Prof. PhDr. Július Pašteka DrSc., Dr. h. c. (* 16. júl 1924, Sereď† 16. november 2019, Bratislava) bol slovenský literárny vedec, teatrológ, umenovedec a estetik.

Býva považovaný za jedného z najvýznamnejších slovenských vedcov v oblasti humanitných vied. Jeho činnosť výrazne ovplyvnila slovenskú kresťanskú kultúru v dobe vlády KSČ a po Nežnej revolúcii.

Bol členom Slovenskej teatrologickej spoločnosti a Spolku slovenských spisovateľov.

Život Július Pašteka sa narodil 16. júla 1924 v Seredi. Študoval na gymnáziách v Bratislave, Nových Zámkoch, Trnave, Šuranoch a nakoniec Trenčíne. Po maturite (1943) nastúpil na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave (dnes Univerzity Komenského), kde študoval filozofiu a francúzštinu Dva semestre bol zároveň poslucháčom na Literárnej fakulte v Laussane vo Švajčiarsku (1946), kde navštevoval prednášky molièrológa René Braya či hodiny psychológie a sociológie Jeana Piageta. Štúdium zakončil v roku 1949 a o rok neskôr získal doktorát filozofie (PhDr.) s dizertačnou prácou na tému z teórie estetickej výchovy.

Po štúdiách pôsobil Pašteka krátko ako romanista v Literárnovednom ústave Slovenskej akadémie vied, kde napísal monografiu o Balzacovi. Z ústavu bol však prepustený keď sa začal ideologický boj proti tzv. kozmopolitizmu. V roku 1952 sa tak stal redaktorom vydavateľstva Tatran (v tom čase „Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry“). Založil v ňom edíciu Knižnica estetického vzdelávania, v rámci ktorej vychádzali štúdie zo všetkých umení od najvýznamnejších svetových autorov. Až počas politického odmäku v 60. rokoch mu bolo umožnené sa vrátiť do akadémie. V rokoch 1962 až 1963 bol vedeckým pracovníkom Kabinetu orientalistiky SAV a následne desať rokov (1963 až 1973) pracoval na Ústave slovenskej literatúry SAV. V druhej polovici 60. rokov pôsobil zároveň ako šéfredaktor revue Slovenské divadlo. V priebehu rokov 1960 až 1998 v tomto časopise publikoval okolo 250 štúdií z oblasti divadelných a filmových štúdií.

V roku 1972 začal Pašteka prednášať ako externý pedagóg na Divadelnej fakulte VŠMU medziumeleckú komparatistiku, teóriu divadla, filmu a kultúry. Popritom sa venoval vedeckej tvorbe, takže mu v roku 1976 vyšla rozsiahla kniha o divadle, dramatike a filme s názvom Estetické paralely umenia. Knihu však kvôli jej ideovej závadnosti nakoniec vyradili z predaja. Od roku 1973 až do svojho odchodu na dôchodok v roku 1995 pôsobil Pašteka v Umenovednom ústave SAV. Popritom publikoval viacero diel z oblasti slovenskej histórie či svetovej drámy. V roku 1983 dokončil rozsiahly rukopis publikácie Slovenská dramatika v epoche realizmu, no vydania sa dočkalo až v roku 1990. Dokonca aj v periodickej gratulácii z roku 1984 autor podotkol: „Ani mnohí Paštekovi priatelia nevedia, že jeho vedecká práca má aj svoj tretí, akýsi ,súkromný‘ okruh. Je totiž archivárom niekoľkých rukopisných prác, ktorých rozsah kolíše od dvesto do sedemsto strán. Týmto netvrdíme, že ich skrýva pred verejnosťou. Jednoducho svojho času sa nenašli pre ne edičné možnosti, preto sám autor časom na ich uverejnenie rezignoval.“

Plne rehabilitovaný bol Pašteka až po roku 1989. Za svoje významné publikácie Slovenská dramatika v epoche realizmu a Estetické paralely umenia získal veľký doktorát (1991) a v nasledujúcom roku dokonca profesúru. Naďalej publikoval a externe spolupracoval s vydavateľmi, osobitne s vydavateľstvom Lúč, kde pod jeho vedením vyšiel významný Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska (2000).

Zomrel 16. novembra 2019.

