Lokálne podanie (tiež miestne podanie, lat. locus, miesto) je spôsob podania liečiva s cieľom jeho účinku v mieste podania. Miestom podania môže byť ktorákoľvek plocha kože, sliznica alebo telesná dutina. Lokálne podanie sa využíva najmä v:
očnom lekárstve aplikáciou oftamologík na oko alebo do oka, dermatológii aplikáciou liekov na kožu a sliznice alebo do kože, otorynolaryngológii aplikáciou liečiv do nosa, hrdla, prípadne ucha, alegiológii aplikáciou liečiv do očí, nosa, na kožu, prípadne intradermálnym podaním do kože (kožný test alergickej reakcie na podané antigény), pneumológii aplikáciou liečiv do dýchacej trubice (na vnútorný povrch priedučnice, priedušiek, priedušničiek a alveolov).
U lokálneho podania treba počítať aj s prienikom liečiva do systémovej cirkulácie, čo je často príčinou:
nežiaducich účinkov lokálne podaného liečiva, zníženia účinku lokálne podaného liečiva, skrátenia účinku lokálne podaného liečiva.
Typicky u oftalmologík, ktoré sú často vysokokoncentrovanými roztokmi, suspenziami liečiv, sa liečivá dostávajú cestou ductus nasolacrimalis zo spojivkového vaku do nosa, čo vedie na absorpciu liečiva cez GIT do krvi s vyvolaním nežiaducich účinkov.
Treba poznamenať, že prienik lokálne podaného liečiva do systémovej cirkulácie a s tým spojený systémový účinok liečiva nie je potrebný pre lokálne pôsobenie liečiva.
Zníženie úniku liečiva z miesta podania sa realizuje napríklad pri lokálnej anestézii v dentálnej medicíne, keď sa kombinuje anestetikum s vazokonstriktorom.
Referencie
Kategória:Spôsoby podania liečiva Kategória:Lekárska terminológia