Ruský vševojenský zväz (rusky: Русский Обще-Воинский Союз, skrátene РОВС, ROVS) je organizácia Bieleho hnutia, ktorú založil generál Bielej armády Piotr Wrangel v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1. septembra 1924. Jej pôvodné sídlo bolo v meste Sremski Karlovci. Údajným cieľom organizácie bolo poskytovať pomoc veteránom ruského Bieleho hnutia (zvyčajne aj Cisárskej ruskej armády), vojakom a dôstojníkom, ktorí sa presťahovali mimo Sovietskeho zväzu.

Nedeklarovaným cieľom organizácie bolo udržiavať ruskú vojenskú organizáciu s cieľom bojovať proti boľševikom. Spolu s monarchistickejším Ruským cárskym zväzom-rádom sú najstaršie organizácie, ktoré zastupujú ruskú bielu exilovú vládu. Ivan Alexandrovič Iľjin, politický filozof a biely emigrantský novinár, bol ideológom Ruského vševojenského zväzu.

História Zriadenie Organizácia bola založená v Juhoslávii v septembri 1924 generálom Wrangelom. 16. novembra prevzal najvyššie velenie ROVS spolu so všetkými exilovými formáciami Bielej armády veľkovojvoda Nikolaj Nikolajevič, ktorý bol do augusta 1915 najvyšším veliteľom ruských ozbrojených síl počas prvej svetovej vojny a od roku 1922 žil vo Francúzsku.

Okrem antikomunizmu nemal ROVS oficiálnu politickú orientáciu a do istej miery sa držal starého ruského vojenského výroku: „Armáda je mimo politiky“ (v ruštine „Армия вне политики“). Veril, že politickú orientáciu Ruska nemôžu vopred určiť emigranti žijúci mimo jeho hraníc (filozofia „nepredurčenia“ alebo v ruštine „непредрешенчество“). Mnohí, ale nie všetci jeho členovia, mali monarchistické sympatie, ale boli rozdelení v názore na to, či by sa mal vrátiť Romanovský rod a či by mala byť vláda autokratická alebo demokratická.

Sovietska infiltrácia ROVS sa spolu s ďalšími podobnými ruskými emigrantskými organizáciami stal hlavným cieľom sovietskej tajnej spravodajskej služby OGPU. OGPU dokonca založila fiktívnu protikomunistickú monarchistickú organizáciu Monarchistický zväz stredného Ruska, ktorá sa používala na podkopávanie aktivít ROVS v Sovietskom zväze. Tajná kontrarozviedka ROVS, „Vnútorná linka“ (po rusky „Внутренняя Линия“), ktorú v polovici 20. rokov 20. storočia založil generál Alexander Kutepov, bola tiež vážne ohrozená, okrem iného aj podozrením z náboru generála Nikolaja Skoblina, vysokého operatívneho pracovníka Vnútornej linky, OGPU.

Dvoch po sebe nasledujúcich predsedov ROVS, generála Alexandra Kutepova a generála Jevgenija Millera, uniesli sovietski agenti v rokoch 1930 a 1937. Millera priviezli do Sovietskeho zväzu, vypočúvali a popravili. Generál Fjodor Abramov [ru], ktorý Millera nahradil na poste predsedu, musel krátko nato odísť z funkcie a bol vyhostený z Bulharska, kde býval, pretože jeho syn bol odhalený ako sovietsky agent. Úspešné operácie OGPU proti ROVS, ako aj vnútorné boje, intrigy a antagonizmy v širšej ruskej emigrantskej komunite, organizáciu demoralizovali a znehodnotili. Keď sa v roku 1939 začala druhá svetová vojna, stala sa do značnej miery irelevantnou kvôli geopolitickému preorientovaniu.

Druhá svetová vojna Po vypuknutí vojny bola ROVS prakticky paralyzovaná, pretože vojna rozdelila jej vedenie a členov na dva protichodné tábory: tých, ktorí obhajovali vojnu proti Nemecku alebo za neho. Generál Alexej Archanjelskij, ktorý sa v marci 1938 ujal prezidentstva ROVS, bol osobne pronemecký, čomu odporovali také renomované emigrantské osobnosti ako generál Anton Denikin.

