Bojná je komplex včasnostredovekých archeologických lokalít v západnej časti Slovenska, v pohorí Považský Inovec pri obci Bojná. Zahŕňa viacero hradísk, pohrebísk a sídlisk, ktoré vytvárajú tzv. aglomeráciu Bojná. Táto aglomerácia fungovala približne od 7. do 10. storočia a patrí medzi najvýznamnejšie archeologické komplexy včasného stredoveku na Slovensku.Robak, Z.; Pieta, K.: Revisiting early medieval chronologies: radiocarbon dates reveal the origins and history of the Carolingian-age Great Moravian hillforts. Archaeological and Anthropological Sciences, 2026. https://doi.org/10.1007/s12520-025-02394-1Robak, Z.: Wczesnośredniowieczne grodzisko Bojná-Valy na Słowacji. Nowe interpretacje. Historia Slavorum Occidentis, 2021. https://doi.org/10.15804/hso210102

Výskum lokality poskytol významné poznatky o vývoji slovanského osídlenia v priestore stredného Podunajska, o vzniku opevnených centier a o chronológii lokalít spojených s obdobím Veľkej Moravy.

Poloha Archeologické lokality v Bojnej sa nachádzajú v južnej časti pohoria Považský Inovec, ktoré oddeľuje povodia riek Váh a Nitra. Najvýznamnejším objektom celej aglomerácie je hradisko Bojná I – Valy, situované na návrší vo výške približne 430 m n. m., ktoré výrazne dominuje okolitému terénu.

Poloha hradísk umožňovala kontrolu významnej komunikačnej trasy spájajúcej dolinu Nitry s povodím Váhu a ďalej s Moravou. Trasa viedla dolinou potoka Bojnianka a cez priesmyk Kamenné vráta a bola súčasťou regionálnej obchodnej a komunikačnej siete.

Dejiny výskumu Archeologické lokality v okolí Bojnej boli známe už v druhej polovici 20. storočia, systematický výskum sa však začal až na začiatku 21. storočia. Výskum realizujú najmä archeológovia z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.

Okrem klasických archeologických vykopávok sa využili aj moderné analytické metódy, napríklad:

rádiokarbónové datovanie, dendrochronológia, geofyzikálny prieskum, LiDAR skenovanie terénu.

Hradisková aglomerácia Komplex Bojná tvorí sústava viacerých archeologických lokalít, ktoré vytvárali obranný a sídliskový systém. Medzi najvýznamnejšie patria:

Bojná I – Valy – najväčšie a najlepšie preskúmané hradisko z 9. až 10. storočia so stopami osídlenia z doby bronzovej Bojná II – Hradisko – hradisko datované do 9. až 10. storočia, vzniknuté na mieste germánskeho sídliska z 2.–5. storočia Bojná III – Žihľavník – hradisko zo 7. až 9. storočia a mohylové pohrebisko Bojná IV – Nové valy – líniové opevnenia datované do včasného stredoveku Bojná V – Halšiny – hradisko z halštatského obdobia Bojná VI – birituálne mohylové pohrebisko z 8. až 9. storočia Nitrianska Blatnica – Jurko – predrománska rotunda, opevnený dvorec a cintorín z 9.–11. storočia

K systému opevnení Bojná priamo či nepriamo patria ešte ďalšie súdobé lokality. V katastri obce Vozokany sa nachádza zničené opevnenie. Severovýchodne od Bojnej, v okolí známeho veľkomoravského pohrebiska v intraviláne obce Závada, sa podarilo zistiť dve sídliská. Niektoré z týchto lokalít boli osídlené už v praveku, no vo včasnom stredoveku boli znovu využité ako súčasť obranného systému, ako napr. hradisko na vrchu Marhát. Spolu vytvárali sieť kontrolných bodov chrániacich vstupy do dolín a významné komunikačné trasy v regióne.

Chronológia Chronológia aglomerácie bola rekonštruovaná na základe podrobných dendrochronologických a rádiokarbónových analýz, ako aj dlhodobého archeologického výskumu. V analýze bolo použitých 8 dendrochronologických dát a 79 rádiokarbónových dát z piatich lokalít. Samostatné výskumy boli venované aj Rotunde sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici.