Dielo Pašteka publikoval knižne i časopisecky, napríklad v časopisoch Estetika, Film a divadlo, Hudobný život, Javisko, Katolícke noviny, Knižný magazín, Kultúra, Kulturní tvorba, Panoráma, Slovenské divadlo, Slovenská literatúra, Kultúrny život, Príroda a spoločnosť, Romboid, Slovenská hudba, Slovenské pohľady, Ľud, Národná obroda, Tvorba, Večerník či Verbum. Napísal niekoľko stoviek vedeckých štúdií a pripravil do tlače mnohé významné knižné edície z oblasti slovenskej histórie a svetovej drámy. Venoval sa veľkému množstvu zahraničnej literatúry. Bol autorom alebo spoluautorom viacerých kníh z oblasti estetiky a divadelného umenia, ako napríklad Estetické paralely umenia (1976), Teória dramatických umení (1981) či Slovenská dramatika v epoche realizmu (1990). Stál na čele autorského kolektívu Lexikónu katolíckych kňazských osobností Slovenska (2000). V svojom diele Tak som ich poznal (2015) vytvoril portrét tridsiatich dvoch svojich súpútnikov z prostredia literatúry a divadla.

Osobitnú pozornosť venoval dielam katolíckych kňazov, či iných osôb, ktoré nemohli byť vydané v čase komunizmu. Podľa vlastných slov tak „zapĺňal biele miesta v slovenskej literatúre“.

Ocenenia Kým vo svojej mladosti bol Pašteka skôr perzekvovaný, po Nežnej revolúcii získal za svoje dielo viaceré vyznamenania. Pápež Ján Pavol II. mu v roku 1999 udelil Veľký kríž rytierskeho rádu svätého Gregora Veľkého a prezident Slovenskej republiky, Ivan Gašparovič mu v roku 2004 udelil Rad Ľudovíta Štúra I. stupňa. V roku 1998 dostal za svoju celoživotnú tvorbu Cenu Literárneho fondu. Za významné dielo Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska (2001) získal Cenu Jozefa Miloslava Hurbana Matice slovenskej. Získal tiež Cenu ministra kultúry SR za celoživotný prínos k rozvoju slovenskej kultúry (2003) a Cenu Fra Angelica za prínos kresťanských hodnôt do umenia (2006) či výročnú cenu Spolku slovenských spisovateľov (2015).

Trnavská univerzita v Trnave mu v roku 2001 udelila čestný titul doctor honoris causa „za vynikajúce diela, v ktorých sa novým a spravodlivejším hodnotením oceňujú katolícki básnici minulého storočia pôsobiaci na Slovensku a tým tak lepšie osvetlil ľudskú kultúru zrastenú s kresťanským menom“. Čestný doktorát mu udelila v roku 2009 aj Katolícka univerzita v Ružomberku.

Paštekove 85. narodeniny si Slovenská akadémia vied uctila vydaním publikácie Hommage á Július Pašteka, ktorej zostavovateľom bol profesor Miloš Mistrík.

Referencie

Ďalšia literatúra

JENČÍKOVÁ, Mária. Pašteka Július: Pohľady na slovenskú dramatiku. In: Slovenská literatúra, roč. 46, č. 56, 1999. VEIGL, Svetoslav. Sine ira et studio (J. Pašteka: Tvár a tvorba slovenskej katolíckej moderny). In: Knižná revue, roč. 13, č. 10, 2003. JAVORKOVÁ, Monika. Július Pašteka: Tvár a tvorba slovenskej katolíckej moderny. In: Knižná revue, roč. 13, č. 5, 2003. PRÍHODOVÁ, Edita. Pašteka Július: Tvár a tvorba slovenskej katolíckej moderny. In: Slovenská literatúra, roč. 51, č. 2, 2004. RIŠKOVÁ, Lenka. Svetlo literatúry (J. Pašteka: Literatúra ako svetlo). In: Knižná revue, roč. 15, č. 24, 2005. MISTRÍK, MilošPODMAKOVÁ, DagmarJUSKOVÁ, Ivana. Personálna bibliografia Júliusa Pašteku. In: Slovenské divadlo, roč. 48, č. 23, 2000. ŠABÍK, Vincent. Laudácio na Júliusa Pašteku. In: Literárny týždenník, roč. XXVIII., č. 43 – 44, 2015.

Kategória:Osobnosti zo Serede Kategória:Slovenskí univerzitní profesori Kategória:Slovenskí vedeckí spisovatelia Kategória:Slovenskí literárni vedci Kategória:Slovenskí divadelní vedci Kategória:Slovenskí estetici Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Kategória:Vyučujúci na Divadelnej fakulte Vysokej škole múzických umení v Bratislave Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy Kategória:Držitelia čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave Kategória:Držitelia čestných doktorátov Katolíckej univerzity v Ružomberku Kategória:Laureáti Ceny Fra Angelica