Dr. Jozef Kozár, PhD. (* 1981, Želiezovce) je slovenský planetárny vedec, inžinier a publicista. Jeho hlavným zameraním je aplikovaná planetárna veda v oblasti vývoja kozmických sond a plánovania ich misií, a výskum planét slnečnej sústavy v úzkej spolupráci s americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA). Je známy predovšetkým svojou špecializáciou na planétu Mars a unikátnym konceptom satelitného navigačného systému pre planétu Mars (projekt GNSS FATIMA), ktorý zaujal svetové odborné časopisy a médiá vo viacerých krajinách najmä v roku 2015.
Životopis a štúdium náhľad|Jedna z prvých fotografií povrchu Marsu, ktorá ešte v detstve zaujala Dr. Kozára a nasmerovala jeho budúce zameranie. Okolie pristátia kozmickej sondy Viking 1 (NASA/JPL-Caltech). Pochádza z mesta Levice, kde študoval na Levickom gymnáziu. Po jeho ukončení v roku 1999 pokračoval v štúdiu navigácie a riadenia letovej prevádzky na VLA v Košiciach, kde sa venoval výskumu aplikácie diferenčnej metódy pre automatické spresnenie výpočtu polohy určovanej globálnym navigačným satelitným systémom vo finálnej fáze priblíženia na pristátie pre letiská v extrémnych podmienkach (2004, NAVSTAR GPS + DGPS, USA). V jednom z poskytnutých rozhovorov uviedol, že jeho fascinácia planétou Mars začala už v detstve, keď v jeho najobľúbenejšej publikácii Encyklopédia astronómie videl prvú farebnú snímku povrchu Marsu, ktorú urobila americká sonda Viking. Aj na základe toho sa jeho odborný záujem začal následne prelínať s planétou Mars. V roku 2010 ukončil externé štúdium v Oxford College ODL DLC (UK). Počas štúdia sa venoval vybudovaniu webového systému zameraného na vzdelávanie a publikovanie výsledkov planetárneho výskumu Marsu, ktoré doplnil certifikáciami v astrobiológii a umelej inteligencii z univerzity v Edinburghu v roku 2013. V roku 2016 obhájil titul PhD. na Technickej univerzite v Košiciach, vo výskume zameranom na teoretický koncept globálneho navigačného satelitného systému pre Mars. V roku 2019 absolvoval externé štúdium zamerané na planetárnu vedu na California Institute of Technology (Caltech), Pasadena, California (USA).
Odborné pôsobenie Počas odbornej kariéry dlhšie pôsobil v americkom korporátnom sektore, kde sa venoval vývoju a aplikácii robotických procesov, kde získal za svoju prácu ocenenie. V rokoch 20132016 pôsobil ako doktorand na Leteckej Fakulte Technickej univerzity v Košiciach, kde sa venoval výskumu Marsu a kozmických technológií v rámci svojho projektu satelitného navigačného systému pre Mars (GNSS pre Mars, projekt s názvom GNSS FATIMA). Názov systému FATIMA je akronymom „Fix And TIme provisioning system for MArs“ a súčasne bolo meno FATIMA vybraté na počesť jeho holandskej kolegyne pôsobiacej v sektore kozmických technológií, ktorá tragicky zahynula pri leteckej katastrofe letu MH-17. V rámci tohto projektu úspešne aplikoval surové dáta z Marsu, získané kozmickými sondami Mars Reconnaissance Orbiter (JPL NASA), Mars Global Surveyor (JPL NASA), MAVEN (NASA), Mars Express (ESA), dáta trajektórií povrchových kozmických sond (in-situ) na Marse, ako MSL Curiosity (JPL NASA), MER Opportunity a Spirit (JPL NASA). Výstupy z projektu Mars GNSS (FATIMA) boli prevzaté a implementované do niektorých špeciálnych amerických, kanadských a austrálskych projektov.