Včasnoslovanská fáza (7.–8. storočie) Najstarším prvkom komplexu je hradisko Bojná III, ktorého počiatky sa datujú do polovice 7. storočia. V súčasnosti ide o najstaršie známe slovanské hradisko na Slovensku. V tomto období vznikli prvé opevnenia a sídliskové štruktúry, ktoré mohli súvisieť s rozvojom politických štruktúr slovanských kmeňov karpatského regiónu. Osídlenie na tejto lokalite fungovalo pravdepodobne do začiatku 9. storočia.

Veľkomoravská fáza (9. storočie) V 9. storočí sa sídelné centrum presunulo na susedné návršia, najmä na lokality Bojná I a Bojná II. Ich rozvoj súvisel s formovaním Veľkej Moravy. V priestore opusteného hradiska Bojná III vzniklo menšie mohylové pohrebisko. Najväčšie hradisko Bojná I-Valy vzniklo pravdepodobne okolo polovice 9. storočia alebo v druhej polovici 9. storočia, no približne okolo roku 890 bolo prestavané na mohutnú pevnosť. Toto datovanie potvrdzujú dendrochronologické analýzy konštrukčných prvkov valov.

Zánik osídlenia (10. storočie) Posledná fáza fungovania komplexu spadá do prvej polovice 10. storočia. Posledné opravy opevnení hradiska Bojná I-Valy sa datujú približne okolo roku 920. Zánik centra súvisí s politickými zmenami v strednej Európe po zániku Veľkej Moravy a s formovaním uhorského štátu.

Hradisko Bojná-Valy Poloha Hradisko zaberá plató s dĺžkou približne 600 m a šírkou asi 200 m. Areál bol obohnaný valom s celkovou dĺžkou približne 1 340 m a jeho plocha dosahovala približne 10 ha.

Opevnenie Valy hradiska Bojná-Valy patria medzi najlepšie zachované obranné konštrukcie v regióne. Boli vybudované komorovou technikou s použitím dreva, zeme a kameňa. Základ valu tvorila masívna konštrukcia z kameňov a zeminy, na ktorej sa nachádzali drevené komory vyplnené zeminou a kameňmi. Na najohrozenejších miestach tvorilo líce valu tzv. suché murivo. Na niektorých úsekoch mal val šírku približne 7 m pri päte a zachovanú výšku viac než 4 m. Do hradiska viedli dve brány – východná a západná – vybudované vo forme úzkeho koridoru medzi valmi. Na severovýchodnej strane smerom od Ponitria bola pred valom vykopaná žľabová priekopa hlboká približne 2 m, ktorá bola pred bránou prerušená rampou prístupovej cesty. Pri severovýchodnom ohybe obvodového opevnenia bol svah pod valom prerušený kolmo po spádnici prebiehajúcim valom s priekopou na východnej strane. Podobné obranné zariadenie bolo aj na protiľahlej strane, neďaleko juhovýchodného ohybu valu, kde bol dolu svahom vedený externý val s priekopou, taktiež obrátenou proti východu. účelom týchto pomocných opevnení bola nepochybne kontrola priestorov pod hradiskom pri útoku z východného smeru. Na západnej strane sa hrebeň valy zužuje a klesá do nízkeho, pomerne ľahko prístupného sedla, a preto tu bolo hlavné opevnenie s kliešťovou bránou zosilnené priekopou s predsunutým parkánovým zemným valom. v najužšom mieste hrebeňa prístup k hradisku od západu chránila veľká priekopa so sypaným valom, prerušeným ďalšou bránou.

Zástavba Doteraz bolo preskúmaných približne 5% plochy hradiska Valy. Odkryté boli okrem iného:

13 obytných objektov remeselné dielne hospodárske jamy pece na prípravu potravy

Väčšina budov mala podobu polozemníc s plochou približne 9–11 m² a s kamennou pecou v jednom z rohov. Zástavba hradiska bola pomerne jednotná a doteraz sa nepodarilo identifikovať väčšie reprezentatívne alebo palácové stavby ani vnútorné funkčné členenie areálu.

Hmotná kultúra Na lokalite boli objavené tisíce archeologických nálezov, z ktorých väčšinu tvoria kovové predmety.

Medzi najvýznamnejšie kategórie nálezov patria:

prvky výzbroje (sekery, hroty šípov, fragmenty krúžkovej zbroje), súčasti jazdeckej výstroje (ostrohy, strmene, zubadlá), remeselné a poľnohospodárske nástroje, ozdoby a súčasti odevu.

