Vihorlat () je najvyšší vrch sopečného pohoria Vihorlatské vrchy, jeho výrazná dominanta. Podľa vrchu dostalo názov aj samotné pohorie.
Vihorlat je tiež najvyšším bodom okresu Humenné.
Poloha náhľad|vľavo|Pohľad na Vihorlat z mesta Humenné
Vihorlat sa nachádza vo východnej časti Slovenska v Prešovskom kraji, v okrese Humenné, vo Vojenskom obvode Valaškovce. Patrí do katastrálnych území Valaškovce-Juh a Valaškovce-Stred.
Vrchol je vzdialený približne 15 kilometrov vzdušnou čiarou východo-juhovýchodne od mesta Humenné, severovýchodne od Michaloviec a juho-juhozápadne od Sniny.
Vrch leží vo Vihorlatských vrchoch, pohorí patriacom k najlesnatejším na Slovensku. Majestátne sa vypína nad ostatnými kopcami celého pohoria, severne od obce Poruba pod Vihorlatom. Rozprestiera sa v centrálnej časti pohoria v podcelku Vihorlat. Nachádza sa v strede hlavného hrebeňa, prebiehajúceho od východu cez Nežabec (), Sninský kameň (), Motrogon () a Tŕstie () k Vihorlatu a ďalej cez Rozdielňu () a Kyjov () k Dlhej ().
Charakteristika Vihorlat patrí medzi nečinné vyhasnuté sopky. Pri pohľade z diaľky je pomerne dobre rozoznateľný podľa akoby „zrezaného“ vrcholu. Napriek tomu, že je to najvyšší vrch Vihorlatských vrchov, nepatrí k turisticky hojne navštevovaným kvôli jeho polohe vo vojenskom obvode a neexistencii vyznačeného turistického chodníka na jeho vrchol.
Názov Výklad názvu Vihorlat možno nájsť v reči ľudu, ktorý obýva Vihorlat. Predpokladá sa, že názov je odvodený od vy-hor-ľ-ať, čo znamená vyhoreniská, vypáleniská, plochu, na ktorej je viac vyhorenísk spolu. Pravdepodobne toto bolo podkladom pre meno najvyššieho vrcholu a potom aj celého pohoria. Názov Vihorlat je slovanský.
Ochrana Vrch je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Spomínaná CHKO bola vyhlásená v roku 1973 a je najmenšou chránenou krajinnou oblasťou na Slovensku.
Vrcholové časti vrchu zaberá Národná prírodná rezervácia Vihorlat, vyhlásená v roku 1986 na výmere , s najvyšším 5. stupňom ochrany. Rezervácia bola vytvorená za účelom zachovania a ochrany vrcholovej a podvrcholovej časti vrchu. Predmetom ochrany sú prirodzené lesné a nelesné spoločenstvá s výskytom teplomilných a významných horských druhov rastlín, dôležitých z vedeckovýskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Vrcholové časti zároveň patria do lokality Vihorlat (SKUEV0025), ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.
Na zabezpečenie ochrany v chránenom území – Národnej prírodnej rezervácii Vihorlat sa zakazuje: pohybovať sa mimo vyznačeného turistického a náučného chodníka (neexistuje tu žiaden oficiálne vyznačený chodník, akýkoľvek pohyb je tu preto nepovolený) zakladať oheň, táboriť, stanovať, znečisťovať územie odpadkami a odpadmi zbierať rastliny, vrátane ich plodov chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha rušiť pokoj a ticho
UNESCO Vrcholové časti Vihorlatu patria do chráneného územia Vihorlatský prales, skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy. Dôvodom zápisu boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi. Kategória bola neskôr viac krát rozšírená o ďalšie lokality a v súčasnosti nesie názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy ().
Vrchol náhľad|vľavo|Pylón na vrchole Vihorlatu
Rozľahlý vrcholový hrebeň Vihorlatu má dva vrcholy, hlavný západný a o pár metrov nižší východný. Vrcholy sú od seba vzdialené približne 400 metrov. Na vyššom západnom vrchole stojí mohutný železobetónový pylón z čias prvej Česko-slovenskej republiky, postavený v rokoch 1931 až 1935 ako jeden zo sedemnástich bodov trigonometrickej siete I. rádu. Pylón je zakončený malým krížom a je na ňom umiestnená neoficiálna tabuľka s označením kóty a schránka s vrcholovou knihou, do ktorej môžu turisti zaznamenať svoj výstup.
Vrcholové partie sú porastené trávnatými porastami, kríkmi a zakrpatenými stromami. Miestami vystupujú plochy andezitových lávových prúdov a pyroklastík. Z chladnejšej severnej strany vystupujú bukové porasty až do vrcholu. Na teplejšej južnej strane prevládajú vo vrcholovej časti trávnaté a kríkové porasty. Práve preto je z vrcholových častí lepší výhľad južným smerom, kde nič nebráni v rozhľade.