Po úspešnom ukončení štúdia na Technickej univerzite v Košiciach a obhájení PhD v projekte satelitného navigačného systému pre Mars, pokračoval v práci ako externista. V rokoch 20162018 viedol laboratórium Mars Systems Laboratory, v ktorom sa sústredil najmä na pokračovanie výskumu aplikácie a implementácie satelitného navigačného systému GNSS FATIMA, v podmienkach planéty Mars pre robotické kozmické sondy a rovery. V tejto práci sa Dr. Kozár zameriaval na štúdium a analýzu extrémnych podmienok na povrchu Marsu (projekt ALEXA). Jedným zo spin-off projektov vychádzajúcich z jeho hlavného zamerania, bol aj projekt re-translačnej stanice na mesiaci Phobos, pre uľahčenie prenosu telemetrie kozmických sond NASA medzi Marsom a Zemou.Operation periods of a Phobos-based Mars re-translation station: Jozef Kozar, Phillip J. Burley. 2016. Proceedings of the 5th International Scientific Conference of Ph.D. Students and Young Scientists and Researchers, LF TUKE, Kosice, Slovakia, 12-13 May 2016. ISBN 978-80-553-2514-9 V rokoch 2013 až 2017 pôsobil na Technickej univerzite v Košiciach, kde prednášal špecializované prednášky zamerané na planétu Mars a jej robotický výskum, v rámci akreditovaného predmetu „Kozmické technológie“ na katedre Avioniky Leteckej fakulty. Od roku 2019 pracuje na projekte samostatného satelitného navigačného systému pre Mesiac (projekt LILI), ktorý je jedným z navrhovaných konceptov pre budúce lunárne misie programu NASA Artemis. Popri odbornej práci a vedeckom výskume sa venuje aj popularizácii planetárnej vedy a samotného kozmického výskumu. Svoje skúsenosti z medzinárodného pôsobenia v planetárnom výskume zúročil napríklad pri organizácii unikátnych podujatí pre študentov a verejnosť (v rámci projektov ESA Rosetta/Philae a pristátie na kométe 67/P; Uvedenie sondy NASA MAVEN na orbitu Marsu; Pristátie sondy NASA Curiosity na povrchu Marsu (NASA Mars Science Laboratory); Pristátie modulu sondy ESA ExoMars na planéte Mars.
Záujem Jozefa Kozára o planéty v určitej oblasti zahŕňa aj exoplanéty nachádzajúce sa v tzv. obývateľnej zóne na orbite svojej materskej hviezdy. Je to v súvislosti so štúdiom planéty Mars, ktorého orbita s podobnými podmienkami úzko súvisí.
Jozef Kozár je autorom viacerých odborných kníh, ktoré vyšli v USA, stoviek článkov publikovaných v rôznych vedeckých a populárnych časopisoch v EÚ, USA a Austrálii. V roku 2013 založil odborný časopis Science & Mars Journal (, 20132017), ktorého bol šéfredaktorom. V rámci svojej odbornej činnosti je dlhodobým prispievateľom odborných článkov do viacerých časopisov, popularizátorom kozmického výskumu a vzdelávania v STEM. Od roku 2021 vedie periodikum Mars Exploration Digest () a odborný žurnál Planetary (). Je členom niekoľkých medzinárodných organizácií, napríklad Komisie pre planetárnu kartografiu Medzinárodnej kartografickej asociácie ICA, americkej Planetary Society, ale aj Slovenskej astronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied.
Literatúra
Referencie
Externé odkazy Osobný web Žijeme na jednej veľkej strelnici a zatiaľ sme mali šťastie – rozhovor na portáli Science.sk, 2015 Planetárny vedec: Kliatba Marsu neexistuje, sonda musí mať šťastie – rozhovor v denníku SME, 2016
Kategória:Osobnosti zo Želiezoviec Kategória:Slovenskí astronómovia Kategória:Planetárni vedci