Partizánska brigáda Rákosi bola partizánska brigáda sformovaná na báze organizátorskej skupiny vytvorenej 5. septembra 1944 v partizánskej škole v Sviatošine pod velením mjr. V. Kozlova. Skupina sa pripravovala na pôsobenie v Maďarsku. Vysadená bola na povstalecké územie na Troch Duboch a Kordíkoch. Po neúspešnom pokuse o prechod do Maďarska dostala povolenie pôsobiť na Slovensku. Jednotka sa oficiálne preformovala so súhlasom UŠPH na brigádu 17. novembra 1944 a pozostávala z ruskoslovenských a maďarských jednotiek. Viedla diverzné a agitačné akcie na juhu Slovenska i v Maďarsku. Základňu mala v Babinci a neskôr v oblasti Čiernej Lehoty. Napriek prenasledovaniu nemeckými jednotkami pokračovala v sabotážach, spolupracovala s ďalšími partizánskymi oddielmi a podporovala postup Červenej armády do januára 1945.

História brigády 27členná organizátorská skupina (17 bývalých ukrajinských partizánov, 10 bývalých maďarských vojakov) pod velením mjr. V. Kozlova bola sformovaná 5. septembra 1944 v partizánskej škole vo Sviatošine. Zloženie skupiny:

+Organizátorská skupina mjr. V. Kozlova vysadená na Slovensku 19.20. septembra 1944meno a priezviskofunkcia mjr. Vasil Michajlovič Kozlov veliteľ kpt. Vladimír Matvejevič Vasin komisár a 1. zástupca veliteľa Vladimír Nikolajevič Popov náčelník štábu Vasil Pavlovič Tichobajev veliteľ rozviedky Peter Semionovič Palij hospodár Vasil Gerasimovič Vaskov lekár Igor Arsentevič Isakovič rádiotelegrafista Ivan Andrejevič Maximov rádiotelegrafista kpt. Zoltán Grubics veliteľ maďarskej časti skupiny József Fábry komisár a 1. zástupca veliteľa József Gyenes veliteľ budúcej maďarskej roty

Bola vytvorená pre činnosť v Maďarsku, kam mala prejsť vzhľadom na aktuálnu situáciu z územia oslobodeného SNP. Časť skupiny (veliteľ V. Kozlov) bola v noci z 19. na 20. septembra 1944 vysadená na letisko Tri Duby, druhá (veliteľ J. Ščebelovskij) na základňu partizánskeho zväzku Alexander Nevský pri Kordíkoch. Veliteľský štáb skupiny prijal 20. septembra 1944 náčelník HŠPO K. Šmidke. Po príchode na Slovensko sa utvorili 2 rámcové jednotky: ruskoslovenskej rote velil A. Šestov, komisárom bol J. Ščebelovskij maďarskej rote velil kpt. Z. Grubics, komisárom bol J. Fábry. Veliteľ brigády Za slobodu Slovanov Voľanskij uvoľnil na pomoc Kozlovovej skupine 12 svojich príslušníkov. Na žiadosť príslušníkov sa maďarská rota 7. októbra 1944 premenovala na oddiel „Petöfi Sándor“, ruskoslovenská rota na oddiel „Za vlasť“, neskôr bola z neho vyčlenená rota A. Zvezdičeva.

Pokus o prechod do Maďarska Kozlovova skupina sa presunula do Zvolena, potom do Poltára a Kalinova. Dňa 22. septembra 1944 skupina partizánov pod velením Dorošenka a Ščebelovského vyhodila do vzduchu nemecký vojenský transport pri Jesenskom. Do určeného operačného priestoru území vtedajšieho severného Maďarska (južného Slovenska po Viedenskej arbitráži okupovaného Maďarskom) v oblasti LučenecFiľakovoRimavská SobotaRožňavaKošice smerom na Salgótarján a boršodskú uhoľnú panvu prešla 24. septembra 1944. 27. septembra 1944 uskutočnila výpad na Fiľakovo a pri obci Šíd, ktorú na niekoľko hodín obsadila, prepadla nemecký transport pripravujúci sa na odchod na front. Pôvodný zámer vybudovať partizánsku základňu v oblasti Salgótarjánu sa však nepodarilo realizovať. Maďarská vláda zapojila do prenasledovania partizánov vojsko, žandárstvo a oddiely polovojenských organizácií, pričom postoj obyvateľstva bol s výnimkou niektorých prevažne slovenských obcí nepriateľský, alebo z obavy pred perzekúciou bojazlivý. Toto sťažovalo až znemožňovalo získavanie informácií a zásobovanie. So súhlasom Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia sa preto oddiel vrátil 3. októbra 1944 na Slovensko, kde si vybudoval základňu v Babinci, odkiaľ vysielal do Maďarska menšie agitačné a diverzné skupiny.

