náhľad|Schéma katalánskej kováčskej vyhne. Reprodukované z knihy The Household Cyclopedia, publikovanej v roku 1881.
Katalánska kováčska vyhňa bola metalurgické (alebo skôr hutnícke) zariadenie, ktoré sa využívalo na výrobu železa z nejakého druhu nerastu, ktorý tento kov obsahuje v použiteľnom množstve. Začala sa používať počas stredoveku (v 11. storočí) a primárne sa skladala z pece, v ktorej horelo uhlie zmiešané so stlačeným vzduchom. Uhlie vďaka tomu dosahovalo veľmi vysokú teplotu (okolo 1000°C), pomocou ktorej sa tavil minerál a podarila sa separácia železa (rudy) od nečistôt (hlušiny).
Výroba železa systémom známym ako „katalánska metóda“ predstavovala obrovský technický pokrok, keďže sa pomocou nej podarilo urýchliť spaľovanie uhlia a dosiahnuť veľmi vysokú teplotu vďaka zavedeniu vzduchu s vysokým tlakom. Hydraulické zariadenie, ktoré pomocou zmesi vzduchu a vody vo vnútri rúry dokázalo tieto dve látky od seba oddeliť vďaka ich rozdielnej hustote bolo schopné stláčať vzduch priamo do pece nepretržite a nie prerušovane, ako to bolo v prípade mechov využívaných v kováčskych dielňach do tej doby.
Štruktúra Katalánska kováčska vyhňa pozostávala z troch základných častí: pece, vzduchovej trubice a padacieho kladiva alebo baranidla.
Padacie kladivo Vo všetkých katalánskych kováčskych dielňach bol vzduch poháňaný ľudskou silou a rovnako sa pracovalo aj s kladivom. Robotník pomocou mechanizmu zdvíhal hrubé kladivo, aby ho nechal hneď na to celou svojou váhou spadnúť. Niektoré z týchto kladív vážili . V roku 1500 sa v Pyrenejach skonštruovalo pohyblivé kladivo hnané hydraulickým kolesom, no až v roku 1700 sa z Talianska doviezla „La Trompa“, a teda prúd vody, ktorý poháňal vzduch (hydraulická sila).
Práve tento nárast vzdušného prúdu, ktorý dokáže zvýšiť teplotu pece, dokázal po prvýkrát v Európe vykonať kompletné roztavenie železa. Ide v podstate o prvú „veľkú pec“ v Európe, ktorá prvýkrát vykonala úplné roztavenie železa.
Katalánske kováčske vyhne v Amerike náhľad|Ruiny katalánskej kováčskej vyhne z 18. storočia na misii San Juan Capistrano (Kalifornia, USA).
Aj keď je to málo známe, v 18. storočí katalánski a malorskí misionári priniesli do Ameriky metalurgiu železa pomocou známych katalánskych vyhní.
Kolonizačné práce malorských misionárov slúžili na rozvoj agrikultúry, mestského života (spolu s cestami, obcami, civilnou architektúrou, akvaduktami, kvôli prívodu prúdu vody občanom a zavodneniu a, predovšetkým, kvôli železnej vyhni, ktorú zamestnávali potreby nielen misionárov a domorodcov, ale taktiež všetkých španielskych osadníkov alebo osadníkov z Miestoráľovstva Nové Španielsko (dnešné Mexiko)). Vyhne vyrábali rôzne druhy náčinia a náradia: pluhy, mreže na oplotenie alebo na domy, nože a iné kuchynské náčinie a mnoho iného. Malorskí misionári založili všetky misionárske dediny v Kalifornii, špeciálne tie, ktoré sa nachádzajú na známej kalifornskej El Camino Real. Dokopy ich bolo 21 a dodnes sú medzi nimi aj veľmi známe mestá ako San Diego, Los Angeles, San Francisco, Sacramento, atď.
Čo sa týka katalánskych kapucínskych misionárov, tí vykonávali svoju evanjelickú prácu v provincii Nueva Barcelona, ktorá zahŕňala severovýchod dnešnej Venezuely a taktiež časť venezuelskej Guayany. Marco Aurelio Vila, geograf a historik, syn Pabla Vila, vo svojom diele "Geoeconomía de Venezuela", zväzok III, poznamenal:
Referencie
Pozri aj Kovanie Kováčske remeslo Metalurgia
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Veda a technika v Španielsku Kategória:Metalurgia Kategória:Kováčstvo