Relatívna výška Vihorlatu je 706 metrov, čo ho zaraďuje na 12. miesto v rebríčku vrchov s najväčšou relatívnou výškou na Slovensku.Zoznam vrchov Slovenska s najväčšou relatívnou výškou na stránke Peaklist.org [PDF]
Výhľad náhľad|vľavo|Vrcholové časti hrebeňa Vihorlatu tvoria horské lúky, z ktorých sa naskytá strhujúci výhľad náhľad|Výhľad z Vihorlatu s pohľadom na Vysoké Tatry, zachytený na videu náhľad|vľavo|Pohľad na vyše vzdialené nízkotatranské vrcholy Štiavnicu a Ďumbier? z Vihorlatu(jedno z najvzdialenejších vnútroštátnych pozorovaní v rámci územia Slovenska)
Vrcholové časti Vihorlatu poskytujú atraktívne výhľady do krajiny.
Vyhliadka z vrcholu je dokonalá, za priaznivého počasia pri dobrej viditeľnosti poskytuje nádherné panoramatické výhľady. Je možné dohliadnuť do 5 štátov, na územie Slovenska, Poľska, Ukrajiny, Maďarska a Rumunska, jediného štátu s ktorým nesusedíme a predsa môžeme vidieť jeho územie.
Samotné výhľady sa naskytajú na hlavný hrebeň i bočné hrebene Vihorlatských vrchov, západným smerom na mohutne vypínajúce sa Slanské vrchy s najvyšším vrchom Šimonka (). Pohľadom ako z lietadla si je odtiaľ možné prezrieť celú Východoslovenskú nížinu, ležiacu o takmer 1000 metrov nižšie, po ktorej sa rozlieva Zemplínska šírava. Dovidieť na mestá Michalovce, Humenné, Trebišov, Vranov nad Topľou, Veľké Kapušany, Sečovce, Kráľovský Chlmec, Sobrance, Čierna nad Tisou a do Ukrajiny na najväčšie mesto Zakarpatskej oblasti Užhorod.
Z východného vrcholu je severovýchodným smerom výhľad na slovenské Poloniny – Bukovské vrchy s najvyšším vrchom Kremenec (), poľské Poloniny – Bieščady () s najvyšším vrchom Tarnica () a ukrajinské Poloniny.
Výhľady na Tatry Za dobrých poveternostných podmienok prevažne v zime je vidno smerom na západo-severozápad vyše vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry. Okrem iných mohutne sa vypínajúcich tatranských štítov dovidieť aj na najvyšší vrch Tatier, Slovenska a celých Karpát, na Gerlachovský štít () vzdialený vzdušnou čiarou .
Západným smerom možno dovidieť na Nízke Tatry, ich východnú časť Kráľovohoľské Tatry s najvyšším vzdušnou čiarou vzdialeným vrchom Kráľova hoľa (). Možný ponúkajúci sa pohľad na ich západnú časť Ďumbierske Tatry so vzdušnou čiarou vzdialeným vrchom Štiavnica () a vzdušnou čiarou vzdialeným najvyšším vrchom Ďumbier () patrí medzi najvzdialenejšie vnútroštátne výhľady v rámci územia Slovenska. Tieto dva najďalej vzdialené nízkotatranské vrcholy viditeľné z Vihorlatu sa nachádzajú v Žilinskom kraji (Ďumbier sčasti aj v Banskobystrickom kraji).
Výhľady na ukrajinské Karpaty Východným smerom z východného vrcholu možno dovidieť na ukrajinské Karpaty, na ich vrchy ako Ljutanská Holica () () spoza ktorej vytŕča Ostrá Hora () (), na nezameniteľný vrch Polonina Runa () () a pohorie Polonina Boržava () s najvyšším vrchom Stoj () (). Pozorovateľné sú aj ďaleké ukrajinské Gorgany (), konkrétne ich vrch Kanč () ().
Výhľady do Rumunska Z Vihorlatu za optimálnych poveternostných podmienok je juhovýchodným smerom možné pozorovať Gutínske vrchy () vypínajúce sa na severozápade Rumunska. Dovidieť na ich horskú skupinu , na jej najvyšší vzdušnou čiarou vzdialený vrch () týčiaci sa poblíž mesta Baia Mare. Možné je vidieť aj ďalšie vrchy gutínskeho pohoria ako napríklad vzdušnou čiarou vzdialený (), vzdušnou čiarou vzdialený () či vzdušnou čiarou vzdialený (). Takéto podmienky pre pozorovanie sú však veľmi zriedkavé.
