Chrám svätého Mikuláša (), alebo Chrám svätého Mikuláša Divotvorcu () je chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi z druhej polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza v meste Samokov v Sofijskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.

Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.

Chrámový sviatok sa slávi 6. decembra.

Iné názvy Chrám je známy aj ako Cintorínsky chrám svätého Mikuláša (). Chrám na historickej pohľadnici z roku 1903|náhľad

Lokalita Celkový pohľad na chrám zo severovýchodu|náhľad|vľavo Chrám svätého Mikuláša sa nachádza v juhovýchodnej časti mesta Samokov na bulváre „Car Boris III“ (, doslova bulvár cára Borisa III.) č. 49 v blízkosti stavieb ženského Monastiera Ochrany Bohorodičky a Metropolitného chrámu Zosnutia Bohorodičky. Na mieste, kde chrám stojí, sa v čase jeho výstavby nachádzal mestský kresťanský cintorín.

Dejiny Chrám svätého Mikuláša je posledným chrámom postaveným v Samokove. Bol postavený na nádvorí cintorína, ktorý sa vtedy nachádzal v hraniciach mesta Samokov.

Na mieste sa nachádzal chrám už v minulosti. Pôvodný chrám bol postavený v priebehu druhého bulharského cárstva a bol zničený v období osmanskej nadvlády.

Základný kameň súčasnej budovy bol položený 9. marca 1859 na základoch pôvodného stredovekého chrámu. Na výstavbu chrámu bolo vynaložených 172 879 grošov, ktoré boli získané z všeobecných cirkevných príjmov mesta. Výstavba prebiehala do roku 1861, kedy bol dokončený aj ikonostas a v chráme boli umiestnené ikony. Chrám bol následne slávnostne vysvätený 26. októbra toho istého roku, pričom svätiteľom bol archimandrita Chrisant DojčinovSamokovský v sprievode dvanástich ďalších kňazov.

Chrám sa stal od začiatku symbolom boja za bulharskú cirkevnú nezávislosť. V čase dostavby už bol zo Samokova vyhnaný grécky biskup Deli Matej, ktorého Samokovčania nenávideli, a keďže miestni občania nedovolili dosadenie ďalších gréckych hierarchov, ktorých nariadil dosadiť grécky patriarchát Konštantínopolu, metropolitnú stolicu v Samokove dočasne viedol miestny kňazBulhar, archimandrita Chrisant. Liturgie v novom chráme sa tak začali konať iba v bulharčine a nikdy nie v gréčtine. Taktiež z architektonického hľadiska bola budova chrámu svojou výškou a výraznými rozmermi, prevyšujúcimi skoršie samokovské chrámy, korunovaná tromi kupolami, vrcholným vyjadrením túžob Samokovčanov po národnej slobode. Budova mala dominovať nad množstvom mešít, ktoré sa v tom čase v Samokove nachádzali.

V priebehu roku 1864 bol chrám čiastočne vyzdobený freskami. Cintorín okolo chrámu slúžil svojmu účelu do 90. rokov 19. storočia, keď bol zatvorený v súlade s novými hygienickými predpismi. Aj po jeho zatvorení však na území cintorína na základe výslovných rozhodnutí mestskej rady boli občas pochovaní významní Samokovčania.

V roku 1928 bol budove pridelený štatút národnej starožitnosti.

V priebehu 50. rokov 20. storočia bola veľká časť chrámového dvora zabavená rozhodnutím vtedajších socialistických úradov. Hroby boli odstránené a zostal len hrob metropolitu Dositejaprvého samokovského metropolitu vymenovaného po založení exarchátu, ktorý bol v skutočnosti zároveň aj posledným archijerejom Samokovskej diecézy. Po zbúraní cintorína boli niektoré náhrobné kamene prevezené do mestského historického múzea (medzi inými napríklad náhrobné dosky Zachariho Zografa a Christijanie Dospevskej).

V roku 1972 bol budove pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu. V roku 2008 bol budove pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.

V druhom desaťročí 21. storočia prebehli na chráme a jeho priľahlom okolí reštauračné a resocializačné práce. Chrám bol bo reštauračných prácach opätovne otvorený pre verejnosť v priebehu februára 2019.