Z územia hradiska pochádza viac ako 70 ostrôh, viac ako 200 hrotov šípov a početné prvky opaskov a výstroja bojovníkov. Nálezy zároveň poukazujú na rozvinutú remeselnú činnosť, najmä metalurgiu a kováčstvo.

Depozity a poklady Na lokalite bolo odkrytých viac ako 40 depotov železných predmetov, obsahujúcich napríklad:

poľnohospodárske nástroje časti výzbroje sekerovité hrivny časti jazdeckej výstroje

K najznámejším objavom patrí poklad sekerovitých hrivien nájdený v peci polozemnice. Z Bojnej pochádzajú aj výnimočné nálezy hrivien, respektíve ingotov, vyrobených z olova.

Interpretácia funkcie Hradisko Bojná III – Žihľavník vzhľadom na slabšie obranné vlastnosti pravdepodobne plnilo reprezentatívnu funkciu ako miesto zhromaždení miestneho obyvateľstva a priestor manifestácie moci lokálnych elít. Jeho zánik na začiatku 9. storočia sa zhoduje s kultúrno-politickými zmenami v Karpatskej kotline, ktoré nasledovali po páde Avarského kaganátu.

Hradisko Bojná-Valy bolo spočiatku interpretované ako centrum politickej moci spojené s tzv. Nitrianskym kniežatstvom, hypotetickým predchodcom Veľkej Moravy na území západného Slovenska v prvej tretine 9. storočia. Archeologický výskum však toto datovanie nepotvrdil a hypotéza existencie Nitrianskeho kniežatstva ako samostatného politického útvaru nikdy nebola podložená jednoznačnými vedeckými argumentmi. Najnovšie výskumy naznačujú, že hradisko plnilo predovšetkým vojenskú funkciu a predstavovalo druh opevneného vojenského tábora alebo základne družiny bojovníkov z čias vlády kniežaťa Svätopluka. Rozsah opevnení, charakter nálezov a strategická poloha lokality zároveň naznačujú, že mohlo ísť o jednu z najväčších vojenských základní Veľkej Moravy a zrejme aj dôležitý bod územnej správy. Analýza archeologického materiálu a výsledky rádiouhlíkového datovania zároveň ukazujú, že samotný priestor vyvýšeniny Valy bol využívaný ešte pred vybudovaním mohutného fortifikačného systému. Archeológovia predpokladajú, že lokalita fungovala približne v období rokov 800 až 950, pričom rozlišujú najmenej jednu fázu osídlenia a aktivít, ktorá predchádzala výstavbe valových opevnení okolo roku 890. Výber polohy hradiska preto nebol náhodný, ale nadväzoval na staršie tradície využívania tohto miesta v rámci širšieho sídelného systému bojnianskej aglomerácie, ktorá predstavovala jedno z hlavných mocenských a sídelných centier stredného Ponitria. Súčasťou tohto sídelného komplexu bol pravdepodobne aj opevnený dvorec s rotundou svätého Juraja v Nitrianskej Blatnici. Chronologické analýzy naznačujú, že hradisko Bojná-Valy a opevnený dvorec s rotundou predstavovali navzájom prepojené súčasti jedného regionálneho sídelného komplexu, ktorého vývoj prebiehal súbežne v závere 9. a v prvej polovici 10. storočia. Takáto interpretácia zároveň vysvetľuje, prečo sa na hradisku napriek dlhoročnému archeologickému výskumu nepodarilo identifikovať kostol, pohrebisko ani reprezentatívnu stavbu palácového charakteru, ktoré sú typickými prvkami centrálnych veľkomoravských mocenských centier. Sakrálne a rezidenčné funkcie mohli byť sústredené v neďalekom opevnenom dvorci v Nitrianskej Blatnici, zatiaľ čo Bojná-Valy plnila predovšetkým vojenské a strategické úlohy.

Význam Objavy v Bojnej majú veľký význam pre výskum včasného stredoveku v strednej Európe.

Výskumy ukazujú, že: prvé hradiská v regióne mohli vznikať už v 7. storočí, intenzívny rozvoj obranných systémov nastal v druhej polovici 9. storočia.

Komplex Bojná predstavuje dôležitý zdroj poznatkov o vojenskej a sídliskovej organizácii slovanských spoločností vo včasnom stredoveku.

Kresťanské nálezy