Proces s Dr. Ladislavom Galanom v Košiciach bol jedným z desiatich politických procesov s organizovanou verejnosťou na Slovensku organizovaných komunistickým režimom v roku 1951. Zlyhanie zásobovania chlebom koncom roka 1950 viedlo k vzbure manželiek baníkov v Rožňave a samotní baníci hrozili štrajkom. Vinníkom bol stanovený generálny riaditeľ národného podniku Východoslovenské mlyny Dr. Ladislav Galan, ktorý bol obvinený zo zločinov sabotáže, „machinácií proti soštátneniu“, rozkrádania a poškodzovania štátneho majetku. Senát pod vedením Karola Bedrnu odsúdil 5. augusta 1951 Galana na trest smrti. Reportáž zo súdneho procesu mal pripraviť komunistický novinár Ladislav Mňačko, ktorý údajne vďaka tomuto prípadu „precitol“ a začal sa angažovať v prospech odsúdeného. Galanovi bol najskôr trest znížený na 20 rokov a po čase bol podmienečne prepustený. Ladislav Mňačko opísal proces v poviedke Záhrada múk v diele Oneskorené reportáže.
Priebeh procesu Zásobovacie ťažkosti vrátane nedostatku a nízkej kvality chleba koncom roka 1950 vyústili do vzbury žien baníkov v Rožňave a samotní baníci hrozili štrajkom. Krajský tajomník KSS Ladislav Priesol vinu zvaľoval na Ladislava Galana, riaditeľa národného podniku Východoslovenské mlyny. Výsledkom bol politický proces, ktorý sa odohral v dňoch 4.5. augusta 1951 v sále košického hotela Slovan pred zhromaždenými robotníkmi, roľníkmi a ženami v domácnosti.
Štátny prokurátor František Antl pred senátom, ktorému predsedal Karol Bedrna obvinil Ladislava Galana zo zločinov sabotáže, „machinácií proti soštátneniu“, rozkrádania a poškodzovania štátneho majetku. Ladislav Galan vo funkcii riaditeľa podniku údajne dával príkazy na výrobu množstva chleba, ktoré presahovalo spotrebu, takže sa prebytky dávali skrmovať v ošipárni v Čani, čím došlo k plytvaniu. Mal dávať príkazy k primiešavaniu zatuchlej múky do cesta v pomere 1:1 až 1:2, takže chlieb bol zdravotne závadný a nepožívateľný. Z viny obžalovaného sa malo zamoriť 3 a pol vagóna raži pilusovým červom. V roku 1949 mal nariadiť postavenie dvojetážovej pece v mlyne č. 311 v Košiciach, aby sa táto následne musela hneď po dostavaní premiestňovať.
V osobnom živote mal zneužívať majetok národného podniku na súkromné účely, obvinený bol dokonca z prelakovania podnikového auta Tatraplán na novú farbu a zakúpenia nového motoru, hoci starý bol ešte funkčný.
Podľa výpovedí svedkov sa mal Ladislav Galan vlúdiť do komunistickej strany z vypočítavosti a dokonca sa mal ešte za prvej republiky podieľať so zbraňou v ruke na potláčaní štrajku poľnohospodárskych robotníkov.
Štátny prokurátor František Antl navrhol trest smrti a senát pod vedením Karla Bedrnu sa s týmto rozsudkom stotožnil.
Ladislav Mňačko Ladislav Mňačko sa ako redaktor Pravdy už koncom roka 1950 zúčastnil v Rožňave na potláčaní vzbury baníckych žien. V auguste bol vyslaný do Košíc pripraviť reportáž z procesu. Podľa Jozefa Leikerta, Mňačkovho životopisca, práve tento proces spôsobil „precitnutie“ dovtedy angažovaného komunistu Ladislava Mňačka a ten sa začal sa angažovať v prospech nespravodlivo odsúdeného a neskôr v kritike komunistického režimu. Galanovi bol najskôr trest znížený na 20 rokov a po čase bol podmienečne prepustený.
V umení Ladislav Mňačko opísal proces s Dr. Ladislavom Galanom v poviedke Záhrada múk v diele Oneskorené reportáže vydanom v roku 1963.
Poznámky
Referencie
Pozri aj Politické procesy na Slovensku Karol Bedrna
Kategória:Dejiny Slovenska Kategória:Dejiny práva Kategória:Komunizmus na Slovensku Galan Kategória:Súdne procesy Kategória:1951 v Česko-Slovensku Kategória:1951 na Slovensku