náhľad|Stéla akkadského kráľa Narám-Sína v Istanbulskom archeologickom múzeu.

Narám-Sín (vládol 2254-2218 pred Kristom) bol vnukom Sargona Veľkého a posledným veľkým kráľom Akkadskej ríše. Je považovaný za najdôležitejšieho akkadského kráľa po Sargonovi a spolu so svojím starým otcom sa stal takmer mýtickou postavou v mezopotámskych legendách a príbehoch. Príbehy o činoch Narám-Sína a Sargona Veľkého sa v Mezopotámii rozprávali ešte tisíce rokov po ich smrti.

Vláda a vojenské kampane Po Sargonovej smrti nastúpil na trón jeho syn Rimuš, ktorý vládol iba deväť rokov. Jeho nástupcom sa stal jeho brat Maništuš, ktorý panoval 15 rokoch a počas svojej vlády musel potlačiť niekoľko povstaní. Jeho nástupcom sa stal jeho syn Narám-Sín. Rovnako ako jeho otec a strýko pred ním, aj Narám-Sín musel potlačiť povstania v celej ríši. Ale akonáhle začal vládnuť, ríša pod jeho vládou prekvitala.

Počas 36 rokov svojej vlády rozšíril hranice ríše, udržiaval v nej poriadok, zvýšil obchod a osobne viedol kampane so svojou armádou za Perzským zálivom a možno dokonca až do Egypta. Dosiahol mnoho ohromujúcich vojenských úspechov: porazil mocnú koalíciu vzbúrených kráľov zo Sumeru a okolitých krajín; dobyl región na západe až po Stredozemné more a pohoria Taurus a Amanus; rozšíril svoju vládu do Arménska a postavil svoju sochu víťazstva neďaleko moderného Dierbakiru; Bojoval s Lullubmi v severnom pohorí Zagros a svoje víťazstvo si pripomenul veľkolepou stélou; premenil Elam na čiastočne semitizovaný vazalský štát a postavil početné budovy v Súse; priniesol korisť z Maganu po porážke jeho kráľa Mánia, ktorého niektorí učenci stotožňujú so slávnym egyptským Menesom.

náhľad|Stéla Narám-Sína oslavujúca jeho víťazstvo nad Lulubitmi.

Víťazná stéla Narám-Sína (v súčasnosti umiestnená v Louvri) oslavuje víťazstvo akkadského panovníka nad Satunim, kráľom Lullubi (kmeňa v pohorí Zagros), a zobrazuje Narám-Sína, ako vystupuje na horu a šliape po telách svojich nepriateľov v podobe boha. Rovnako ako jeho starý otec sa vyhlásil za „kráľa štyroch svetových strán vesmíru“, ale odvážnejšie začal písať svoje meno znakom, ktorý ho označoval za boha na rovnakej úrovni ako ktorýkoľvek iný v mezopotámskom panteóne.

Narám-Sín zomrel, pravdepodobne z prirodzených príčin, a jeho nástupcom sa stal jeho syn Šar-Kalí-Šarri. Šar-Kalí-Šarriho vláda sa začala rovnako ako u jeho predchodcov v tom, že aj on musel vynaložiť obrovské úsilie na potlačenie povstaní po smrti svojho otca, ale na rozdiel od svojich predchodcov sa zdalo, že nedokázal udržiavať poriadok a nebol schopný zabrániť ďalším útokom na ríšu.

Agadova kliatba

Napriek jeho veľkolepej vláde, ktorá sa považovala za vrchol Akkadskej ríše, si ho neskoršie generácie spájali s Agadovou kliatbou, literárnym textom datovaným do tretej dynastie v Ure, ale pravdepodobne napísaným skôr. Agadova kliatba, ako súčasť mezopotámskeho literárneho žánru známeho ako „literatúra naru“, nasleduje vzor iných diel naru a vnucuje publiku dôležité náboženské alebo kultúrne posolstvo a v tomto prípade správny vzťah medzi kráľom a bohmi.

Rozpráva príbeh o zničení mesta Akkad z vôle bohov v dôsledku bezbožného činu jedného kráľa; a týmto kráľom je Narám-Sín. Podľa textu veľký sumerský boh Enlil odňal svoju priazeň mestu Akkad a zakázal ostatným bohom vstúpiť do mesta a požehnať ho svojou prítomnosťou. Narám-Sín nevie, čo mohol urobiť, aby si vyvolal túto neľúbosť, a tak sa modlí, žiada o znamenia a upadá do sedemročnej depresie, kým čaká na odpoveď od boha.

Nakoniec, unavený čakaním a rozzúrený, že nedostal žiadnu odpoveď, zhromaždí svoju armádu a pochoduje na Enlilov chrám pri rieke Ekur v meste Nippur, ktorý zničí. Tento útok samozrejme vyvolá hnev nielen Enlila, ale aj ostatných bohov, ktorí pošlú Gutijcov, „ľudí, s ľudskými inštinktmi, ale psou inteligenciou a s opičími črtami, ktorí nemajú žiadne zábrany“, aby napadli Akkad a spustošili ho.

Po invázii Gutijcov je rozsiahly hladomor, mŕtvi zostávajú hniť na uliciach a v domoch a mesto je v troskách, a tak podľa príbehu končí mesto Akkad a Akkadská ríša, obeť arogancie jedného kráľa tvárou v tvár bohom.

Neexistuje však žiadny historický záznam o tom, že by Narám-Sín niekedy násilím potlačil Ekur v Nippure ani zničil Enlilov chrám, a predpokladá sa, že Agadova kliatba bola oveľa neskorším dielom napísaným na vyjadrenie „ideologického záujmu o správny vzťah medzi bohmi a absolutistickým panovníkom“, pričom si autor vybral Akkad a Narám-Sína ako námety kvôli ich vtedy už legendárnemu statusu.

Literatúra Naru bola v Mezopotámii veľmi populárnym žánrom a zdá sa, že verzia minulosti prezentovaná v týchto príbehoch sa často prijímala ako skutočná história. Podľa historických záznamov a archeologických dôkazov však Narám-Sín uctieval bohov, mal v chrámoch umiestnený svoj vlastný obraz vedľa ich obrazu a bol napriek svojej obvyklej arogancii dosť zbožný.

Referencie

Iné projekty

Kategória:Vládcovia Akkadu