Rasa (iné názvy: ľudská rasa, (ľudské) plemeno; zastarano: (ľudské) plemä, rassaRoľnícka čítanka. Budapešť: Viktor Sekey a spol., 1914 2(3). S. 67JEŽO, M. Občianska náuka - práva a povinnosti občanov Československej republiky. Trnava: G.A. Bežo, 1922, S. 28, raca, rácaraca; fajta. In:Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí (napísané koncom 18. storočia, vydané na začiatku 19. storočia)) je tradičná taxonomická kategória tvorená (spravidla veľkým a zo spoločnej geografickej oblasti pochádzajúcim) zoskupením populácií človeka, ktoré býva najčastejšie založené na spoločných dedičných morfologických a fyziologických znakoch (napríklad farba pleti, štruktúra vlasov, tvárové rysy, krvná skupina a pod.), ale niekedy je alternatívne alebo súčasne založené na spoločných (molekulárno)genetických znakoch alebo (skôr staršie) na psychických znakoch (napríklad jazyk, náboženstvo, temperament a pod.). Pojem vznikol (a stále spravidla fakticky je) rozšírením všeobecného biologického pojmu (geografická) rasa (rasou sa tu myslí starší názov poddruhu alebo vnútrodruhová taxonomická kategória podobná poddruhu) na človeka. Spomínané zoskupenie populácií je obyčajne veľké (napr. europoidná rasa alebo nejaká jej veľká podskupina), ale staršie sa niekedy pojem rasa voľne stotožňoval s národom či etnikom, čo sú malé zoskupenia, alebo sa naopak niekedy stotožňoval aj s celým druhom človek (porov. angl. výraz "human race" - ľudská rasa), čo je najväčšie možné zoskupenie ľudských populácií. Univerzálne prijímaná definícia ľudskej rasy neexistuje.Art (podkapitola Rasse). In: Historisches Wörterbuch der Biologie - Geschichte und Theorie der biologischen Grundbegriffe. Band 1: Anatomie–Ganzheit. S. 104 a nasl. rasa. In: HÖRZ, H. (ed.) et al. Slovník filozofia a prírodné vedy. Bratislava: Pravda. 1987. S. 617rasové znaky. In: Malá encyklopédia biológie. 1975. S. 414Menschenrassen. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 13. Leipzig 1908, S. 611-614Hochman, A. (2019) Race and Reference. Biology & Philosophy 34:32
Základné rasy, čiže tzv. veľké rasy (veľké plemená), sú [slovo rasa tu možno vždy nahradiť slovom plemeno]: europoidná rasa (synonymá: kaukazská rasa, eurázijská rasa, europoidi, biela rasa); mongoloidná rasa (synonymá: žltohnedá rasa, mongoloidi); negroidná rasa (synonymá: čierna rasa, ekvatoriálna rasa). Tieto veľké rasy sa tradične niekedy ďalej delia na tzv. antropologické typy, alebo sa najprv delia na tzv. malé rasy a až tie na tzv. antropologické typy.
Krížením rôznych rás vznikajú miešanci, ktorí sú normálne plodní, a tým dokazujú, že obe rodičovské rasy patria do rovnakého druhu (nazývaného Homo sapiens), ak sa použije tá (z rôznych možných) definícií druhu, podľa ktorej sa príslušníci druhu musia vzájomne normálne krížiť.
