Fra' Foulques de Villaret (* 1240, Languedoc-Roussillon, Francúzske kráľovstvo† 1. september 1327, Teyran, Francúzske kráľovstvo) bol francúzsky šľachtic a 25. veľmajster Rádu rytierov Špitálu svätého Jána Jeruzalemského. Viedol úspešné dobytie Rodosu (1306-1310) a prežil pokus o atentát zo strany členov vlastného rádu. Bol prvý veľmajstrom Rádu na Rodose.
Bol rodákom z regiónu Languedoc-Roussillon v Provensalsku, rovnako ako jeho strýko - veľmajster Guillaume de Villaret. Ten mu pomohol v kariére v Ráde, do ktorého vstúpil v roku 1259. Bol veteránom Ôsmej križiacke výpravy kráľa Ľudovíta IX. V roku 1299 sa stal admirálom, o dva roky neskôr veľkokomtúrom a v roku 1303 poručíkom veľmajstra. Pár dní po smrti strýka sa vo veku 65 rokov stal veľmajstrom Rádu. V rokoch 1306 až 1310 sa Rád pod jeho vedením pokúšal dobyť ostrov Rodos, ktorý ovládala Byzantská ríša. Rytieri ostrov formálne dobyli 15. augusta 1310 na Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, keď uzavreli dohodu s vojenskými a civilnými autoritami ostrova. Spolu s Rodosom získali johaniti aj ostrovy okolité dodekanézske ako Nisyros, Tilos, Alimia, Simi, Kos, Pserimos, Leros, ale aj Kastellórizo a Bodrum. Rodos sa stal do roku 1522 sídlom Rádu.
V roku 1312, keď bol zrušený Rád templárov, väčšinu ich majetku získali na základe rozhodnutia pápeža Klement V. práve johaniti. Napriek tomu Villaretove územné expanzie priviedli Rád do veľkých dlhov, ktoré boli splatené až v polovici 30. rokov. Villaret bol vnímaný ako komplikovaný a panovačný muž, ktorý sa nakoniec členom Rádu odcudzil.
Pôsobenie Foulquesa de Villareta na čele Rádu poznačili vnútorné nezhody a obvinenia z tyranie. To viedlo k nespokojnosti časti rytierov, ktorí sa v roku 1317 pokúsili zatknúť či zavraždiť veľmajstra v jeho rezidencii v Rodose. Ten sa o zámere dozvedel a utiekol do hradu v Lindose. Neúspešný prevrat vyústil do mocenského boja v Ráde a za veľmajstra bol rytiermi zvolený Maurice de Pagnac. To prinútilo pápeža Jána XXII. zasiahnuť a predvolať oboch veľmajstrov na dvor v Avignone. Nakoniec bol de Villaret pápežom dočasne potvrdený ako veľmajster, aby mohol formálne rezignovať. Pôsobenie Foulquesa de Villareta ako veľmajstra sa skončilo 18. júna 1319, keď bol do tejto funkcie menovaný Hélion de Villeneuve.
Pápež 29. júna 1319 vymenoval Villareta za doživotného priora v Capue, ale po ďalších problémoch tam bol v roku 1325 preložený do rímskeho priorstva. Podľa všetkého aj v tejto pozícii zlyhal a ešte v tom istom roku sa vrátil do Provensalska, kde žil ako rádový rytier v kláštore v Teyrane neďaleko Montpellier. Zomrel 1. septembra 1327 a bol pochovaný v bývalom templárskom kostole v Montpellier.
Referencie
Pozri aj Maltézsky rád Zoznam veľmajstrov Rádu maltézskych rytierov
Iné projekty
Kategória:Veľmajstri Rádu maltézskych rytierov Kategória:Francúzski šľachtici Kategória:Maltézski rytieri