Dobytie Aztéckej ríše bolo vojenské ťaženie v rokoch 1519 až 1521 a to zo strany španielskeho conquistadora Hernána Cortéza a jeho ozbrojených žoldnierov na území terajšieho stredného Mexika proti vláde a armáde Aztéckej ríše. Ťaženie sa napokon skončilo dňa 13. augusta roku 1521 a to konečným vojenským dobytím a ziskom mesta Tenochtitlán, pričom po tejto udalosti bol Cortéz oficiálne vymenovaný za guvernéra niekdajšej Aztéckej ríše premenovanej na Nové Španielsko.

Príchod Boha V období jari roku 1517 dostával aztécky vládca menom Moctezuma II. dosť hrozivé posolstvá práve o tom, že na polostrove Yucatán viackrát priplávali španielske lode, ktorých námorníci mali za cieľ objavovať tamojšie pobrežie. Práve podľa indiánskych veštieb sa práve príchod španielskych dobyvateľov spájal s predpokladaním návratom aztéckeho boha Quetzalcóatla. Ten bol v mysliach Aztékov známy ako ľudská postava s modrými očami a bradatou tvárou. Presne tento výraz sa zhodoval s vonkajším vzhľadom španielskych moreplavcov.

Zlato ako korisť pre guvernéra Roku 1518 sa rozhodol guvernér Velázquéz zorganizovať koristnícku výpravu pod velením schudobneného šľachtica z Kastílie, ktorým bol Hernán Cortéz. On sám sa zaslúžil o investovanie do tejto výpravy či už z vlastných alebo získaných finančných prostriedkov. Po krátkom čase diplomatických dohôd sa však práve medzi guvernérom a Cortézom objavili spory, po ktorých mal byť samotný Cortéz zbavený velenia.

Vylodenie na pevnine a prvé strety náhľad|Domorodkyňa Malinche ako Cortézova tlmočníčka a údajná milenka. Dobová kresba. Šľachtic menom Hernán Cortéz sa však rozhodol vyhnúť sa sváru. Presne to bol dôvod, prečo v polovici februára roku 1519 odplával na lodi s vlastnými žoldniermi smerom na polostrov Yucatán. Jeho ozbrojeným žoldnierom sa tam pomerne v krátkom čase podarilo vojensky dobyť indiánske mesto Tabasco, ktoré sa dôsledne stalo vojenskou základňou pre jeho ďalšiu dobyvateľskú cestu.

Tamojší indiánski náčelníci prijali nadvládu španielskeho kráľa, pričom dobyvateľovi odovzdali dary. Bolo medzi nimi dokonca niekoľko indiánskych dievčat. Najznámejšou z nich bola dievčina menom Malinche, ktorá sa napokon stala milenkou samotného conquistadora Cortéza. Vďaka jazykovej interakcii medzi indiánskymi kmeňmi a španielskymi dobyvačnými vojakmi sa pomerne rýchlo naučila hovoriť v španielskom jazyku. Práve to viedlo k tomu, aby pôsobila počas ďalších vojenských akcií ako tlmočníčka.

Prológ bojov V období leta roku 1519 sa podarilo španielskym žoldnierom na čele s Hernánom Cortézom preniknúť do vnútrozemia terajšieho Mexika. Smer vojenského ťaženia bol určený do Tlaxcaly. Tam došlo k podrobeniu niekoľkých indiánskych útočníkov. Dôsledkom bolo akt, podľa ktorého sa pridali domorodí obyvatelia Tlaxcaly na Cortézovú stranu pre údajný božský pôvod dobyvateľa, ktorý videli v jeho vojenskej sile.

V októbri roku 1519 prenikli španielski žoldnieri tentoraz už v spojenectve s indiánskymi osadníkmi k meste Cholula. Ozbrojencom sa toto mesto podarilo úspešne dobyť v krátkom čase, čím padla posledná prekážka pre podmanenie si Tenochtitlánu ako hlavného mesta Aztéckej ríše.

„Temná noc“ Cortézovým žoldnierom a ich indiánskym spojencom sa následne podarilo prekonať prechod cez nadmorskú výšku až 5 000 metrov nad morom s cieľom vidieť prvé črty mesta Tenochtitlán. Po príchode do tamojšieho mesta ich vládca menom Moctezuma II. privítal a zahrnul poctami. Cortéz však jasne vycítil, že jeho žoldnieri sú pred aztéckymi obyvateľmi v bezpečí, teda že im nemôže hroziť žiadne krviprelievanie.