Definícia Ukážky definícií rasy z literatúry (sú zoradené zhruba podľa roku; výber nie je reprezentatívny): Hippolyte Taine v 19. storočí chápal rasu ako vrodené a dedičné dispozície, ktoré si človek prináša so sebou na svet.rasa (Taine, H.). In: Hans F. K. Günther (známy rasista) v roku 1930 (1926) uvádza: Rasa predstavuje skupinu ľudí, ktorá sa spojením telesných znakov a duševných vlastností, ktoré jej prislúcha, odlišuje od každej inej (takýmto spôsobom zhrnutej) skupiny ľudí a vždy plodí len seberovných. (Citát: „Eine Rasse stellt sich dar in einer Menschengruppe, welche sich durch die ihr eignende Vereinigung leiblicher Merkmale und seelischer Eigenschaften von jeder anderen (in solcher Weise zusammengefassten) Menschengruppe unterscheidet und immer wieder nur ihresgleichen zeugt.“) Příruční slovník naučný v roku 1966 uvádza: plemeno (franc. race, nem. Rasse, počeštene rasa) - forma existencie druhu v tom prírodnom prostredí, ktoré vyvolalo jej vznik; 1. ľudské plemeno [je] skupina ľudí s podobnými telesnými vlastnosťami; vzniklo počas historického vývoja ľudstva v čase, keď človek ešte nedokonalou spoločenskou prácou nedostatočne ovplyvňoval podmienky svojho životného prostredia...Podľa moderného triedenia sa rozlišuje namiesto čierneho plemena plemeno negroidné, nazvané podľa černochov..., ktorí sú jeho typickými zástupcami, namiesto žltohnedého plemeno mongoloidné (podľa Mongolov) a namiesto bieleho plemeno europidné alebo indoeurópske, pretože sídli od dávnych čias v oblasti Európy a Indie....Plemená sa ďalej delia na antropologické typy. ... 2. ...Příruční slovník naučný III. díl. Praha: Academia. S. 605-606 Bondy 1970 (časť tohto textu bola neskôr prevzatá aj do Malej encyklopédie Slovenska z roku 1993 (Citát: „skupina ľudí s podobnými telesnými vlastnosťami. Rozlišujú sa 3 základné rasy – europoidná, negroidná a mongoloidná. V sociológii sa pri členení ľudí používajú kritériá jazykovo-národnostné (románska, germánska, slovanská rasa) alebo jazykovo-náboženské (židovská rasa). Z antropologického hľadiska také rasy neexistujú.“)) uvádza: Rasa je antropologický pojem. Ide v ňom o súhrn dedične odovzdávaných morfologických znakov (tvarových) a pigmentácie (utváranie lebky a najmä obličaja, čiastočne aj ostatného tela, napr. rozdiely vo výške, farba pleti, tvar a farba očí, farba a kvalita vlasov). Tri základné rasy, ktoré dnes žijú — europoidná, negroidná a mongoloidná — majú medzi sebou prechodné typy a členia sa na podtypy. ...V sociológii a sociálnej psychológii sa pojem rasa používa niekedy v nepresne posunutom zmysle. Ako delidlo sa tu používa jazykovo-národnostné kritérium (románska, germánska rasa), alebo jazykovo-náboženské (židovská rasa). Z antropologického hľadiska takéto [t.j. jazykovo vymedzené] rasy neexistujú. ....Sociologický slovník. Bratislava: Epocha, 1970. S. 402 (detto po česky in: Malý sociologický slovník. Praha: Svoboda, 1970) Reisenauer et al. 1973 (túto definíciu preberá na začiatku hesla rasa aj Filitrasa ľudská in: Filit ) má takúto definíciu: Skupiny ľudí, ktorí majú spoločný pôvod a spoločné fyziologické znaky (farba pleti, tvar pier, nosu, čela atď.), sa nazývajú rasy (plemená). Rozlišujú sa: rasa europidná (biela) ...; rasa negroidná (čierna) ...; rasa mongoloidná (žltá)... . ...REISENAUER, R. (ed.) et al. Co je Co 2. Praha: Pressfoto. 1973. S. 587-588 . Táto definícia je takmer zhodná s definíciou Spirkina 1971: Rasy (plemená1) sú historicky vzniknuté skupiny ľudí, ktoré majú spoločný pôvod a spoločné dedičné fyziologické znaky. Podľa týchto znakov (farba pleti, forma pier, nosu, čela, vlasov atď.) rozlišuje veda tri základné rasy: indoeurópsku (bielu), negroidnú (čiernu) a mongoloidnú (žltú). ...1 V češtine sa používajú obidva termíny.SPIRKIN, A. G. Učebnice marxistické filosofie. Praha: Svoboda, 1971. S. 379 Malá encyklopédia biológie 1975 (časť tohto textu preberá na konci hesla rasa aj Filit) uvádza: rasa - 1. [Tu je opísaná rasa chápaná ako vnútrodruhová genetická skupina napr. živočíchov, toto je mimo predmetu tohto článku]. 