Anna Josková, rod. Ursínyová (* 3. september 1903, Rakša† 9. október 1988, Caracas) bola slovenská protifašistická odbojárka, spolková funkcionárka a po nútenej emigrácii z Československa knihovníčka. Spolu so svojím manželom Matejom Joskom a bratom Jánom Ursínym sa podieľala na formovaní domáceho občianskeho odboja, ktorý sa počas Slovenského národného povstania (SNP) politicky zhmotnil do Demokratickej strany (DS).
Život Narodila sa v rodine Márie Ursínyovej, rod. Poloncovej (18711937) a garbiara a agrárnického funkcionára Jána Ursínyho (18601928), ktorý bol bratom stavebného inžiniera a vysokoškolského profesora Michala Ursínyho (18651933) a strojného inžiniera Cyrila Ursínyho (18711952). Mala brata statkára a agrárnického (neskôr demokratického) politika Jána Ursínyho (18961972) a hospodárskeho pracovníka a protifašistického odbojára Miloša Ursínyho (19081980).
Do roku 1939 žila v Brne, potom v Bratislave. So svojím druhým manželom Matejom Joskom a starším bratom Jánom Ursínym sa podieľala na organizovaní domáceho občianskeho protifašistického odboja. Práve v byte Joskovcov na Gajovej ulici v Bratislave sa koncom roka 1943 konali rokovania Jána Ursínyho, Jozefa Lettricha i samotného Mateja Joska s predstaviteľmi V. ilegálneho vedenia Komunistickej strany Slovenska Gustávom Husákom a Ladislavom Novomeským, ktoré vyvrcholili uzavretím Vianočnej dohody, na základe ktorej tieto dva prúdy domáceho odboja utvorili ilegálnu Slovenskú národnú radu ako vrcholný politický orgán na prípravu ozbrojeného povstanie proti nemeckej okupácii a kolaborantskej vláde vojnovej Slovenskej republiky., kapitola III. Doba nesvobody (30. 9. 19384. 5. 1945), podkapitola D. Slovensko (14. 3. 193921. 4. 1945), dokument č. 10
Po vojne pôsobila ako funkcionárka ženských a sociálnych spolkov. Nakrátko bola tajomníčkou ústredného výboru Živeny a v Zväze slovenských žien (ZSŽ) pôsobila ako predsedníčka sociálnej sekcie. V novembri 1945 sa spolu s predsedníčkou Živeny Hanou Gregorovou a členkou ústredného výboru ZSŽ Evou Glasnerovou zúčastnila medzinárodného zjazdu žien v Paríži. Angažovala sa tiež v Jednote demokratických žien, ženskej organizácii DS, ktorej ďalšiu existenciu prekazil komunistického prevratu vo februári 1948.
V dôsledku prevratu Anna Josková spolu so svojou rodinou emigrovala do Spojených štátov, kde sa neskôr zamestnala ako knihovníčka Kongresovej knižnici vo Washingtone, D. C. V exile pokračovala vo verejno-politickej činnosti, napr. ako podpredsedníčka výkonného výboru exilovej Rady slobodného Československa. Bola publicisticky činná a prispela do zborníka History of the Czechoslovak Republic 19181948 úvahou o SNP.
Posledné roky svojho života žila s dcérou vo Venezuele.
Osobný život Jej prvým manželom bol príslušník generálneho štábu Československej armády pplk. Antonín Šabata (18941976), druhým manželom právnik JUDr. Matej Josko (19071969). Mala syna MUDr. Vladimíra Šabatu (* 1923) a Evu, po sobáši Guerónovú (* 1941), ktorá vyštudovala politické vedy a stala slavistkou a lektorkou na univerzite v Caracase.
Referencie
Ďalšia literatúra
Kategória:Osobnosti z Rakše Kategória:Osobnosti SNP Kategória:Slovenskí knihovníci