náhľad|Fragmenty atického čiernofigúrového kantharosu podpísaného Nearchom ako hrnčiarom a maliarom, zobrazuje Achilla zapriahajúceho kone do svojho voza, Národné archeologické múzeum v Aténach 15155, 15166 náhľad|Atický čiernofigúrový arybalos so signatúrou hrnčiara Nearcha, Metropolitan Museum of Art 26.49, New York Nearchos () bol atický hrnčiar a maliar čiernofigúrových váz, činný v druhej štvrtine 6. storočia pred Kr. Bol otcom hrnčiarov Tlésóna a Ergotela.
Nearchos, aténsky neskoroarchaický hrnčiar a maliar, je podpísaný na siedmich atických čiernofigúrových vázach a jednej hlinenej plakete (pinaku), raz ako hrnčiar a maliar, inak len ako hrnčiar. Jeho významnosť ako hrnčiara je ťažké posúdiť kvôli fragmentárnemu stavu jeho váz. Jeho štyri rané kylikes typu Lip majú mimoriadne tenké steny, zatiaľ čo jeho dva podpísané kantharoi venované na Akropole (National Archaeological Museum of Athens, Acropolis Collection 611, 612) boli nezvyčajne veľké (ich odhadovaná výška je 50 cm). Päť podpísaných diel namaľoval sám, zatiaľ čo tri zvyšné majú tak málo malieb, že mu ich ako maliarovi nemožno s istotou pripísať.
Nearchova sláva ako skutočného umelca je založená najmä na fragmentoch jedinej vázy (Acropolis Collection 611 a AP 67), ktorú podpísal aj ako maliar (NEARCHOSMEGRAFSEN KA[I EPOIESEN] – prepis: Νεαρχος με γραφσεν κα[ι εποιεσεν] – Nearchos ma „namaľoval“ a zhotovil), a to kantharosu zobrazujúcom Achilla s jeho bojovým vozom. Toto zobrazenie neznázorňuje žiadnu konkrétnu scénu z Iliady. Namiesto toho si Nearchos vytvoril vlastný obraz hrdinu vydávajúceho sa do boja prepojením dvoch doplnkových scén, ktoré sa inak vyskytujú iba samostatne: néreid prinášajúcich Achillove zbrane a Achilla zapriahajúceho kone do voza. Mená koní a voza nie sú tie, ktoré sa tradične spájajú s Achillom. Napriek tomu zobrazenie hrdinu, ako jemne nasadzuje uzdu svojmu koňovi, naznačuje dôverný vzťah medzi Achillom a Xanthom, božským koňom, ktorý predpovedal jeho smrť (Iliada, XIX. 400–24). Achillov pokojný (dôstojný) postoj a celková vážnosť scény poukazujú na umenie Exékia. Zobrazenia sú namaľované čiernofigúrovou technikou, ale sú nezvyčajne farebné a poskytujú predstavu o stratených nástenných maľbách z tohto obdobia: jeden z koní je úplne červený, druhý biely s čiernymi obrysmi, zatiaľ čo ornamentálna výzdoba („jazykový“ vzor) nad zobrazenou scénou bola pôvodne maľovaná na bielom podklade. John Beazley uviedol, že je to najstarší atický príklad maľby na bielom podklade, typu keramickej výzdoby, ktorá sa stala významnejšou až v období červenofigúrovej keramiky. Nearchos bol prvým atickým umelcom, ktorý zobrazil zapriahanie voza, tému, ktorá sa stala veľmi populárnou v druhej polovici 6. storočia pred Kr., a bol tiež prvým, kto zobrazil Herakla a Atlanta (vo vnútri kyliku typu Lip; Bern, Archäologisches Seminar 316 ).
Nearchos sa okrem toho podpísal na pozoruhodný arybalos (New York, Metropolitan Museum of Art 26.49) ozdobený jemnými čiernofigúrovými miniatúrami okolo ústia a na rúčke, čo dokazuje i to, že bol aj dobrý miniaturista. Tento arybalos je vysoký len 8 cm. Aj keď sú zobrazené postavy miniatúrne, ich identita i činnosť je jasná (postavy sú označené aj nápismi). Pri ústí nádoby sú zobrazení Pygmajovia (mýtický národ trpaslíkov na západnom pobreží Malej Ázie) bojujúci so žeriavmi; po stranách rúčky sú Hermes a Perseus, hore sú tritóni; a na zadnej strane nádoby (rúčky) sú zobrazení traja skrčení satyrovia, jeden spredu a dvaja zboku, ako masturbujú. Satyrovia sú označení menami, ktoré majú niečo spoločné s penisom a (sexuálnym) pôžitkom: Psolas (psolos – penis so stiahnutou predkožkou), Dofios (defomai – masturbujem) a Terpekelos (terpsis – pôžitok). Hornú časť ústia nádoby zdobí ornamentálny pás zobrazujúci „jazyky“, striedavo čierne a červené. Baňaté telo nádoby je zdobené tromi zónami polmesiacov, ktoré sa víria v opačných smeroch a sú namaľované rezervne, čiernou glazúrou, pridanou červenou na glazúru a pridanou bielou na glazúru. Maliar tu dosiahol hranice vo využívaní maliarskych techník dosiahnutých vo svojej dobe.
Jeho dvaja synovia, Tlésón a Ergoteles, boli tiež hrnčiari (patrili medzi tzv. „Malých majstrov“ – nem. Kleinmeister), a keďže sa obaja podpisovali aj menom svojho otca, Nearchos mohol zostať na čele ich dielne aj v starobe. Túto domnienku podporuje Nearchovo venovanie mramorovej sochy (s ktorej sa našiel podstavec s nápisom) od známeho sochára Anténora na Akropole v čase (okolo roku 520 pred Kr.), keď už nemohol byť aktívny ako maliar alebo hrnčiar. Ak je pravda, že postava v rúchu (Koré, vysoká približne 2,1 metra), ktorá bola tiež objavená na Akropole, je identická so sochou darovanou Nearchom, jeho podnikanie muselo byť mimoriadne ziskové.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Hrnčiari starovekého Grécka Kategória:Maliari starovekého Grécka