Mária Dorotea Lujza Württemberská (; * 1. november 1797 Pokój, Pruské Sliezsko – † 30. marec 1855, Budín) bola rodom princezná württemberská a sobášom rakúska arcivojvodkyňa.
Pôvod Bola najstaršou dcérou württemberského vojvodu Ľudovíta Fridricha a jeho druhej ženy, kňažnej Henriety, dcéry Karola Kristiána Nasavsko-weilburského. Jej výchova prebiehala v prísne puritánskom, luteránsko-evanjelickom duchu. Učila sa teológiu, čítala po grécky a latinsky, ale aj anglicky a francúzsky. Mala tri mladšie sestry a brata. Sestra Paulína sa vydala za würtemberského kráľa Viliama I.http://thepeerage.com/p11054.htm#i110537 Jej sesternicou z matkinej strany bola napr. Hermína, druhá manželka Jozefa Antona.
Manželstvo a život v Uhorsku Na zámku v Kirchheime sa 24. augusta 1819 vydala za dvakrát ovdovelého uhorského palatína Jozefa Antonína (1776 – 1847). Po svadbe zostala verná svojej viere a podporovala evanjelických kazateľov. Jej hosťami často bývali kazateľ evanjelickej obce v Pešti, básnik a spisovateľ József Székács a Pál Török. Medzi jej dôverníkmi boli kazateľ v Šoproni, G. Bauhofer a G. A. Wimmer z Felsö-Lövö. Evanjelického kazateľa Jánosa Zapfa poverila roku 1846 zbieraním prameňov k dejinám protestantizmuc v Uhorsku . Založila evanjelickú obec a v hradnej časti Budína nechala postaviť kostol. Venovala sa dobročinnostiam a v roku 1828 v Pešti založila „Anjelskú záhradu“, prvý detský domov v Uhorsku. náhľad|Palác Dorottya v centre Budapešti Po smrti svojho manžela roku 1847, nesmela vychovávať syna Jozefa a bola donútená opustiť Uhorska. Žila vo viedenskom Augartene, kde ju sledovala polícia. Do Uhorska mohla iba na osobitné povolenie, alebo na vlastné riziko. V roku 1849 sa nakrátko ujala výchovy svojej vnučky Márie Terézie. Zomrela 30. marca 1855 v Uhorsku pri návšteve svojej tehotnej najstaršej dcéry Alžbety Františky. Bola pochovaná o štyri dni neskôr do palatínskej hrobky na Budínskom hrade po boku svojho manžela.
V 5. obvode v centre Budapešti je po nej od roku 1837 pomenovaná ulica a palác, kde sídli múzeum voskových figurín Madame Tussauds.
Potomkovia S manželom mala Mária Dorotea päť detí. Matkou bola aj Hermíne a Štefanovi, deťom z predchádzajúceho Jozefovho manželstva.
1. Františka Mária Alžbeta (30. 7. 1820, Budín – 23. 8. 1820, tamtiež) 2. Alexander (6. 6. 1825, Budín – 12. 11. 1837, tamtiež) 3. Alžbeta Františka Mária (17. 1. 1831, Budín – 14. 2. 1903, Viedeň) I. ⚭ 1847 Ferdinand Karol Viktor Rakúsky-Este (20. 7. 1821, Modena – 15. 12. 1849, Brno) II. ⚭ 1854 Karel Ferdinand Rakúsko-tešínsky (29. 7. 1818, Viedeň – 20. 11. 1874, Židlochovice) 4. Jozef Karol Ľudovít (2. 3. 1833, Prešporok – 13. 6. 1905, Rijeka), ⚭ 1864 Klotylda Sasko-Kobursko-Saalfeldská (8. 7. 1846 Neuilly-sur-Seine, – 3. 6. 1927, Alcsútdoboz) 5. Mária Henrietta (23. 8. 1836, Budín – 19. 9. 1902, Spa), ⚭ 1853 Leopold II. Belgický (9. 4. 1835, Brusel – 17. 12. 1909, Laeken), belgický kráľ od roku 1865 až do svojej smrti
Starala sa aj o dve deti z manželovho predchádzajúceho manželstva, Hermínu a Štefana.
Rodokmeň
Referencie
Literatúra
Iné projekty
Externé odkazy Stručný životopis na stránkách The Peerage
Zdroj
Kategória:Arcivojvodkyne Kategória:Manželky arcivojvodu Rakúska Mária Dorotea Kategória:Habsbursko-lotrinská dynastia Kategória:Nositeľky Radu hviezdneho kríža Kategória:Pochovaní v Palatínskej hrobke