Za výnimočne „perfektných“ poveternostných podmienok, smerom na juh je možné dovidieť na veľmi vzdialené (cca 230-250 km) Apusenské vrchy () v Transylvánii v severozápadnom Rumunsku. Je možné pozorovať ich horskú skupinu s najvyšším, vzdušnou čiarou vzdialeným vrchom ().360° virtuálny panoramatický výhľad z vrcholu Vihorlatu na okolité vrchy na stránke PeakFinder.org Toto pohorie vidieť zrejme len veľmi ojedinele.
Kým počas dňa je možné zahliadnuť hlavne rôzne vrchy okolitých krajín, z nočného Vihorlatu zase možno sledovať žiaru vzdialenejších nočných miest, akými sú napríklad Mukačevo a Berehovo na Ukrajine a teoreticky počas letných nocí v diali aj žiaru nočnej Níreďházy v Maďarsku, či nočného Satu Mare v Rumunsku.Viditeľné územie z Vihorlatu na stránke HeyWhatsThat.com
Prírodné pomery Flóra Vplyvom teplých vzdušných prúdov z nížiny a výhrevného andezitového substrátu rastú na južných svahoch Vihorlatu vo vysokej nadmorskej výške teplomilné rastlinné spoločenstvá. Na chladnejšej severnej strane je bukový les vyvinutý až do vrcholu a rastú tam horské druhy, akými sú soldanelka horská (Soldanella montana) a podbelica alpínska (Homogyne alpina). Na skalnatom hrebeni rastú významné druhy krovín, ako napr. ríbezľa alpínska (Ribes alpinum), tavoľník prostredný (Spiraea media), skalník lesklý (Cotoneaster lucidus), ruža ovisnutá (Rosa pendulina), plamienok alpínsky (Clematis alpina) a ďalšie. Na presvetlených miestach rastie telekia ozdobná (Telekia speciosa), symbol Vihorlatských vrchov.
Fauna Živočíchy sú štandardne zastúpené poľovnou zverou ako jeleň lesný (Cervus elaphus), srnec lesný (Capreolus capreolus), diviak lesný (Sus scrofa), muflón lesný (Ovis musimon) a iné. Z veľkých a vzácnych šeliem sa tu vyskytuje medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus) a rys ostrovid (Lynx lynx). Z ďalších šeliem je to mačka divá (Felis silvestris) a líška hrdzavá (Vulpes vulpes).
Z plazov (Reptilia) je možné vzácne stretnúť najjedovatejšieho hada prirodzene sa vyskytujúceho na území Slovenska vretenicu severnú (Vipera berus) či nášho najväčšieho hada, hojne rozšírenú užovku stromovú (Zamenis longissima). Okolo lesných potôčikov a studničiek sa zdržiava salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra).
Z menších, menej viditeľných, ale o to vzácnejších živočíchov sa tu vyskytuje zákonom chránený fuzáč alpský (Rosalia alpina), veľmi vzácny východokarpatský druh fuzáč červenoštíty (Strangalia thoracica) a iné.
V hlbších lesoch hniezdia vzácne dravce, hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus), orol krikľavý (Clanga pomarina) a včelár lesný (Pernis apivorus). V korunách stromov môžeme zahliadnuť ďatľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos) a muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis).
Značkovanie turistických chodníkov v období Uhorska Prvé turistické objekty na území Slovenska mimo Vysokých Tatier boli postavené v roku 1880 vo Vihorlatských vrchoch Uhorským karpatským spolkom – Beskydskou sekciou založenou v Užhorode, za podpory grófa Sztárayho, išlo o dve turistické útulne pri Morskom oku a pod Sninským kameňom. V roku 1881 bol vyznačený turistický chodník od Morského oka na Sninský kameň, existuje dodnes. V roku 1883 vybudovala už Východokarpatská sekcia so sídlom v Sátoraljaújhely turistickú útulňu pod Vihorlatom, k nej bol v roku 1885 vyznačený turistický chodník z Jovsy a odtiaľ na Sninský kameň a k Morskému oku.
Turizmus náhľad|vľavo|Poľana pod Vihorlatom (), odtiaľ vedie lesom neoficiálne vyznačený chodník na vrchol Vihorlatu
Vihorlat je oficiálne turistom neprístupný. Nachádza sa na území Vojenského obvodu Valaškovce. Z uvedeného dôvodu na vrchol nevedie žiadna turistická značka. Oblasť vrchu patrí pod správu štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR, vrcholová časť sa nachádza v Národnej prírodnej rezervácii Vihorlat, s najvyšším 5. stupňom ochrany, kde neexistujú vyznačené turistické chodníky a akýkoľvek pohyb je tam nepovolený.