2. Morfologicky je ľudská rasa veľký súbor jednotlivcov so spoločnými charakteristickými znakmi, ktoré zdedili po svojich predkoch, čím sa odlišujú od iných podobných skupín. Veľké skupiny sú: europidi, mongolidi, negridi. Malé rasy sú podobné skupiny vnútri veľkých rás, ich skutočná existencia sa všeobecne neuznáva.... Príslušníci všetkých rás sú rovnako schopní vzdelávať sa. Kultúrnu zaostalosť niektorých skupín spôsobuje nedostatočný prístup k vzdelaniu. Krížením rôznych rás vznikajú miešanci, ktorí sú normálne plodní, a tým dokazujú, že obe rodičovské rasy patria do rovnakého druhu Homo sapiens. Prípadné zlé povahové vlastnosti miešancov sú výsledkom diskriminácie zo strany príslušníkov oboch rodičovských rás. ...rasa. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor 1975. S. 413 Malá československá encyklopedie 1986 uvádza: plemeno, rasa: ... [Tu sú opísané tri biologické/taxonomické významy]. 4. antrop. ľudské plemeno [je] skupina ľudí so súborom podobných, dedične podmienených znakov, ktorými sa odlišujú od ostatných plemien. Plemená vznikli vplyvom rôznych geografických podmienok a zanikli počas vývoja ľudstva. V súčasnosti sa uznávajú tri veľké plemená človeka rozumného, Homo sapiens: biele (europoidné), žltohnedé (mongoloidné) a čierne (negroidné). Popri populáciách troch veľkých plemien, tvoriacich súčasné ľudstvo, prežívajú aj zvyšky ďalších, kedysi zrejme tiež početných plemien, napríklad Negrili, Negriti, Sanovia a azda Ainovia. – Plemená sa ďalej delia na antropologické typy. Krížením jedincov rôznych plemien vznikajú miešanci. Plemená sa od seba odlišujú viacerými telesnými znakmi, napríklad farbou pleti, vlasov a očnej dúhovky, prierezom a vlnitosťou vlasu, výškou, proporciami tela, tvarom nosa, tvarom očných viečok a sklonom očnej štrbiny, tvarom pŕs. ... Soukup 2005 (túto definíciu prevzal aj Antropologický slovník z roku 2009rasa. In: ) uvádza, že rasa je tradičná taxonomická kategória slúžiaca na opis biologickej rozmanitosti ľudských populácií na základe zdieľaných fenotypových znakov (farby pleti, štruktúry vlasov, tvárových rysov a i.). Rasy sa údajne od seba odlišujú svojim geografickým rozšírením a zdieľanými biologickými znakmi, zdedenými po spoločných predkoch. Barnshaw 2008 a podobne niektorí ďalší súčasní autori (porov. napr. ) rasu chápu ako niečo reálne (prirodzene) neexistujúce a preto len sociálne vykonštruované. Podľa toho Barnshaw rasu definuje nasledovne: Rasa je sociálne zoskupenie ľudí, ktorí majú podobné fyzické alebo sociálne vlastnosti, ktoré spoločnosť všeobecne považuje za také, že vytvárajú odlišnú [rozumej: samostatnú] skupinu. ... V komentári k slovenskému Trestnému zákonu sa (napr. vo vydaní z roku 2016) uvádza takáto definícia rasy: Rasa je skupina ľudstva líšiaca sa navzájom viacerými typickými znakmi, ktoré sa týkajú vzhľadu, najmä farby pleti, vlasov, tvaru nosa, perí a podobne, ktoré sú dané historicky a geograficky.ČENTÉŠ, J. Trestný zákon - veľký komentár. Žilina: Eurokódex, 2016. ISBN 9788081550669. S. 280
Ukážka konkrétneho delenia rás z minulosti Rôznych delení ľudí na rasy bolo v histórii veľké množstvo. Základné delenie na veľké rasy možno vidieť napríklad hore v kapitole Definícia. Nasleduje príklad česko-slovenského delenia z 50./60. rokov 20. storočia, je to delenie publikované v atlasoch Ústrednej správy geodézie a kartografie Praha:Malý atlas sveta. 1. slovenské príručné vydanie. Praha:Ústredná správa geodézie a kartografie. 1960. S. 50-51Malý atlas světa. Příruční vydání. Praha: Ústřední správa geodesie a kartografie. 1959. S. 40
obyvateľstvo Zeme: VR: európsko-ázijská (europoidná): MR: indo-stredomorská (južná europoidná) SA: juhoindická (drávidská)* SA: indopamírska SA: predoázijská SA: stredomorsko-balkánska SA: atlanticko-čiernomorská* MR: baltická (severná europoidná) SA: východoeurópska* SA: atlanticko-baltská SA: bielomorsko-baltská VR: ázijsko-americká (mongoloidná): MR: severná mongoloidná (kontinentálna) SA: uralská (uralsko-laponoidná)* SA: juhosibírska* SA: stredoázijská SA: sibírska (bajkalská) SA: arktická (eskimácka) SA: ďalekovýchodná (východoáziská) MR: južná mongoloidná (tichooceánska) SA: juhoázijská SA: polynézska* MR: americká (indiánska)* SA: severoamerická SA: stredoamerická SA: patagónska VR: rovníková (negro-australoidná) MR: negroidná (africká) SA: juhoafrická (Krováci) SA: stredoafrická (pygmejská) SA: sudánska (negerská) SA: východoafrická (etiópska) MR: australoidná (oceánická) SA: andamanská (negritská) SA: melanézska SA: austrálska SA: kurilská (ainská) SA: cejlónsko-sundská (véddoidná) Vysvetlivky: VR = veľká rasa, MR = malá rasa, SA = skupina antropologických typov, * = zmiešaná skupina. Poznámka: Ako vidno, štyri SA sú uvedené mimo MR, nejde o omyl, je to tak v origináli.
Genetika