka BebravaBorčany (trasa po horských chodníkoch a nespevnených cestách v dĺžke približne 32 km s prevýšením 1797 m za veľmi nepriaznivého počasia dažďa a snehu s osobnými zbraňami a zásobami). V Borčanoch požiadali roľníkov aby ich odviezli na vozoch cez LibichavuVeľké HosteMalé HosteZlatníky na Kulháň, kam prišli 24. novembra 1944. V nasledujúcich dňoch sa pohybovalo po horách mnoho partizánov. Chodili v skupinkách po dvoch až piatich. Mnohí sa po márnom hľadaní svojho štábu a veliteľa ukryli v niektorej z okolitých obcí.

Dohra Útok trval až do 26. novembra 1944 a znamenal odchod partizánov z juhovýchodnej časti Strážovských vrchov. Brigáda J. Žižku mala 70 padlých a 230 ranených, stratila všetky motorové vozidlá, sklady potravín a ostatného materiálu. Nemci pri generálnom útoku každú obec dôkladne prehliadli a potom nariadili sústredenie mužského obyvateľstva od 16 do 60 rokov v škole alebo v krčme. Odtiaľ ich nahnali ako zajatcov a rukojemníkov, asi 800 až 1 000 do Bánoviec a asi 200 z Valaskej Belej do Prievidze.

Tam boli vytvorené z príslušníkov gestapa a členov POHG zvláštne komisie, ktoré mali na starosti vytriedenie obyvateľov a partizánov, ako i tých, ktorí partizánom aktívne pomáhali. Počty ranených, nezvestných a mŕtvych sa dali stanoviť len odhadom. Nemci svojich padlých, ak ich našli, sťahovali do obcí. Vo Valaskej Belej spomínali, že Nemci brali padlých len ríšskych Nemcov. Ranených partizánov buď strieľali na mieste, alebo vozili gestapu na výsluch. V Bánovciach nad Bebravou asistoval Gestapu pri výsluchoch oddiel POHG pod názvom Šipka. Výsledkom toho boli masové hroby či už partizánov a ich pomocníkov ako aj Židov, akým je napríklad Cibislavka pri Bánovciach nad Bebravou s 35 obeťami, alebo Kšinná-Pavle Jarok s 27 obeťami.

Prenasledovanie partizánov nemeckými vojskami pokračovalo aj v Považskom Inovci. 30. novembra 1944 bola zahájená protipartizánska operácia Wolfsburg.

Poznámky

Referencie

Pozri aj Nemecké represálie v Bánovciach nad Bebravou

Strážovské vrchy Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny Kategória:1944 na Slovensku Strážovské vrchy Kategória:Strážovské vrchy