Antonín Vazač známy aj pod prezývkou „Antek“ (* 14. jún 1911, Šanov† 2. júl 1946, Rimavská Sobota) bol nemecký vojak moravského pôvodu. Ako nemecký agent počas druhej svetovej vojny prebehol na sovietsku stranu, bol vysadený ako partizán na Slovensko, prebehol naspäť k Nemcom a ako agent Gestapa udával partizánov počas nemeckej razie v Klenovci. Po vojne bol zatknutý, odsúdený retribučným súdom na trest smrti a 2. júla 1946 v Rimavskej Sobote popravený.

Život Antonín Vazač, známy aj pod prezývkou „Antek“, sa narodil 14. júna 1911 v obci Šanov na južnej Morave. Otec Leon Antek Vazač a matka Mária, rodená Malináková, pracovali v poľnohospodárstve a v roku 1923 sa presťahovali za prácou do Rakúska. Antonín Vazač tu absolvoval dve triedy meštianskej školy. Vo veku 19 rokov vstúpil do k rakúskej armády, po prepustení z nej sa živil ako robotník a šofér.

Na východnom fronte Po obsadení Rakúska Hitlerom v roku 1938 bol povolaný opäť k armáde a s nemeckou armádou sa dostal na Ukrajinu a Krym. Pre krádeže bol odsúdený na smrť, no rozsudok mu účelovo zmenený. Absolvoval 6 mesačný kurz v stredisku špionážnych a sabotážnych kurzov. Ako parašutista bol vysadený na územie obsadené spojeneckou armádou, kde plnil drobné špionážne úlohy. Bol zranený v akcii a bol vyznamenaný. V rámci novej úlohy bol vysadený ako nemecký vojenský zbeh do blízkosti bojovej línie a následne sa prihlásil na ruskom veliteľstve ako vojenský zbeh. Po previerkach bol zaradený do trojtýždňového výcviku v sovietskej špionážnej a sabotážnej škole, ktorý úspešne absolvoval.

V Slovenskom národnom povstaní Dňa 12. októbra 1944 bol vysadený ako parašutista a partizán na územie Slovenska v blízkosti obce Švedlár. Tu sa dostal k jednotke majora Vladimirova, kde plnil spravodajské úlohy. Zároveň bol v tajnom spojení s Nemcami, od ktorých dostával priebežne špionážne úlohy. Podľa nemeckých pokynov sa mal dočasne presúvať s partizánskou skupinou, ktorá sa pohybovala po horách medzi Tisovcom a Hnúšťou. Po získaní potrebných informácií Antek dezertoval naspäť k nemeckej armáde, kde na štábe Gestapa reportoval činnosť partizánov, mená funkcionárov, ako aj občanov napomáhajúcich partizánskym skupinám.

Nemecký prepad Klenovca, Kokavy nad Rimavicou a Tisovca Na základe dodaných Antekových informácií nemeckí vojaci v skorých ranných hodinách 31. decembra 1944 obkolesili chotár Klenovca. Pod zámienkou kontroly osobných preukazov zhromaždili všetkých občanov a 38 z nich zaistil v kultúrnom dome a kostole, kde ich držali a vypočúvali. Obyvatelia lazov boli sústredení v stodole na Ráztočnom. Počas domových prehliadok dochádzalo k lúpežiam, podpaľačstvu (boli podpálené 2 domy) a prestrelkám s partizánmi. Rumunský partizán Nikolaj Lautaš, ktorý sa zranený skrýval v kolešni Eugena Mrázika, spáchal samovraždu, aby nebol zajatý. Bolo zaistených ďalších 11 občanov. Zaistení boli odvlečení do Banskej Bystrice, Serede a niektorí do koncentračného tábora Mauthausen. J. Štefánik a J. Kačáni boli Nemcami zastrelení v Trenčíne na Brezine, ďalších 8 obyvateľov Klenovca sa nevrátilo z táborov.

Razie pokračovali 3. januára 1945 v Kokave nad Rimavicou. Tretia razia 6. januára 1945 smerovala od Tisovca na klenovskú Poľanu. Nemci vykonávali prehliadky aj v Tisovci a jednotlivých samotách. Antek známy v oblasti Tisovca a Klenovca ako partizán, sa zrazu objavil v uniforme SS v radoch Nemcov. Zaujímal sa hlavne o členov Sadilenkovej partizánskej skupiny a občanov židovského pôvodu. Pri obsadení samoty Samuela Cabana v Rovni hľadal Antonín Vazač najmä Menharda Grúnmanna, ktorý v tom čase slúžil ako povstalecký vojak v oddiele Prvosienka 2 na Dieliku a u Cabanovcom v Rovni často prebýval, no toho nezastihli. Vypočúvanie a bitku od Anteka zažili rodiny: Hudecová, Vrbiarová, Krivošová, Cabanová a ďalšie. Starostu Gustáva Krivoša, Mateja Vrbiara, Štefana Hudeca, Jána Bukvu a ďalších deportovali do väznice v Banskej Bystrici, kde ich ďalej a vypočúvali Nemci na čele s Antekom.

Po skončení vojny Po skončení vojny sa Antek skrýval a pridal sa k Červenej armáde ako tlmočník a zásobovač. Po prechode frontu sa ukrýval u strýka v Hrušovanoch pri Brne. 20. júla 1945 bol na základe udania zatknutý a 26. septembra 1945 bol deportovaný do väznice Krajského súdu v Rimavskej Sobote. Počas retribučného procesu bolo vypočutých 82 svedkov vrátane Menharda Grúnmanna. 28. júna 1946 okresný ľudový súd v Rimavskej Sobote uznal Antonína Vazača vinným, že ako cudzí štátny príslušník bojoval s nemeckou armádou na území ČSR proti partizánom, Červenej armáde, dopustil sa vydieračstva a udavačstva, čím zapríčinil smrť najmenej 13 ľuďom. Ďalší ľudia boli odvlečení do koncentračných táborov a zostali nezvestní. Dopustil sa podpaľačstva, lúpeží a iných násilnosti, pričom spôsobil miliónové škody na majetku civilných osôb. Antonín Vazač bol na základe týchto skutočností odsúdený na trest smrti zastrelením a prepadnutím majetku v prospech štátu. Rozsudok smrti bol vykonaný 2. júla 1946 v Rimavskej Sobote.

Poznámka

Referencie

Literatúra

Kategória:Osobnosti SNP Kategória:Vojnoví zločinci Kategória:Odsúdení na trest smrti Kategória:Popravení zastrelením