Obliehanie Nových Zámkov v roku 1621 bol vojenský stret zo dňa 10. júla, medzi cisárskou armádou pod velením poľného maršala Karola Bonaventuru von Buquoya na jednej strane a uhorskou posádkou na strane druhej. Bitka sa napokon skončila smrťou poľného maršala Buquoya. Uhorskí vojenskí povstalci po tejto potýčke napokon zahnali cisárske oddiely až ku Kolárovu.
Predohra Začiatkom septembra roku 1620 prešli vojská sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena do nového útoku. Vzbúreným uhorským vojakom sa podarilo úspešne dobyť mesto Nitra a prinútiť cisárskeho generála Henryho Duvala de Dampierre ustúpiť od mestských hradieb Prešporku. Generál však pri útoku skonal, dôsledkom čoho tak cisárska armáda stratila jedného z najschopnejších vojvodcov.
Dňa 8. novembra roku 1620 došlo k vojenskej porážke armády vzbúrených českých stavov a to po Bitke na Bielej Hore. Po tejto udalosti ostali uhorské stavy na čele s kniežaťom Betlenom jediným nepriateľom cisára Ferdinanda II. Habsburského, pričom práve on mohol proti nim zmobilizovať nové vojenské sily. Samotný Betlen sa spočiatku odmietal vzdať myšlienky pre obnovenie českého odboja.
V ďalšej situácii veľká časť uhorskej šľachty stratila odhodlanie pre boj. Príkladom bol prechod Juraja Séčiho na stranu cisára. Betlenovi sa však podarilo úspešne presvedčiť Imricha Turzu a ďalších stavovských politikov.
Príchod cisárskych vojsk späť do Uhorska a prológ útoku V období jari roku 1621 sa začal nový protiútok cisárskej armády podľa rozhodnutia cisára Ferdinanda II. Habsburského. Dňa 29. apríla sa podarilo cisárskym vojakom zmocniť mesta Prešporok a Trnava. Po kratšom čase, presnejšie dňa 25. mája, došlo k vojenskému dobytiu mesta Nitra.
Vzbúrené vojská Gabriela Betlena viedli menšie bojové potýčky, počas ktorých zatlačili cisárske oddiely až na Žitný ostrov. Vo chvíli, keď cisársky poľný maršal von Buquoy prešiel do protiútoku, viacerí Betlenovi prívrženci opustili jeho armádu, čím bolo knieža donútené prejsť napokon do obrany. Pod hradbami pevnosti Nové Zámky, vtedy jednej z najsilnejších uhorských pevností, však narazili cisárske vojská na urputný vzdor. Začiatkom júla sa však neukázal ani náznak pre získanie pevnosti, na čele ktorej stál Stanislav Turzo.
Protiofenzíva posádky z pevnosti a smrť vojvodu Buquoya Začiatkom júla roku dorazila k pevnosti jazdecká posila pod velením Štefana Horvátha ako jedného z hajdúskych veliteľov kniežaťa Gabriela Betlena. Tá mala za úlohu znepokojovať cisárske oddiely, ale aj narúšať ich zásobovanie. Keď dňa 10. júla vyrazila z cisárskeho tábora skupina vojsk pre doplnenie určitých zásob, hajdúsky veliteľ Horváth na ňu zaútočil a zatlačil ju až na okraj tábora. Cisársky poľný maršal von Buquoy na to reagoval tým, že poslal jazdecký oddiel v sile 300 žoldnierov na pomoc svojim vojenským druhom. Hajdúsi pod velením Štefana Horvátha ich však obkľúčili, pričom vojvodu von Buquoya následne zajali.
Keď hrozilo, že práve z tábora vyrazia už pripravené cisárske oddiely, aby mohli vyslobodiť svojho veliteľa, vojaci, ktorí strážili cisárskeho poľného maršala Buquoya, ho napokon sťali.
Dočasný pokoj zbraniam
Dňa 31. decembra roku 1621 došlo k uzavretiu mierovej zmluvy v Mikulove, a to medzi diplomatickými zástupcami cisára Ferdinanda II. Habsburského na jednej strane a Gabriela Betlena na strane druhej. Podľa jej podmienok sa Gabriel Betlen zriekol kráľovského titulu, no zároveň získal kniežatstvá Opole a Ratibor na území Sliezska. Okrem tohto panstva mu prináležalo taktiež sedem východouhorských stolíc. Zároveň došlo k tomu, že pevnosť Nové Zámky sa vrátili späť pod kontrolu cisára Ferdinanda II. Habsburského.
Kľúčový odkaz po skone cisárskeho vojvodu Karl Bonaventura von Buquoy bol považovaný za kľúčového veliteľa. Spočiatku mu doboví kronikári vytýkali, že odmietal riskovať a keď to bolo potrebné, tak sa vyhýbal otvorenému boju. Na druhej strane však vojvoda preukázal osobnú statočnosť, hoci bol až osemkrát ranený.
Referencie
Literatúra DANGL, Vojtech. (2017). Bitky a bojiská v našich dejinách. Bratislava: Perfekt, a.s. ISBN 978-80-8046-864-4. DUDÁŠ, Matej et al. (2015). Kultúrne krásy Slovenska - Pevnosti a opevnenia. Bratislava: Daniel Kollár - Vydavateľstvo DAJAMA. ISBN 978-80-8136-048-0. KÓNYA, Peter et al. (2014). Dejiny Uhorska (1000-1918). 2. vyd. Bratislava: Citadella. ISBN 978-80-89628-59-9. MRVA, Ivan – SEGEŠ, Vladimír. (2012). Dejiny Uhorska a Slováci. Bratislava: Perfekt, a.s. ISBN 978-80-8046-586-5. SEGEŠ, Vladimír et al. (2020). Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava: Ikar, a.s. ISBN 978-80-551-5611-8. TURČAN, Vladimír et al. (2007). Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti. Bratislava: Slovart, s.r.o. 978-80-8085-596-3.
Pozri aj Protihabsburské povstanie Gabriela Betlena Nové Zámky
Zdroj DANGL, Vojtech- SEGEŠ, Vladimír. (2012). Vojvodcovia - 111 vojenských osobností vojenských dejín Slovenska. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o. ISBN 978-80-7360-986-3.
Kategória:Protihabsburské stavovské povstania Kategória:Bitky v Uhorsku Kategória:Bitky na Slovensku Kategória:Nové Zámky Kategória:Okres Nové Zámky Kategória:Obliehania Kategória:Bitky v 1621