náhľad|Fiktívna podoba Archelaa na renesančnej rytine zo 16. storočia. Archelaos (; pôsobil v 5. storočí pred Kr.) bol starogrécky filozof, žiak Anaxagora a podľa tradície učiteľ Sokrata a Euripida. V dejinách filozofie je známy pod prídomkom Physicus, pretože ako prvý (alebo ako prvý Aténčan) vyučoval prírodnú filozofiu priamo v Aténach.
Život a pôsobenie Jeho pôvod je nejasný; pramene uvádzajú Atény aj Milétos. Bol synom Apollodóra (podľa iných Mydóna) a pred príchodom do Atén údajne pôsobil v Lampsaku. Hoci ho Platón ani Aristoteles ako Sókratovho učiteľa nespomínajú, súčasník Ión z Chiosu uvádza, že mladý Sókratés (v pôvodnom iónskom zápise uvádzaný ako Sókratas) sprevádzal Archelaa na ceste na ostrov Samos.
Filozofické učenie Keďže sa nezachovali žiadne jeho priame fragmenty, jeho učenie je známe len z doxografie (Diogenes Laertios, Simplikios, Hippolytos). Kozmológia: Za základ (arché) všetkého považoval nekonečný vzduch a rozum (nús). Na rozdiel od Anaxagora však zastával materialistickejší názor, že samotný rozum je tvorený vzduchom. Proces vzniku sveta vysvetľoval zhusťovaním a zrieďovaním vzduchu, čím vzniklo teplo (oheň) a chlad (voda). Biológia: Tvrdil, že Zem bola pôvodne bahnitá masa. Pôsobením tepla na vlhkosť vznikli živočíchy, ktoré sa spočiatku živili bahnom. Ľudia sa od zvierat oddelili až neskôr vytvorením zákonov a spoločnosti. Astronómia a fyzika: Zem považoval za plochú, ale v strede prehĺbenú (čo vysvetľovalo, prečo Slnko nevychádza všade naraz). Slnko pokladal za najväčšie nebeské teleso. Zvuk vysvetľoval ako pohyb (vibráciu) vzduchu. Etika: Archelaos sformuloval prelomovú tézu, že spravodlivosť a morálka nie sú dané od prírody (fysei), ale sú výsledkom zvyku a zákonov (nomó). Týmto učením, ovplyvneným sofistami, pripravil pôdu pre Sókratov obrat k človeku.
Referencie
Literatúra LAERTIOS, Diogenes. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : VSSS, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. BURNET, John. Early Greek Philosophy. London : Black, 1920.
Kategória:Filozofi starovekého Grécka