Fanodémos (; * pred 373 pred Kr. – † po 328 pred Kr.) bol starogrécky historik a vplyvný politik v Aténach v 4. storočí pred Kr. Patril k tzv. atthidografom, autorom, ktorí sa špecializovali na miestne dejiny a náboženské tradície Atiky.
Život a politická kariéra Fanodémos, syn Diylla z dému Thymaitadai, bol aktívnym účastníkom verejného života v Aténach, čo potvrdzujú viaceré zachované nápisy. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 343/342 pred Kr., kedy pôsobil ako člen aténskej rady (boulé). Za svoju svedomitú službu a lojalitu voči spojencom Atén bol radou a ľudom poctený dvoma zlatými vencami v hodnote 500 a 1 000 drachiem.
Bol blízkym spolupracovníkom štátnika Lykourga a angažoval sa najmä v náboženskej a kultovej oblasti. Zaslúžil sa o rozvoj kultu vešteckého hrdinu Amfiaraa v Órópe po tom, čo toto územie v roku 338 pred Kr. pripadlo Aténam. Nápisy ho uvádzajú ako hlavného organizátora náboženských slávností a člena dozorných komisií (epimeletov). Jeho syn Diyllos bol tiež známym historikom.
Dielo Fanodémos bol autorom diela Atthis (starogr. Ἀτθίς – „Dejiny Atén“), ktoré pozostávalo najmenej z deviatich kníh. Hoci sa celé dielo nezachovalo, v citáciách neskorších autorov (ako Athénaios či Plutarchos) sa našlo 27 fragmentov. Ako historik bol známy svojím silným aténskym patriotizmom a snahou dokázať kultúrnu nadradenosť Atén v gréckom svete.
Vo svojom diele venoval veľký priestor kultom a mýtickým dejinám: Mýtické posuny: Tvrdil napríklad, že kráľ Teukros neprišiel do Tróje z Kréty, ale z aténskeho dému Xypeta. Taktiež uvádzal, že k únosu Persefoné nedošlo na Sicílii, ale priamo v Atike. Historické záznamy: Fragmenty sa zmieňujú aj o historických osobnostiach. Fanodémos s veľkou úctou opisoval stratéga Kimóna. Zaznamenal legendu, podľa ktorej Kimónova smrť v roku 450/449 pred Kr. zostala 30 dní utajená, vďaka čomu sa aténska flota bezpečne dostala cez nepriateľské územie pod vplyvom sily jeho mena.LAQUEUR, Richard. Phanodemos. In: Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft (RE). Band XIX,2. s. 1780.
Okrem svojho hlavného diela napísal podľa gramatika Stefanos z Byzantia aj dejiny ostrova Ikos.
Referencie
Literatúra JACOBY, Felix. Die Fragmente der griechischen Historiker (FGrH). Berlin : Weidmann, 1923. č. 325.
Kategória:Historici starovekého Grécka Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 4. storočí pred Kr.