Počas vojny bola ROVS rozdelená. Členovia v nacistami okupovanej Európe boli formálne prijatí pod inú záštitu ORVS, ktorá bola de facto premenovaným nemeckým oddelením. Európski členovia ROVS boli mimoriadne nadšení z vojny nacistického Nemecka proti ZSSR a dúfali, že ich Hitler uznáva ako spojencov. Preto sa niekoľko tisíc členov ROVS, ktorí pôsobili ako tlmočníci, inžinieri, lekári a ďalší pomocníci, pridalo k radom Wehrmachtu a odišlo na východný front. Dôvodom bolo, že pre ROVS to znamenalo bojovať proti sovietskej moci akýmkoľvek možným spôsobom.

Podľa rozhovoru s Nikitom Ivanovičom Jovičom z roku 1988, ktorý sa venoval ústnej histórii,

"Roky plynuli a ľudia postupne začali umierať. V roku 1986 sa ukázalo, že najstarším mužom, ktorý ešte žil, bol kapitán Ivanov, ktorý žil v Detroite. Kapitán Ivanov dostal z Paríža správu, že ako najstarší muž je teraz povinný prevziať prezidentstvo Ruského zväzu ozbrojených síl. Mal deväťdesiatjeden rokov. Potreboval zástupcu a ja som mu bol odporúčaný. Dostal som list od tohto kapitána Ivanova, ktorého som nikdy predtým nestretol, oficiálny list: „Vážený Nikita Ivanovič, od toho a toho dátumu som sa stal prezidentom Ruského zväzu ozbrojených síl. Som sám a žiadam o vašu pomoc.“ A tak som na list odpovedal: „Vážený kapitán Ivanov, bol som vychovaný ako vojak – to znamená, nikdy sa do služby dobrovoľne neprihlásiť, ale nikdy sa jej nevyhýbať.“ O týždeň neskôr som od neho dostal rozkaz, v ktorom stálo, že od toho a toho dátumu bude poručík Nikita Ivanovič Jovič slúžiť ako jeho zástupca. Dal mi rôzne rozkazy, kopíroval zoznamy a tak ďalej, ktoré som plnil. Po niekoľkých rokoch som začal mať zdravotné problémy a napísal som kapitánovi Ivanovovi so žiadosťou o uvoľnenie z funkcie. Nedostal som žiadnu odpoveď. Napísal som znova. Zrazu som dostal list, v ktorom sa uvádzalo, že kapitán Ivanov dostal mozgovú príhodu a je ochrnutý. Telefonoval som mu, ale nikto neodpovedal. A potom som od neho dostal rozkazy, ktoré sa mu nejako podarilo podpísať – bol som vymenovaný za prezidenta Zväzu ozbrojených síl Ruska."

Po studenej vojne ROVS pokračovala v aktivite aj v 90. rokoch 20. storočia a vyvinula sa na organizáciu, ktorá sa zaoberala predovšetkým historickým zachovaním predkomunistickej a antikomunistickej ruskej vojenskej tradície. ROVS vlastnil značný počet ruských imperiálnych a Bieloarmejských bojových zástav a štandard, ktoré mali byť vrátené Rusku, keď bude opäť existovať „národná ruská armáda“.

Hoci jej význam a vplyv v ruskej emigrantskej komunite zanikol už o niekoľko desaťročí skôr, ROVS sa v roku 1992 stal aktívnym aj v samotnom Rusku. V polovici 90. rokov 20. storočia však, keďže komunistický režim padol a Sovietsky zväz už neexistoval, došlo v ROVS k rozkolu v otázke, či má organizácia pokračovať v existencii.

V roku 2000 požiadal Vladimir Višnevskij, obyvateľ USA, ktorý bol predsedom ROVS, o hlasovanie o tejto otázke. Prevažná väčšina členov ROVS hlasovala proti jej rozpusteniu. Višnevskij v tom roku zomrel na rakovinu a jeho nástupcom sa stal Igor Borisovič Ivanov.

Referencie

Externé odkazy Pereklichka, live journal (ROVS) Live-Journal Informacje dotyczące Rosyjskiego Związku Ogólnowojskowego Historia Rosyjskiego Związku Ogólnowojskowego

Kategória:Vojsko v Rusku Kategória:Antikomunizmus Kategória:Dejiny Ruska