Aztécky vládca Moctezuma II. napokon skončil v španielskom zajatí. Cortéz tak urobil z toho dôvodu, aby mohol získať predovšetkým zlato a drahokamy od aztéckych domorodcov. Medzitým sa však conquistador Hernán Cortéz dozvedel o tom, že práve španielsky guvernér menom Velasquéz, s ktorým mal pred mesiacmi dozadu veľké potýčky pre výpravu, mal v pláne jeho dolapenie. Hernán Cortéz sa tak dôsledne rozhodol opustiť mesto v sprievode niekoľkých vojenských pobočníkov.

Kruté zaobchádzanie s domorodými Aztékmi zo strany španielskych vojakov však spôsobilo vzburu obyvateľov mesta. Aztécki obyvatelia sa vzbúrili a následne v noci zo dňa 30. júna na 1. júla roku 1520 zabili vlastného vládcu Moctezumu II. a zároveň až polovicu zo španielskych dobyvateľov.

Conquistador Hernán Cortéz sa márne snažil upokojiť napäté vzťahy medzi jeho podriadenými žoldniermi a vzbúrenými Aztékmi z mesta Tenochtitlán. Zvyšku vojakov sa podarilo napokon ujsť. Táto udalosť bola známa ako „Temná noc“ (špan. La Noche triste). Hernána Cortéza však toto krviprelievanie vôbec nezlomilo, čím sa rozhodol pripraviť sa na definitívne podmanenie aztéckeho mesta.

Návrat dobyvateľov a prípravy na nový útok V auguste roku 1520 došlo k vojenskému dobytiu mesta Tepeyacac a to španielskymi žoldniermi a ich spojencami z Tlaxcaly. Samotný conquistador Cortéz im ešte pred bojom prisľúbil oslobodenie od všetkých poplatkov voči španielskemu kráľovi. Zároveň im sľúbil získať časť územia po vypudení Aztékov. Domorodé obyvateľstvo mesta Tepeyacac dal Cortéz následne zotročiť.

Po niekoľkých týždňoch zdolali španielsko-indiánski spojenci ďalšie vojenské strety, čím ovládli celú oblasť. Španielskym vojakom a kolonistom sa podarilo vtedy založiť nové mesto La Villa de Segura de la Frontera. Novým vládcom Aztékov sa stal Cuitláhuac ako mladší brat už zosnulého Moctezumu II. Práve on sa pokúšal obnoviť zničené mesto a primať na svoju stranu Tlaxcačanov pre skoncovanie spojenectva so španielskymi žoldniermi.

V októbri roku 1520 došlo k vojenskému útoku na mesto Cuahquechollan, v ktorom vypuklo ozbrojené povstanie proti aztéckej vláde. Tamojšia aztécka posádka však po niekoľkých dňoch kapitulovala a padla. Zároveň boli odrazené posily vyslané vládcom Cuitláhuacom. On sám napokon podľahol epidémii kiahní, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou zavliekli do prostredia Mexika práve španielski kolonisti a vojaci. Novým nástupcom sa stal Cuahutémoc. Ten si upevnil svoju vladársku pozíciu prostredníctvom svadobného sobáša s Moctezumovou dcérou. Vládcovia aztéckych miest prechádzali radšej na stranu španielskych dobyvateľov, než by podporili aztéckych obrancov. Sám Cuahutémoc videl po chaose až v desatine aztéckych miest jedinú možnosť obrany pre obyvateľstvo a to presnejšie vybojovať kľúčový súboj priamo v meste Tenochtitlán.

Koncom decembra roku 1520 sa podarilo španielsko-indiánskym spojencom postupovať smerom k Tenochtitlánu. Do januára roku 1521 prikázal španielsky conquistador Hernán Cortéz vybudovať až 13 riečnych lodí, ktoré mali za úlohu zabezpečiť prevahu na brehoch jazera Texcoco, ktoré obklopovalo mesto Tenochtitlán. Bojové lode boli rozobrané na časti a následne prenesené cez hory až do mesta Texcoco.

