Zóilos z Amfipolisu (starogr. Ζωΐλος; * cca 400 pred Kr., Amfipolis – † cca 320 pred Kr., Chios) bol starogrécky polyhistor, gramatik, rétor a známy literárny kritik 4. storočia pred Kr. V dejinách kultúry sa jeho meno stalo antonomáziou pre nespravodlivého, uštipačného alebo závistlivého kritika.
Život a pôsobenie Zóilos pochádzal z macedónskeho mesta Amfipolis. Vzdelanie získal u sofistu Polykrata a neskôr sa sám venoval výučbe rétoriky; medzi jeho najvýznamnejších žiakov patril historik Anaximenes z Lampsaku.
Preslávil sa však predovšetkým ako neľútostný kritik najväčších literárnych autorít Grécka, najmä Homéra, pre čo získal prezývku Homéromastix (starogr. Ὁμηρομάστιξ – „Bič na Homéra“). Okrem neho ostro napádal aj filozofov Platóna a Isokrata. Podľa správ antických autorov sa Zóilos vyznačoval asketickým vzhľadom s dlhou bradou a oholenou hlavou, pričom jeho jedinou záľubou bolo hľadať spôsoby, ako vyvolať nenávisť svojou kritikou.
Literárna kritika Zóilos vošiel do dejín predovšetkým ako radikálny kritik Homéra, pričom jeho prístup k eposom Iliada a Odysea bol postavený na hľadaní logických chýb a údajných absurdít. Vo svojom deväťdielnom spise (starogr. Κατὰ τῆς Ὁμήρου ποιήσεως – Kata tés Homérou poiéseós) napádal autoritu básnika, ktorého celá antika uctievala ako najväčšieho učiteľa.
Medzi jeho najznámejšie kritické postrehy patria: Výsmešné označenie Odyseových druhov, ktorých čarodejnica Kirké premenila na svine, ako „uplakaných prasiatok“ (starogr. χοιρίδια κλαίοντα – choiridia klaionta). Kritika geografických údajov; Strabón mu vyčítal hrubú chybu, keď Zóilos tvrdil, že rieka Alfeios vteká do mora pri ostrove Tenedos, čo považoval za neospravedlniteľné pre kritika Homéra. Odmietanie zobrazenia bohov v nedôstojných situáciách a kritika pasáží, kde Homér podľa neho upadal do „bľabotania“, ako napríklad pri opise vraždy Pénelopiných nápadníkov.
Hoci sa meno „Zóilos“ stalo synonymom pre žlčovitého ohovárača, niektorí autori ako Dionysios z Halikarnasu uvádzajú, že k svojim súčasníkom (napr. k Platónovi) sa správal ako úprimný priateľ pravdy a jeho kritiky neboli motivované čistou malíciou, ale snahou o presnosť. Položka zoznamu s odrážkami Smrť a legendy O Zóilovom konci koluje v antickej literatúre viacero dramatických a protichodných verzií, ktoré skôr než historickú skutočnosť ilustrujú nenávisť, ktorú voči nemu pociťovali obdivovatelia klasikov. Podľa Vitruvia prišiel Zóilos do Alexandrie, aby predniesol svoje kritiky kráľovi Ptolemaiovi II.. Panovník ho však s opovrhnutím odmietol s odôvodnením, že ak mŕtvy Homér dokáže po stáročia živiť tisíce ľudí, Zóilos, ktorý sa pokladá za lepšieho, by sa mal vedieť uživiť sám.
Rôzne zdroje uvádzajú, že bol za svoje „literárne rúhačstvo“ potrestaný smrťou: Podľa jednej verzie ho kráľ Ptolemaios nechal ukrižovať ako parovraha. Iné správy hovoria o tom, že ho obyvatelia Olympie zvrhli zo Skironských skál alebo ho v Smyrne upálili zaživa.
Chronologický problém Moderní historici poukazujú na vážny chronologický rozpor v týchto príbehoch. Ak bol Zóilos žiakom Polykrata a súčasníkom Platóna (4. storočie pred Kr.), nemohol sa stretnúť s Ptolemaiom II., ktorý vládol v 3. storočí pred Kr. Aby boli antické legendy pravdivé, musel by sa dožiť extrémne vysokého veku (vyše 130 rokov), čo antickí autori nikde nespomínajú. Preto sa predpokladá, že historky o jeho poprave sú fiktívnou odplatou alexandrijských učencov za jeho útoky na Homéra.
Dielo Hoci sa zo Zóilovho rozsiahleho diela zachovali len fragmenty a názvy citované neskoršími autormi (najmä v encyklopédii Suda), jeho tvorba pokrývala široké spektrum disciplín: Proti Homérovej poézii (starogr. Κατὰ τῆς Ὁμήρου ποιήσεως – Kata tés Homérou poiéseós) – deväť kníh kritiky eposov. Spisy proti Isokratovi a Platónovi. Dejiny Amfipolisu (starogr. Ἱστορία τῆς Ἀμφιπόλεως – Historia tés Amfipoleós) v troch knihách. Všeobecné dejiny – dielo siahajúce od teogónie až po smrť Filipa II. Macedónskeho. Chvála obyvateľov Tenedu – panegyrika na obyvateľov tohto ostrova. Odborné traktáty o gramatike a rétorike.
Referencie
Pozri aj Kynizmus
Iné projekty
Kategória:Historici starovekého Grécka Kategória:Spisovatelia starovekého Grécka Kategória:Narodenia v 5. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 4. storočí pred Kr.