Babinec Zo základne v Babinci takmer denne odchádzali na hranice a na maďarské územie spojky a rozviedčici. Brigáda a jej oddiely vydali okolo 1 500 maďarských alebo maďarskoslovenských letákov. Osobitnú pozornosť venovali propagandistickej práci v maďarských vojenských jednotkách, vo viacerých prípadoch prešli skupiny i jednotlivci vyslaní proti partizánom na ich stranu. Agitačnú činnosť medzi maďarským obyvateľstvom koordinovala s partizánskym oddielom S. Nógrádyho a s oddielom Thälmann brigády Za slobodu Slovanov, brigáda Rákosi s nimi utvorila spoločné velenie „Magyar partizánok parancsnoka“ a v jeho mene spoločne vydávali výzvy a propagandistický materiál. K najvýznamnejším diverzným akciám na maďarskom území patrila deštrukcia nemeckého transportu naloženého tankami a delami určenými na front, uskutočnená pod velením I. Dorošenka 23. októbra 1944 pri Salgótarjáne. Na základňu brigády v Babinci zhodilo sovietske letectvo výzbroj a lieky pre potreby brigády. 16. októbra 1944 tu bola prijatá výsadková organizátorská partizánska skupina Koloďažnyj.

Po prechode SNP na partizánsky spôsob boja Brigáda pomáhala pri budovaní obrany Rimavskej doliny, po začatí generálnej ofenzívy proti SNP ju spolu s práporom 1. čs. armády na Slovensku a ďalšími jednotkami pomáhala brániť. Po pretrhnutí obrannej línie sa v ústupových bojoch presunula cez Klenovec a Kokavu nad Rimavicou až do priestoru Málinca. Odtiaľ sa po zmarení pokusu o obkľúčenie prebila cez Lom nad Rimavicou, Drábsko a Tisovec do okolia Muráňa. 28. októbra sa ku Kozlovovi pripojila skupina povstaleckých vojakov vedená kpt. Ľudovítom Šuškom, veliteľom povstaleckého práporu Rimavan.

Vznik brigády Štáb sídlil od 8. novembra 1944 v Čiernej Lehote. 9. novembra sa ku Kozlovovi pripojila časť príslušníkov 2., 5. a 6. oddielu brigády Jánošík pod velením kpt. Eugena Nováka a vytvoril oddiel Stalin. Kozlovovej skupine sa podriadil aj partizánsky oddiel Karol (veliteľ Karol Adler) a skupina partizánov z oddielu Sláva partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. Títo noví príslušníci brigády boli začlenení do oddielu Petöfi Sándor, veliteľom sa stal Karol Adler, nakoľko Zoltán Grubics zahynul. Podľa Bolfíka k tomu došlo v novembri 1944 na Kohúte bez udania detailov. Podľa správy uchovávanej v archíve CDAHOU dal veliteľa oddielu Petöfi Sándor Zoltána Grubicsa, ako aj veliteľa diverznej skupiny D. Löveiho zastreliť major Kozlov zato, že neuskutočnili požadovanú diverziu, no hlásili, že k nej došlo.

Kozlovova skupina sa preformovala 17. novembra 1944 na brigádu, pomenovanú podľa vtedajšieho vedúceho predstaviteľa KS Maďarska. Brigáda mala začiatkom októbra 1944 96, v polovici novembra 536, v polovici januára 1945 379 príslušníkov.

Brigáda mala nasledovnú štruktúru: štáb: veliteľ V. M. Kozlov, komisár V. M. Vasin, náčelník štábu V. N. Popov, rozviedka (V. P. Tichobajev), zásobovanie (M. S. Palij), zdravotná služba (V. T. Vaskov), rádiotelegrafická služba (J. A. Maximov, J. A. Isakovič) ruskoslovenský partizánsky oddiel „Za vlasť“, veliteľ Alexej Dimitrijevič Šestov, komisár Jevgenij Pavlovič Ščebetovskij maďarský partizánsky oddiel „Petöfi Sándor“, veliteľ Z. Grubics (septembernovember 1944), Karol Adler (novemberdecember 1944, József Fábry (december 1944január 1945) oddiel „Stalin“, veliteľ kpt. Eugena Nováka samostatná rota ZvezdičevKönig, veliteľ A. A. Zvezdičev, komisár Ludvík König diverzná maďarská rota, veliteľ J. Gyenes