Chrám je v súčasnosti (2025) plne funkčným chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi a konajú sa v ňom pravidelne Božské liturgie.

Charakteristika Pohľad na chrámový areál zo západu|náhľad|vľavo Samokovský Chrám svätého Mikuláša je jednoďová budova s tromi apsidami.

Vnútorne rozmery chrámovej lode dosahujú dĺžky 17 metrov a šírky 8,5 metra. Vnútorný priestor je veľmi vysoký. Nad naosom sa nachádzajú tri kupolyz ktorých stredná, je vyššia než ostatné dve. Chrám svätého Mikuláša je jediným chrámom v Samokove s tromi kupolami. Kupoly sú postavené na vysokých osemstenných tamburoch. Sú postavené za sebou a sú súčasťou hlavnej osi budovy v smere západ-východ.

Pri západnej fasáde budovy je pristavaná otvorená arkádová predsieň nad ktorou sa nachádza zvonica. Chrámová zvonica je drevená.

Budova je vybavená dvoma vchodmizápadným a severným, pričom pred severným sa nachádza arkádový portikus.

Kostol má dvojposchodovú emporu. Stropná krytina budovy imituje segmentovú klenbu. Fasáda je členená slepými arkádami, v ktorých sú umiestnené okná (po päť na pozdĺžnych stenách) a rozety (po tri na západnej a východnej stene).

Zaujímavým prvkom architektúry je podstrešná rímsa, zdobená okrasnými ornamentmi. Zaujímavým detailom východnej fasády je rímsa nad apsidou, na ktorej sú kamenné obrazce vtákov a živočíchov, ktoré pripomínajú postavy drakov z ikonostasu samokovského Metropolitného chrámu.

Výzdoba interiéru Interiér chrámu nemá veľmi bohatú nástennú výzdobu. Nástenné maľby sa nachádzajú na vrchole kupol, vo výklenku proskomídie v oltárnom priestranstve a na parapete druhého balkóna empory, pričom obsahujú evanjelické scény. Ďalšie nástenné maľby sa nachádzajú zvonkuvo výklenkoch nad dvoma vchodmi (zobrazený je aj patrón chrámu Mikuláš z Myry). Autorom fresiek je maliar Zacharij Popradojkov a maľby v chráme zhotovil v priebehu roku 1864.

Ikony ikonostasu sú dielom niekoľkých významných samokovských ikonopiscov z obdobia bulharského národného obrodenia. Väčšinu z nich namaľoval v priebehu roku 1862 talentovaný umelec Nikola Dospevski (ikony „Svätý Ivan Rilský“, „Svätý Juraj a svätý Demeter“, „Svätá Panna Mária“, „Ježiš Kristus“, „Svätý Mikuláš“, „Svätí Cyril a Metod“). Za zmienku stoja dva identické nápisy na ikonách cárskeho radu ikonostasu a to konkrétne ikony zobrazujúce Pannu Máriu a Ježiša Krista, ktoré darovali chrámu Nikola Dospevski a jeho brat Ivan Dospevski na pamiatku svojich zosnulých rodičov Dimitrija Zografa a Christijanie. Nápis znie: Săštata ikona ostavila za svoja pamiať pokoinnata Christinia, săprăgata na Dimitrij Christovič ikonopisec, za pamiať i na roditeľite si. Pisali nejnite sinove bratia Nikolaki i Jovančo 1862 Samokov (doslovne: „Túto ikonu zanechala na svoju pamiatku zosnulá Christinia, manželka Dimitrija Christoviča ikonopisca, a na pamiatku jej rodičov. Napísali jej synovia bratia Nikolaki a Jovančo v Samokove v roku 1862.“).

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Kategória: kultúrna pamiatka národného významu

Dátum zapísania do zoznamu kultúrnych pamiatok: 1928 (ako národná starožitnosť), 1972 (ako kultúrna pamiatka miestneho významu), 2008 (ako kultúrna pamiatka národného významu)

Dôvod ochrany: architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota stavby

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Stavby v Samokove Kategória:Kostoly zasvätené svätému Mikulášovi Kategória:Kostoly z obdobia bulharského národného obrodenia Kategória:Architektúra z 1861