náhľad|Atický červenofigúrový kylix, satyr milujúci menádu, cca 390 – 380 pred Kr., Martin von Wagner Museum L 492, Würzburg Jenský maliar je konvenčné meno atického maliara červenofigúrových váz, pôsobiaceho v prvých desaťročiach 4. storočia pred Kr.
Jenský maliar bol jeden z najvýznamnejších maliarov váz neskoro klasického obdobia, ktorý pôsobil v Aténach. Menom Jenský maliar ( Jena Painter) ho pomenoval archeológ John D. Beazley, pretože mnohé z jeho zachovaných diel sa nachádzali na Univerzite v Jene. Z viac ako osemdesiatich váz, ktoré mu Beazley pripísal, jenské vázy v prevažnej väčšine tvoria fragmenty kylikes a kylikes bez nôžky (a jeden pinax – tanier). Objavené boli na mieste starovekej aténskej hrnčiarskej dielne (v historickej štvrti Kerameikos) v roku 1853. Maliarovi sa pripisuje aj peliké neznámeho pôvodu, hydria nájdená na Rodose, fragment kyliku z vrchu Pnyx v Aténach a ďalších desať kylikes. Jeden z nich pochádza z Krymu, jeden zo Spiny, dva (neobvyklé pre toto obdobie) z Vulci, štyri pochádzajú z archeologickej lokality Ensérune a dva zo Španielska.
Jenský maliar nadväzuje na tradíciu Maliara dinosu a Meidiovho maliara, ktorému bol zrejme žiakom (boli členmi diele, ktorá mala počas štyridsiatich rokov viac ako dvadsať maliarov). V jeho tvorbe sú zjavné kvalitatívne nerovnosti, ale najlepšie vázy sú pozoruhodné svojím jednoduchým, plynulým dizajnom, bez umelosti a prefíkanosti.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, JENA, Pittore di Jeho nepreplnené kompozície (tondá čiaš majú zvyčajne len dve postavy, ich vonkajšok tri na každej strane), aspoň na kylikes, sú nenáročné a chýba im hĺbka, hlavy sú často zobrazované z profilu a vo svojich zobrazeniach venuje pozornosť siluetám a rovnováhe svetla a tmy. Pre vnútorné detaily váz používa striedmo a zručne tenké línie, ktoré efektívne naznačujú plastické formy tela (menej línií používa pri zobrazovaní drapérií a na anatomických detailoch). Rovnaký štýl sa občas nachádza aj na exteriéroch, ale veľká väčšina z nich je namaľovaná v rôznych verziách mechanického „reverzného štýlu“ hrubými líniami bez umeleckých nárokov. Takto je vyzdobených najmä niekoľko menších kylikes (čaší) a čaší bez nôžky. Variácie malieb v tomto hrubšom štýle naznačujú množstvo pomocníkov, ale je celkom možné, že niektoré z nich sú maliarovým vlastným dielom. Preferovanou formou tohto umelca bol kylix a jeho prevládajúcimi námetmi boli tie, ktoré sa vzťahovali na Dionýza, Apolóna, Herakla alebo na palaistry či symposiá.
Predná strana červenofigúrového peliké z Exeteru (Exeter University), ktorá je namaľovaná v jeho najjemnejšom štýle, zobrazuje Oresta a Elektru pri Agamemnónovej hrobke. Umelec tu označil menom Elektru, avšak druhému dievčaťu nenapísal meno Chryzotemis, ale meno sestry inej silnej ženy, Isméné, pritom musel poznať Sofoklovu Elektru a Antigonu. Obzvlášť pekný je tiež fragment tonda z kyliku, na ktorom je zobrazená Afrodita s Erosom na kolenách hrajúcim na lýre.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka