Hermarchos z Mytilény (; cca 325 pred Kr. – cca 250 pred Kr.) bol starogrécky epikurejský filozof. Bol priamym žiakom Epikura a po jeho smrti sa stal druhým predstaveným (scholarchom) epikurejskej školy v Aténach.

Životopis Hermarchos sa narodil v Mytiléne ako syn Agemarcha. Hoci pochádzal z chudobných pomerov, pôvodne sa vzdelával ako rétor. Neskôr sa však stal oddaným žiakom Epikura, ktorého sprevádzal počas pôsobenia v Mytiléne, Lampsaku aj Aténach.

Epikuros si ho vysoko cenil a vo svojom závetu (zachovanom u Diogena Laertia) ho určil za svojho nástupcu. Odkázal mu svoju rozsiahlu knižnicu a finančné príjmy, aby zabezpečil fungovanie školy (tzv. Záhrady). Zároveň určil, že ak by sa Hermarchovi niečo stalo pred dospelosťou detí Metrodóra z Lampsaku, správa fondu prejde na ďalších dôverníkov.

Hermarchos zomrel vo vysokom veku v dome Lysia (pravdepodobne spolubývajúcich z epikurejského kruhu) na následky paralýzy, pričom si zachoval povesť skvelého filozofa. Cicero spomína, že Epikuros mu adresoval jeden zo svojich listov. Jeho nástupcom vo vedení školy sa stal Polystratos.

Dielo Hoci Diogenes Laertios označil jeho diela za „vynikajúce“ (), žiadne sa v úplnosti nezachovalo. Hermarchos bol známy najmä svojimi polemikami proti iným filozofickým školám. Medzi jeho diela patrili: Proti Empedoklovi (v 22 knihách) – fragmenty sa našli aj medzi Oxyrhynskými papyrusmi. O matematikoch Proti Platónovi Proti Aristotelovi

Filozofické názory Vďaka citátom u neskorších autorov (najmä Porfyria a Filodéma) poznáme niektoré z jeho kľúčových názorov:

Právo a spoločenský pokrok: V diele Proti Empedoklovi Hermarchos obhajoval potrebu zákonov. Tvrdil, že zákonodarcovia zaviedli tresty za vraždy preto, lebo pochopili, že sú pre spoločnosť škodlivé. Rozumní ľudia zákony nepotrebujú, pretože chápu ich racionálny základ; tresty sú potrebné len pre tých, ktorí nie sú schopní toto pochopiť. Tento vývoj vnímal ako prejav sociálneho pokroku a nárastu racionality. Povaha bohov: Podľa Filodéma Hermarchos veril, že bohovia sú živé bytosti, a preto musia dýchať (keďže dýchanie je znakom života). Tiež tvrdil, že bohovia medzi sebou komunikujú rečou, pretože rozhovor s bytosťami im rovnými je pre nich zdrojom neopísateľného potešenia a šťastia. Považoval za pochabé domnievať sa, že by bohovia boli nemí alebo neschopní komunikácie.

Referencie

Iné projekty

Kategória:Filozofi starovekého Grécka Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.