Bitka pri Chotyni bolo ozbrojené stretnutie v dňoch 2. septembra až 9. októbra roku 1621 medzi poľsko-litovskou armádou a jej kozáckymi spojencami na jednej strane a osmanskými vojskami pod velením sultána Osmana II. na strane druhej na území Podolia. Vojenská bitka sa napokon skončila taktickým víťazstvom poľsko-litovských oddielov. Počas bojových potýčok však skonal litovský hajtman menom Jan Karol Chodkiewicz (* 1560). Po boji bola napokon stanovená mierová dohoda, podľa ktorej bola stanovená hranica medzi Osmanskou ríšou a Poľsko-litovským kráľovstvom na brehoch rieky Dnester.
Pozadie Geopolitická moc Republiky oboch národov (Rzeczpospolity) sa prejavila v plnej zbroji a sile na území Ukrajiny. Osmanská ríša sa snažila presadiť a udržať si svoju zvrchovanosť na polostrove Krym. Následne Poľsko-litovské kráľovstvo a Osmanská ríša začali súperiť medzi sebou o moc nad Moldavským a Valašským kniežatstvom.
V období rokov 1620 až 1621 došlo k vyvrcholeniu územno-strategických sporov o vládu nad Moldavskom a Podnesterskom.
Zhromaždenie v pevnosti V polovici augusta roku 1621 prekročil hlavný voj osmanskej armády rieku Dunaj. Pri pevnosti Akerman na území Odeskej oblasti vyrazil osmanský voj pozdĺž rieky Dnester smerom k pevnosti Chotyň.
Tam už čakal poľský vrchní veliteľ menom Jan Karol Chodkiewicz kozácke posily. Tie však nikto z vojakov nevidel. Dňa 21. augusta roku 1621 však dorazila smerom k pevnosti kozácka armáda pod velením Petra Konaševiča Sahajdačného. Po troch dňoch dorazil dorazil kozácky vojenský zbor v sile až 3 000 ozbrojencov na čele s Myhajlom Dorošenkom, neskorším záporožským hajtmanom.
Poľské armádne velenie vybudovalo úspešne pri pevnosti Chotyň nad riekou Dnester obranný tábor, ktorý sa opieral o hrad. Práve sem prišiel na pomoc kráľovič Vladislav, neskorší poľský kráľ Vladislav IV. Vasa. Dňa 30. augusta roku 1621 dorazil k brehom rieky Dnester a začal na lodiach prepravu smerom k obranným valom. Následne však ochorel, čím sa do bojov nezapojil. Podľa názorov poľských historikov mala poľská armáda k dispozícii až 28 000 vojakov pechoty a jazdectva. Ozbrojenci pochádzali jednak z poľských vojvodstiev ale aj z Litvy, Východného Pruska, Livónska a Pomoranska.
Pevnosť Chotyň mala k dispozícii takmer 55 000 obrancov. Tí disponovali 23 poľskými a 23 kozáckymi delami.
Prológ útoku Dňa 3. septembra roku 1621 prišla pod hradby osmanská armáda v sile takmer 150 000 vojakov spolu s doslova obávanými tatárskymi jazdcami. Začali sa tvrdé boje o dobytie samotnej pevnosti. Boje trvali s určitými prestávkami až takmer šesť týždňov.
V prvých dňoch bojov vydal osmanský sultán menom Osman II. rozkazy k ďalším a ďalším vojenským útokom. Zaujímavosťou bolo jeho prehlásenie: „Nebudem jesť ani piť dovtedy, kým mi toho šedivého psa Sahajdačného neprinesú!“ Kozáci však spolu s poľskou armádou napokon vydržali vojenský tlak a tábor pod hradbami tvrdo ubránili. Dňa 4. septembra padlo na kozáckej strane až 800 vojakov a 300 poľských ozbrojencov. Osmanská strana stratila viac než tisíc vojakov.
