Benjamín z Tudely (fl. 12. storočie) bol hispánsko-židovský cestovateľ, ktorý podnikol niekedy medzi rokmi 1165 až 1173 cestu na Blízky východ, ktorú opísal vo svojom itinerári Sefer ha-masaot (slov. Kniha ciest). Kniha poskytuje cenné informácie o živote židovskej komunity v stredoveku, no zároveň aj o živote v Byzancii či v arabskom svete.
Počas cesty prešiel Provensalsko, Taliansko, Balkán, Malú Áziu, Rodos, Svätú zem, Sýriu a územie dnešného Iraku. Plavil sa zrejme Perzským zálivom a okolo Arabského polostrova, až do Egyptu, odkiaľ sa cez Sicíliu vrátil do Španielska.
Benjamín býva považovaný za najväčšieho židovského cestovateľa. Podľa Abrahama Davida „žiadna súčasná správa o stredomorskom svete alebo o Blízkom východe nemá porovnateľný význam“. Traduje sa, že bol prvým Európanom, ktorý spomenul Čínu pod súčasným názvom.
Život Biografické údaje o Benjaminovom živote sú strohé. Nie je isté, kedy sa narodil. Jeho otcom bol akýsi Jonáš. Svoju cestu započal v španielskej Tudele, je preto možné, že odtiaľ aj pochádzal. Nežidovskí autori ho často nazývajú „rabín“, neexistujú ale nezvratné dôkazy, ktoré by to potvrdzovali.
Cesta vľavo|náhľad|Mapa cesty Benjamína z Tudely Verí sa, že Benjamín svoju cestu na Blízky Východ absolvoval medzi rokmi 1165 až 1173, hoci začať mohla už v roku 1159.
Účel Benjamínovej cesty je nejasný. Jedna z teórií tvrdí, že Benjamínovým cieľom bolo urobiť prieskum židovských komunít v Stredomorí a na Blízkom východe. Iná teória predpokladá, že bol obchodníkom s drahokamami, keďže viackrát prejavil záujem o obchod s koralmi.
Svoju cestu započal Benjamín v severohispánskej Tudele. Odtiaľ prešiel cez Zaragozu a Tarragonu do Barcelony, a potom cez Geronu do Provensálska. Podal pomerne podrobný prehľad o mestách a najmä o učencoch tohto regiónu. Pozornosť venoval aj hospodárskemu životu. Z Marseille sa po mori dostal do Janova a potom cez Pisu do Ríma. V sídle pápežov strávil pomerne dlhý čas, pretože má poskytol podrobný opis pamiatok v meste. Často ich interpretoval ako spojené so židovskou históriou. Píše aj o rímskej židovskej komunite a jej vzťahoch s pápežom Alexandrom III.
vľavo|náhľad|Paul Dumouza, Benjamín z Tudely na Sahare, medirytina, 19. storočie Následne opísal situáciu v juhotalianskych mestách, odkiaľ sa po mori preplavil na Korfu, do Arty. Na území dnešného Grécka opísal poľnohospodársku produkciu a židovskú tkáčsku komunitu. Dlhý čas strávil v Konštantínopole, „kde jeho živý obraz, ktorý neprekonal žiadny iný stredoveký cestovateľ“.
Po odchode z hlavného mesta Byzantskej ríše cestoval po Egejskom mori, kde navštívil viaceré ostrovy vrátane Cypru. Cez Antiochiu sa vydal do Svätej zeme, kde v tom čase vládli križiacki panovníci. Po odchode z Palestíny navštívil počas cesty do Bagdadu sýrske mestá. Jeho opis Drúzov je prvý v nearabskej literatúre.
náhľad|Manuskript Sefer ha-masaot od Benjamína z Tudely, 16./17. storočie, MS Bodleian Opp. Add. 8vo 58 f. 1r, dnes Bodleian Library, Oxford Najdlhší opis v celom diele poskytuje o Bagdade. Graficky zobrazuje dvor kalifa a charitatívne inštitúcie v meste. Hovorí organizácii stále existujúcich talmudských akadémií. Čiastočne možno cestoval aj po Perzii, no jeho fantastické opisy Číny, Indie a Cejlónu sú zrejme fiktívne. Nie je isté, ktorou trasou opustil Mezopotámiu, jednou z možných trás je cesta po mori okolo Arabského polostrova. Veľmi podrobne opisuje Egypt a židovský život v ňom, osobitne v Káhire a Alexandrii. Zo spätnej cesty poskytol opis Sicílie a Palerma, odkiaľ sa vrátil do Španielska. Itinerár, v podobne, akej sa zachoval, končí idealizovaným obrazom židovského života v severnom Francúzsku a vo Svätej ríši rímskej, pravdepodobne založeným na informáciách z druhej ruky.
Dielo Kniha Sefer ha-masaot (slov. Kniha ciest; známa aj iba ako Masaot) obsahuje významné informácie o židovskom i nežidovskom živote v stredoveku. Obsahuje len málo osobných postrehov, ale je veľmi zaujímavá pre svoje rozsiahle historické poznámky a údaje o náboženských pomeroch. Mnohé údaje boli potvrdené inými prameňmi (napríklad Petachja z Regensburgu), časť poskytovaných údajov, o živote v Indii, Číne či Jemene je však zrejme vymyslená, keďže autor tieto krajiny nenavštívil.
Dochovalo sa viacero manuskriptov a od roku 1543 bolo vydaných viac než dvadsať edícií. Kniha bola preložená do väčšiny západných jazykov.
Poznámky
Referencie
Ďalšia literatúra
Iné projekty
Kategória:Spisovatelia píšuci po hebrejsky Kategória:Historici židovského pôvodu Kategória:Stredovekí spisovatelia Kategória:Španielski cestovatelia Kategória:Narodenia v 12. storočí