Počas nasledujúcich týždňov sa podarilo španielskym žoldnierom vykopať od mesta Texcoco smerom k jazeru umelý kanál, po ktorom práve poskladané lode v máji roku 1521 vyplávali do vôd jazera.

Dobytie mesta Tenochtitlán náhľad|Aztécki domorodci nakazení kiahňami. Dobová kresba. Španielsky conquistador Hernán Cortéz mal vďaka podpore od kráľa k dispozícii až 86 jazdcov, 118 strelcov s kušami a arkebúzami a 700 vojakov s mečmi a pikami. Okrem tohto vybavenia mal k so sebou taktiež 18 diel. Ako posily dostal až 75 000 ozbrojencov z Tlaxcalu. Aztécki vojenskí obrancovia vtedy disponovali silou takmer 250 000 bojovníkov.

V máji roku 1521 pritiahli španielski žoldnieri spolu s ich spojencami z Tlaxcalu pred mesto Tenochtitlán. Začal sa boj medzi dobyvateľmi a domorodými obyvateľmi, ktorý sa tiahol dovedna až tri mesiace. Aztécki domorodci mali veľmi malú nádej pre zdolanie voči vojenským útokom španielskych vojakov, ktorí používali v tom čase palné zbrane. Samotní obyvatelia mesta navyše začali skonávať pre hlad ale aj epidémie takých chorôb, ktoré zaniesli do ich domoviny práve dobyvatelia a to presnejšie kiahne.

Dňa 13. augusta roku 1521 došlo napokon ku konečnému vojenskému dobytiu mesta Tenochtitlán zásluhou španielskych žoldnierov a ich indiánskych spojencov. Sídlo dlhovekej Aztéckej ríše napokon padlo. Nasledoval krvavý masaker, počas ktorého bolo povraždených 100 000 až 150 000 domorodých obyvateľov mesta Tenochtitlán. Zvyšok tých Aztékov, ktorí to prežili, odviedli ozbrojení Tlaxcalčania ako obete pre svojich bohov.

Epilóg aztéckeho príbehu Práve vtedy, keď sa už napokon podarilo španielskym žoldnierom na čele s conquistadorom Hernánom Cortézom dobyť vojensky mesto Tenochtitlán ako hlavné sídlo aztéckej civilizácie, došlo k postupnému geopolitickému a zároveň hospodárskemu ovládnutiu veľkého územia amerického kontinentu. náhľad|Anachronická mapa zobrazujúca všetky územia, ktoré boli súčasťou Nového Španielska (tmavozelená). Svetlozelené oblasti boli územia nárokované, ale bez kontroly Nového Španielska. Dôkazom bola udalosť roku 1522, pričom práve vtedy sa španielsky conquistador Hernán Cortéz stal najvyšším veliteľom a miestodržiteľom na území Nového Španielska. V tom istom roku sa podarilo španielskym vojenským dobyvateľom a ich pobočníkom založiť na ruinách Tenochtitlánu mesto Mexiko (v súčasnosti Ciudad de México). Zároveň začali práve španielsky vojaci sériu vojenských výprav proti horskému indiánskemu kmeňu Zápotékov.

Španielski vojenskí dobyvatelia sa v prvých rokoch ich námorných a geopolitických expanzií začali zameriavať na zisk drahých kovov. Postupom času sa im v období 16. storočia podarilo doviezť do Európy ďalšie vtedy neznáme komodity.

Práve zásoby zlata a striebra boli pre španielskych panovníkov tým, vďaka čomu mohli ešte v polovici 16. storočia získať v hospodárstve dominantné postavenie na pôde európskeho svetadielu.

Referencie

Literatúra FIDLER, Jiří. (2018). Osudové bitky dejín. Praha: OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, s.r.o. ISBN 978-80-7451-692-4. SEGEŠ, Vladimír et al. (2020). Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava: Ikar, a.s. ISBN 978-80-551-5611-8. TEEPLE, John B. (2004). Kronika svetových dejín. Bratislava: Ikar. ISBN 80-551-0870-6.

Pozri aj Aztécka ríša Moctezuma II. Hernán Cortéz La Malinche (žena)

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Aztékovia Kategória:Dejiny Mexika Kategória:Bitky Španielska Kategória:Náboženské vojny Kategória:Vojny 16. storočia