Bitka pri Aigospotamoi () bola námorná bitka, ktorá sa odohrala v roku 405 pred Kr. a bola posledným veľkým stretom peloponézskej vojny. Spartská flota pod vedením Lysandra v nej úplne zničila aténske loďstvo. Toto víťazstvo fakticky ukončilo vojnu, pretože Atény bez kontroly nad morom stratili prístup k dovozu obilia a spojenie so svojou ríšou.

Predohra Lysandrova kampaň V roku 405 pred Kr., po ťažkej porážke Sparty v bitke pri Arginúzach, bol do velenia opäť povolaný Lysandros, ktorý stál za prvými námornými úspechmi Sparty. Keďže spartská ústava zakazovala, aby niekto zastával úrad nauarcha viac ako raz, bol formálne vymenovaný za zástupcu veliteľa (epistoleus), hoci faktické velenie mal v rukách on.KAGAN, Donald. The Peloponnesian War. New York : Penguin Books, 2003. s. 469.

Jednou z Lysandrových najväčších výhod bol blízky vzťah s perzským princom Kýrom Mladším. Vďaka tomuto spojeniu rýchlo získal prostriedky na obnovu spartskej floty. Keď bol Kýros svojím otcom Dareiom II. povolaný späť do Sárd (resp. do Súz), zveril Lysandrovi príjmy zo všetkých svojich miest v Malej Ázii. S týmito obrovskými zdrojmi bohatej perzskej provincie Lysandros v krátkom čase zrekonštruoval svoje loďstvo.

Lysandros následne podnikol sériu výprav po celom Egejskom mori, dobyl niekoľko miest ovládaných Aténami a zaútočil na početné ostrovy. Nemohol sa však presunúť na sever k Hellespontu kvôli hrozbe zo strany aténskej floty kotviacej na ostrove Samos. Aby odlákal Aténčanov, zamieril na západ k samotným Aténam, zaútočil na ostrovy Aigina a Salamina a dokonca sa vylodil v Attike. Aténska flota sa vydala na jeho prenasledovanie, ale Lysandros ju oboplával, dosiahol Hellespont a vybudoval si základňu v Abyde. Odtiaľ sa zmocnil strategicky dôležitého mesta Lampsakos, čím si otvoril cestu k Bosporu. Ovládnutím tohto prielivu mohol kedykoľvek uzavrieť obchodné cesty, ktorými Atény dostávali väčšinu obilia. Aténčania museli okamžite zasiahnuť, aby zabránili vyhladovaniu mesta.

Aténska reakcia a rola Alkibiada Aténska flota so 180 loďami dostihla Lysandra krátko po dobytí Lampsaku a zriadila si základňu v Sestos. Z taktických dôvodov sa však Aténčania rozhodli utáboriť na pláži priamo oproti Lampsaku, pri ústí riečky Aigospotamoi. Miesto bolo nevhodné, pretože tam nebol prístav a zásobovanie bolo sťažené, no stratégovia chceli mať Lysandra pod neustálym dohľadom. Každý deň aténske lode vyplávali pred Lampsakos v bojovej formácii, ale keďže Lysandros odmietal vyjsť z prístavu, vracali sa späť k Aigospotamoi.KAGAN, Donald. The Peloponnesian War. New York : Penguin Books, 2003. s. 473.

V tom čase žil v neďalekej pevnosti na Chersonéze vyhostený aténsky vodca Alkibiades. Prišiel k aténskemu táboru a stratégom dal dve rady: presunúť flotu do bezpečnejšieho Sestu a využiť pomoc tráckych kráľov, ktorí mu údajne ponúkli vojsko. Aténski velitelia (najmä Tydeus a Menandros) ho však hrubo odmietli s tým, že velenie majú v rukách oni, nie on. Alkibiades sa následne stiahol.

Priebeh bitky Existujú dve verzie samotného priebehu boja. Podľa Diodóra Sicílskeho vyplával v piaty deň stratég Filoklés s 30 loďami vopred, aby vylákal Sparťanov, no Lysandros ho okamžite porazil a následne prekvapil zvyšok nepripravenej aténskej floty na brehu.

Xenofón však uvádza pravdepodobnejšiu verziu: Aténčania po piatich dňoch márneho provokovania Lysandra nadobudli pocit falošného bezpečia. Keď sa po dennom manévri vrátili k Aigospotamoi, námorníci sa rozpŕchli po okolí hľadať potravu. Lysandros, ktorý celú situáciu sledoval prostredníctvom prieskumných lodí, dal povel k útoku. Spartská flota rýchlo prekonala prieliv a zajala takmer všetky aténske lode ešte na brehu, bez skutočného námorného boja.

Zdrvujúcu porážku prežilo len deväť lodí pod vedením stratéga Konóna. Konón, vedomý si trestu, ktorý by ho v Aténach čakal, ušiel na Cyprus k tamojšiemu kráľovi Euagorovi I.. Štátna loď *Paralos* však odplávala do Atén, aby oznámila katastrofu. Lysandros zajal celú zvyšnú flotu a približne 3 000 až 4 000 aténskych námorníkov.BURY, J. B.; MEIGGS, Russell. A History of Greece to the Death of Alexander the Great. London : Macmillan, 1956. s. 501 – 506.

Dôsledky a dohru Lysandros nechal po bitke popraviť všetkých 3 000 aténskych zajatcov (vrátane stratéga Filokla) ako odplatu za predchádzajúce aténske krutosti voči spartským zajatcom. Následne začal postupne obsadzovať mestá v Egejskom mori a dosadzovať v nich pro-spartské vlády desiatich (dekarchie). Jediný odpor kládol ostrov Samos, ktorý Lysandros nechal v obkľúčení.

V Aténach vyvolala správa o porážke paniku. Xenofón píše, že „sa z Peiraieua ozýval nárek cez Dlhé múry až do mesta a v tú noc nikto nespal“. Aténčania sa pripravovali na obliehanie, ale ich situácia bola beznádejná. Lysandros zablokoval prístup k obiliu z Čierneho mora a spartské vojsko pod vedením kráľa Pausania obľahlo mesto z pevniny. V marci roku 404 pred Kr. vyhladované Atény kapitulovali. Podmienky mieru zahŕňali zbúranie hradieb, stratu všetkých území okrem Atiky a nastolenie oligarchického režimu, známeho ako vláda tridsiatich tyranov.

Pamiatka na bitku Sparťania oslávili svoje víťazstvo postavením monumentálneho súsošia v Delfách, ktoré zobrazovalo Lysandra a nauarchov, ktorých korunovali bohovia. Víťazstvo pri Aigospotamoi urobilo zo Sparty neohrozenú hegemónnu mocnosť v celom Grécku na ďalšie tri desaťročia.

Referencie

Pozri aj Peloponézska vojna Lysandros Konón

Iné projekty

Kategória:Bitky v Grécku Kategória:Námorné bitky