Brigáda spolupracovala so štábmi partizánskeho zväzku Stalin a brigády Klement Gottwald. Oddiely okrem spravodajstva a prieskumu dostali za úlohu uskutočňovať diverzie na železničných tratiach DobšináRožňava, Muráň — Plešivec a na cestách TelgártDobšiná, RožňavaPlešivec, MuráňRevúca, ničiť nepriateľské základne a sklady, jeho štáby a spojenie. 12. novembra 1944 skupina partizánov oddielu Za vlasť zlikvidovala v okolí Revúcej nákladné auto aj s jeho 7-člennou osádkou, 14. novembra vyhodila skupina mínerov oddielu Za vlasť pod vedením Zverdičeva v spolupráci s oddielom Petöfi Sándor železničný most neďaleko Henckoviec vo chvíli, keď po ňom prechádzal nepriateľský transport. Oddiel Petöfi Sándor prepadol nemeckú kolónu prechádzajúcu v polovici novembra 1944 po ceste RožňavaKrásnohorské Podhradie, oddiel Stalin zničil 15. novembra 1944 3 mosty na ceste RatkováBudikovanyTeplý Vrch.

Nemecký útok Nemecké jednotky podnikli začiatkom decembra 1944 sústredený útok na základňu brigády. V čele jednotiek obkľučujúcich obec od Muránskej Zdychavy, Revúčky a Kopráša šli rusky hovoriaci vlasovci v civilných šatách. Nemci vypaľovali budovy a sledovali stopy v snehu. Už 4. decembra 1944 sa štáb presunul pod vrch Kohút. 6. decembra sa rozhodla brigáda Čiernu Lehotu opustiť a premiestnili sa na vrch Volovec.

V oblasti pôsobenia brigády došlo k novému rozmiestneniu jej oddielov. Oddiel Petöfi Sándor sa presunul do oblasti Vyšná SlanáRejdová. Dňa 10. decembra bol pri návšteve Vyšnej Slanej zadržaný veliteľ oddielu Karol Adler v pivnici domu Jána Pikova. Karol Adler bol po mučení a vypočúvaní 20. decembra 1944 na námestí v Dobšinej obesený.

Oddiel Stalin zničil 13. decembra železničný most a zlikvidoval štáb trestnej výpravy SS v Hačave. Oddiel Petöfi Sándor vyhodil 18. decembra 1944 most na ceste JasovKošice. Rota A. Zvezdičeva rozprášila maďarskú jednotku v Lukovištiach. 22. decembra oddiel Petöfi Sándor prepadol Nemcami vytvorenú falošnú partizánsku jednotku v kúpeľoch Rudník, pričom mali zabiť 15 a zajať 39 jej členov pri strate 1 mŕtveho a 5 ranených partizánov.

Oddiely brigády sa zároveň museli brániť proti sústavným útokom nepriateľa, usilujúceho sa za každú cenu zlikvidovať partizánske jednotky v tyle frontu. Obratným manévrovaním sa im podarilo uniknúť obkľúčeniu a prebiť sa postupne cez front. Začiatkom januára 1945 časť oddielu Petöfi Sándor sa pri Hrhove spojila s predsunutými sovietskymi jednotkami, 19. januára v priestore PapčaDražice oddiel Stalin a rota A. Zvezdičeva, v noci z 21. na 22. januára 1945 pri Malej Ide štáb a ostatné časti brigády.

Príslušníci (379 osôb) brigády sa po rozpustení 5. marca 1945 v Krompachoch rozdelili nasledovne: československá armáda 57 osôb veliteľstvo mesta Košice 76 osôb maďarská vláda v Debrecíne 57 osôb Slovenská národná rada v Košiciach 63 osôb sovietske vojenské jednotky (239. rezervný sovietsky pluk, jednotky č. 28802, 33500, 51) 92 osôb Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia 4 osoby dovolenka, nemocnica, prepustenie pre chorobu 8

Správa o činnosti brigády Záverečná správa mjr. Kozlova o činnosti brigády uvádza nasledovné výsledky: Straty nepriateľa: nemeckých a maďarských vojakov 1462 nemeckých a maďarských dôstojníkov 20 špiónov a zradcov 6 Straty materiálu: rušňov 5 železničných vagónov 42 nákladných vagónov s vojenskotechnickými zariadeniami 34 motorových vozidiel (4 s muníciou) 16 pancierových motorových vozidiel 1 železničných mostov 4 cestných mostov 18 Straty partizánskej brigády Rákosi: padlí 16 ranení 24 nezvestní 13

Poznámky

Referencie

Kategória:Babinec Kategória:Čierna Lehota (okres Rožňava) Rákosi Rákosi