Spor u obrancov Kozácky hajtman Sahajdačný navrhol v Chodkiewiczovom vojenskom stane to, aby sa v dňoch 11. až 12. septembra roku 1621 vykonal rozhodujúci útok proti osmanskej armáde. Plány však prekazil dážď, ktorý mal za následok zvlhnutie pušného prachu kozáckych diel. Kozácki vojaci sa následne začali sťažovať na nízky dostatok zásob a malý žold. Vtedy k nim prehovoril Jakub Sobieski (* 1588 – † 1646) ako zástupca chorého kráľoviča. Utíšil rozpory tým, že do rúk atamanov predal až 10 000 zlatých. Nakoniec však skoncovanie sporov priniesol samotný Sahajdačný. Vďaka jeho veleniu si kozáci udržali lepšiu disciplínu než poľskí vojaci, u ktorých viacerí dezertovali.
Prelomenie strachu Dňa 15. septembra roku 1621 nastala tá najnáročnejšia chvíľa pre poľsko-litovských a kozáckych obrancov pevnosti Chotyň. Osmanský sultán menom Osman II. vydal rozkaz pre frontálny útok, čím by došlo k skoncovaniu vzdoru obrancov a ku konečnému víťazstvu. To však malo fatálne dôsledky. Padli stovky vojakov, medzi nimi taktiež budínsky paša Karakaš. Sultán Osman II. tak napokon potrestal hlavných vinníkov z vojnovej prehry pod pevnosťou a prikázal vojsku, aby obkľúčilo obrancov. Rátal s tým, že Chodkiewiczovo vojsko bude zdecimované blokádou. O tri dni však nastal zásadný zvrat.
Dňa 18. septembra roku 1621 prehovoril k obrancom kozácky hajtman Sahajdačný: „Je lepšie zomrieť so cťou za vlasť než sa vydať na útek, ktorý je pre rytierov nehodný a potupný, čím je nebezpečný!“ Jeho emotívny a búrlivý slovný prejav vyvolal patriotické nadšenie pre plukovníkov, rotmajstrov a atamanov. Poľsko-litovskí vojaci a ich kozácki spojenci tak následne prisahali vrchnému veliteľovi vernosť ale aj kozáckemu náčelníkovi vernosť a vytrvanie do posledných síl.
Kozácky protiúder Kozácke vojská následne prešli do protiofenzívy a vtrhli dokonca až do tureckého tábora. Mohli takmer rozdrviť osmanskú armádu už definitívne lenže najskôr sa pustili do rabovania vojenského tábora, čo umožnilo časti osmanskej pechoty ustúpiť a znovu zoskupiť svoje rady. Keď sa osmanské vojsko znovu zoskupilo, rozhodlo sa opätovné obnovenie vojenských útokov smerom na pevnosť. Prelomiť obranu zo strany poľských a kozáckych vojakov sa však osmanským oddielom nepodarilo. Boje sa tak skončili porážkou osmanskej armády.
Epilóg boja a uzavretie mieru Dňa 9. októbra roku 1621 došlo k uzavretiu mieru, ktorého podmienky jasne deklarovali status quo ante, pričom ich hlavným bodom bol zákaz vojenských ťažení kozáckych oddielov proti územiu Osmanskej ríše a jej vazalov. Vojenské víťazstvo poľsko-litovskej armády pri Chotyni však vzbudilo pozornosť v celej Európe.
Referencie
Literatúra FRIEDL, Jiří et al. (2017). Dějiny Polska. Praha: NLN, s.r.o. ISBN 978-80-7422-306-8. RYCHLÍK, Jan - ZYLYNSKYJ, Bohdan - MAGOCSI, Paul Robert. (2015). Dějiny Ukrajiny. Praha: Nakladatelství lidové noviny, s.r.o. ISBN 978-80-7106-409-1. ŘEZNÍK, Miloš. (2010). Dějiny Polska v datech. Praha: Nakladatelství Libri. ISBN 978-80-7277-408-1.
Pozri aj Dejiny Poľska
Iné projekty
Zdroj FUKALA, Radek. (2024). Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654. Praha: Nakladatelství Epocha s.r.o. ISBN 978-80-278-0173-2.
Kategória:Bitky v 1621 Kategória:Bitky na Ukrajine Kategória:Bitky Osmanskej ríše Kategória:Bitky Poľska