V noci z 9. na 10. septembra 2025 narušilo vzdušný priestor Poľska približne 19 až 23 bezpilotných strojov. V reakcii na situáciu Poľsko aktivovalo článok 4 Severoatlantickej zmluvy, čiže vyžiadalo konzultáciu so spojencami.
Pozadie Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 bolo zaznamenaných viacero menej závažných porušení vzdušného priestoru na západných hraniciach Ukrajiny, pričom podľa skupiny Armed Conflict Location & Event Data ich bolo aspoň 50. Najviac z nich sa však udialo v Moldavsku a Rumunsku. Takéto incidenty nebývali považované za útok voči členskému štátu Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Napr. niekoľko hodín po incidente v Rumunsku vzlietli na dve stíhačky na kontrolnú misiu. V blízkosti hraníc s Ukrajinou bola hlásená skupina dronov. Do rumunského vzdušného priestoru sa nedostali. Podobná situácia nastala 7. júla.
Priebeh Incident bol súčasťou nočného útoku na Ukrajinu, do ktorého bolo zapojených 415 dronov a viac ako 40 rakiet. Začal sa 9. septembra približne o 23:30 a pokračoval do ranných hodín 10. septembra. Podľa poľského premiéra drony po prvýkrát vzlietli z Bieloruska.
Podľa BBC boli trosky dronov nájdené na týchto miestach:
Jeden z dronov sa zrútil pri meste Wieluń, len zhruba sto kilometrov od českých hraníc. Neboli hlásené žiadne úmrtia.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte priblížil, že na incident reagovali „poľské stíhačky F-16, holandské F-35, talianske stroje AWACS, viacúčelové tankovacie stroje NATO a nemecké patrioty“. Talianske lietadlá včasnej výstrahy (AWACS) štartovali zo základne v Estónsku. Na aktivite spolupracovali aj posádky vrtuľníkov Mi-24 a Mi-17. Poľské ozbrojené sily si vymenili informácie s Ukrajinou a Bieloruskom. Generál Wiesław Kukuła náčelník Generálneho štábu Poľských ozbrojených síl povedal, že na incidente ho prekvapilo zdieľanie informácií s Bieloruskom. Výmenu informácií potvrdil mal potvrdiť aj Pavel Muraveiko, náčelník generálneho štábu Bieloruských ozbrojených síl. Rovnako aj Poliaci zdieľali informácie s Bielorusmi.
Podľa ministra zahraničných vecí, Radosław Sikorski, boli drony na Poľsko nasmerované zámerne. Predseda vlády Poľska, Donald Tusk, k incidentu povedal: „Sme najbližšie k ozbrojenému konfliktu od druhej svetovej vojny, ale nie sme vo vojnovom stave.“ Andrius Kubilius, európsky komisár pre obranu a vesmír vyhlásil nutnosť vybudovať protidronový múr na východnej hranici Európskej únie. Ruský minister obrany tvrdil, že drony boli namierené na vojensko-priemyselné ciele na západe Ukrajiny a nie do Poľska.
Analýza náhľad|Dron typu Gerbera, aké boli použité pri vpáde do poľského vzdušného priestoru. Viceadmirál Mark Mellett, bývalý veliteľ ǐrskych obranných síl uviedol, že Rusi by incidentom mohli testovať integritu obranných schopností Poľska a NATO. Drony typu Gerbera zvyčajne nie sú používané na útoky. Pripustil však, že drony mohli byť odklonené od pôvodného smeru.
Slovensko by v prípade podobného incidentu drony zneškodilo len so spojeneckou pomocou. Nakúpené stroje F-16 ešte nie sú uvedené do pohotovostného stavu. Nedostatočnú protivzdušnú obranu Slovenska pripustil prezident Peter Pelegrini aj minister obrany Robert Kaliňák. Kaliňák následne kritizoval bývalého ministra obrany, Jaroslava Naďa, za darovanie vojenského vybavenia Ukrajine.
Reakcie slovenský premiér Robert Fico vyhlásil, že narušenie vzdušného priestoru je „vážnym incidentom, ktorý môže mať ďalekosiahle dôsledky“ a že treba prešetriť, kto drony riadil. slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár uviedol, „Slovenská republika vníma narušenie územia nášho aliančného partnera ako vážnu eskaláciu a zhoršenie situácie. Toto je pre nás neprijateľné. Vyjadrujeme Poľsku absolútnu solidaritu a zároveň podporujeme konzultácie, o ktoré poľská strana požiadala podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy.“ Blanár okrem toho povedal, že „verí, že drony mali skončiť na Ukrajine“, čím vyvolal pohoršenie. nemecký minister obrany Boris Pistorius uviedol, že „Nemáme absolútne žiadny dôvod domnievať sa, že išlo o chybu v nastavení letu alebo niečo podobné.“ britský minister obrany John Healey uviedol, že budú hľadať možnosti, ako Poľsko podporiť. Česko do Poľska vyšle vrtuľníkovú jednotku pre špeciálne operácie. Pomoc s protivzdušnou obranou ponúkli Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Taliansko, Holandsko a Ukrajina.
11. septembra 2025 Poľsko uzavrelo svoj vzdušný priestor pri východnej hranici s Bieloruskom a Ukrajinou. Uzávierka bude trvať do 9. decembra 2025.
Mark Rutte, generálny tajomník NATO 12. septembra predstavil operáciu Eastern Sentry (Východná stráž), ktorej cieľom je zlepšenie ochrany východného krídla NATO. Nemecko poskytlo 4 stíhačky Eurofighter, Francúzsko tri stíhačky Rafale a Dánsko dva lietadlá F-16 a fregatu. Rutte pripomenul, že NATO má prítomnosť v ôsmich krajinách. Podieľajú sa na nej všetci členovia Aliancie.
Referencie
Kategória:9. september Kategória:10. september Kategória:2025 v Poľsku Kategória:Rusko-ukrajinská vojna Kategória:Vzťahy medzi NATO a Ruskom Kategória:Poľsko-ruské vzťahy